utorok 25. januára 2022

Zima bez teba (Winter Without You) Beth Good, Fortuna Libri (SK) 2021, preklad: Barbora Al Zafari

 Viete si predstaviť, aké to musí byť vymeniť slnečné Grécko za mrazivý anglický Cornwall? Navyše, ak ste práve pochovali svoju lásku a musíte začať odznova. Hlavná hrdinka Hanna sa po smrti svojho snúbenca vracia do Anglicka a keďže už nemá žiadnych príbuzných a po rokoch zisťuje, že jej stará mama umrela iba nedávno a zdedila po nej jej starý dom, vyberie sa prevziať si svoje dedičstvo. Do domu sa zamiluje na prvý pohľad. 

Aby toho nebolo málo, tento dom chce vraj pre seba získať jej nový sused, Raphael Tregar. A ten veru akoby vyskočili z romantických snov o pánovi Darcym každého dievčaťa. Hanna však má aj kopec iných starostí, a tak sa túto príťažlivosť od začiatku snaží ignorovať. Navyše ešte stále predsa miluje svojho zosnulého priateľa...

Hoci sa Hanne celkom páčila predstava, ako sa zakráda tým starým domom len vo svetle sviečok, sťa nejaká postava z románov Jane Austenovej.

Román Zima bez teba (ten názov mi úplne k deju nesedel, keďže o zosnulom Santosovi tam veľa toho nebolo – a predpokladám, že „bez“ neho tá „zima“ bola) je veľmi vtipný, skrz-naskrz romantický príbeh o predsudkoch, mrazivom Cornwalle a dávnych tajomstvách.

Od prvého stretnutia Hanny s Raphaelom to poriadne iskrí – a tie dialógy. Toto čítanie bola skutočná lahôdka, páčili sa mi aj vedľajšie postavy, ktoré veľmi príhodne dopĺňali vtipné momenty a smerovanie vzťahu dvoch hlavných postáv.

Ten muž vyzeral úžasne. Študujúc jeho vysokú postavu so širokými plecami v nepremokavej bunde a s čiapkou na hlave, si pomyslela, že Bailey sa nejako podarilo ten fakt nespomenúť. Mal výraznú hranatú počernú tvár, ktorá svedčila o dlhých hodinách trávených na vzduchu v každom počasí. Bola to  tvár, na ktorú sa človek musí pozrieť aspoň dvakrát, aby sa uistil, že vidí správne: rovný nos, vysoké čelo, silná sánka a inteligentné oči, ktoré odhaľovali viac než len priemerné vedomosti. (str. 44)

„Koniec koncov sme predsa najbližší susedia.“
„To sotva.“
„Medzi našimi domami je iba jedno pole,“ poznamenal. „To z nás v Cornwalle robí najbližších susedov. A nemôžeme sa predsa ignorovať naveky.“
„Nevidím dôvod, prečo by sme nemohli. Je to poriadne veľké pole.“
(str. 47)

Autorka píše veľmi pútavo, jej príbeh má hĺbku, postavy sú vtipné a rôznorodé, dobre vykreslené. Na druhej strane i keď Hanna smúti za Santosom, nepreháňa sa to s nejakými traumami, nevyťahujú sa zbytočné spomienky, ide skôr o nový začiatok a snaha pozerať sa skôr dopredu než do minulosti.


„Vďaka za pozvanie, ale mám na práci lepšie veci, než sa zúčastňovať na vašich ... intelektuálnych hrách.“
 „Intelektuálnych hrách?“ Raphael Tregar stál hneď za ňou, ako keby ju chcel nasledovať dovnútra. „Ak by som chcel s vami hrať hry, slečna Clitheroeová, nemalo by to nič s intelektom.“ (str. 85)
 
„Viete o tom, že ste čudná?“
„Hovorí muž, ktorý sleduje ženy na svojom traktore.“
Iba sa na ňu letmo pozrel a namieril si to do domu bez toho, aby sa presvedčil, či ide za ním.
(str. 104)

Takže napriek tejto na prvý pohľad ťažkej a smutnej téme, je to skôr príbeh hravý, vtipný, romantický a taký živý. Páčilo sa mi, ako sa Hanna a so všetkým popasovala a nevzdávala sa. Zaujímavé i to, že celý príbeh nám rozpráva iba ona so svojho pohľadu, takže o tom, ako to všetko vníma Raphael sa dozvedáme iba vďaka dialógom, čo je tiež – pre mňa – takou črtou „austenovského“ štýlu (o ktorej sa autorka v texte aj zmieňuje, predpokladám, že je asi tiež jej obdivovateľkou :) ).

Zahľadela sa cez okno do tmavých polí. „Čo žerú také husi?“
„Dievčatá z mesta.“
„Ha-ha-ha,“ zasmiala sa. (str. 163)

 
„Bola celá vyparádená, akoby šla na rande, a nákupnou taškou kývala, ako keby v nej mala zopár odrezaných hláv.“
Penny žmurkla. „Nemusíš sa ani snažiť uhádnuť, čie hlavy to boli.“
„Viem si predstaviť,“ povedala Hanna zamračene. „Možno vyzerá ako dokonale milá dáma, keď ju človek vidí prvý raz. No ide z nej trochu strach, to musím priznať.“
(str. 208)
 
„Nie je to láskavosť. Poznám človeka, ktorý pestuje vianočné stromčeky. Dlhuje mi službu.“ Znovu si ju premeral, teraz s trochu posmešným pohľadom. „Aký veľký preferujete, slečna Clitheroeová?“
„Veľký,“ vyzývavo mu chrstla do tváre. „Čím väčší, tým lepší.“
Mäkko sa zamsial a odkráčal.
(str. 226)
 
„Neverím tomu, že idem mať sex s chlapom, ktorý nosí takú hlúpu čiapku.“
„Zmĺkni,“ zamrmlal a pobozkal ju na krk, „lebo si ju zase nasadím.“
(str. 304)

               


Za mňa to bola bezchybná romantika, pekne vygradovaná, navyše s množstvom vtipného doberania a bez zbytočnej teatrálnosti.

Dávam päť hviezdičiek ⭐⭐⭐⭐⭐5/5

Za možnosť zúčastniť sa štafety ďakujem @knizny_blond

Pochybnosti, Simona Rošková, Moderné Romány, 2021

Realistický, dynamický príbeh s uveriteľným dejom, slovenskými reáliami, miestami trochu viac čiernobielymi charaktermi, no i napriek tomu sa mi tento príbeh veľmi páčil a knižku som prečítala veľmi rýchlo. Osobne preferujem v románoch hĺbavejší štýl, kde sa viem s postavami viac stotožniť, ale tu mi to až tak nevadilo, keďže postáv bolo viac a dynamický dej mu dodal ľahkosť, takže som ani nemala pocit, že čítam, ale skôr sledujem film – slovenský, realistický, miestami romantický, občas smutný, ale vo svojej podstate aj celkom pozitívny príbeh s hlbším odkazom, aby sme sa my ľudia nikdy nevzdávali a ak máme „pochybnosti“, snažili sa ísť za tým hlasom a zmeniť svoj život, aby sme si v ňom toľko neubližovali a žili lepšie,...

Veď už len nejako bude, pomyslel si, no výčitky, že sa opäť len vyhovára, boli silnejšie. Bol slaboch, a to ho žralo najviac. (str. 31)


Určite odporúčam všetkým milovníkom nenáročného čítania, ktorým sa páčia reálne príbehy zo života a radi si pri čítaní oddýchnu, pretože tu sa veľmi nemusíte zamýšľať nad tým, čo sa deje. Nejde tu o prekvapivé zvraty, skôr ide o sondu do bežných životov ľudí, ktorí pochybujú o tom, či sa v živote vybrali správnou cestou a hľadajú riešenie...

V duchu uvažoval, či je Lena naozaj taká sviňa, že toto na neho našila, aby sa mu pomstila. (str. 268)

Páči sa mi, že autorka má svojský štýl, čistý, priamy, jasný a nekomplikovaný – v tom dobrom slova zmysle.

Za mňa ⭐⭐⭐⭐4/5

ĎAKUJEM za možnosť zúčastniť sa štafety @knizny.svet



pondelok 10. januára 2022

Vianočné prasiatko (The Christmas Pig) Ikar 2021, edícia Stonožka, preklad: Oľga Kralovičová


Zase to urobila! Autorka slávneho Harryho Pottera pre mňa jedna z najlepších autoriek súčasnosti ma zase dostala príbehom pre deti s názvom Vianočné prasiatko. Nie, nie je to iba taká detská rozprávočka.  Tak, ako všetko, čo táto dáma napíše, obsahuje hlboké večné pravdy a úžasne bohatý fantastický svet. Nechýba tu humor, dobrodružstvo i krásny šťastný koniec.

Na prvý pohľad by sa príbeh o chlapcovi a stratenom plyšovom prasiatku vôbec ani nezdá ako nejaký skvelý námet ... lenže, keď sa s týmito dvomi hrdinami, malým chlapcom Jackom a plyšovým Vianočným prasiatkom dostaneme do Krajiny stratených, kde sa nachádzajú veci i iné cnosti necnosti, ktoré ľudia stratili, či na nich akosi zabudli ... všetko odrazu naberie iný rozmer a gradáciu.

„Sú to Stratožrútovi sluhovia. Vykonávajú jeho zákony a on ich za to nezožerie. (str. 77)

„Takí ako ty nemajú nijakú šancu,“ zavrčala vidlička, keď sa zajačik bránil. Nikto ťa nechce. Nikomu nezáleží na tom, že si sa stratil. Si zbytočnosť.“ (str. 91)

Zastavíme sa v Nepotrebniciach, v Bedabeznichu, v Haraburdách i v Meste potrebných a všade sa v príbehu pohneme o kúsok ďalej. Autorka veľmi šikovne a s eleganciou jej vlastnou vplieta do príbehu o stratených hračkách a ich majiteľov oveľa hlbšie pravdy a hodnoty, s ktorými sa stretávame aj my sami vo svojich životoch. Nájdete tu i morálny kompas, poukázanie na neprávosti života, na to, čo je správne a čo nie, aké hodnoty by človek mal vyznávať, poukazuje na rozdiel medzi dobrým a zlým, správnym a nesprávnym. Odkaz, ktorý sa vám zapíše do srdca.

„Blaf, ušetri nás, prosím, svojich lží.

Na  bezpečí týchto tu teraz záleží,“ prísne zarýmovala  odpoveď báseň.

Blaf sa zamračil.

„Že akurát ty hovoríš o lžiach. Veď si celá vymyslená.“

„Veľké básne vravia pravdu, zato ty len výmysly,“ ozval sa dôstojný hlas Básne.

 (str. 149)


Po prečítaní tejto knižky môžem iba povedať, že veľmi vážne konkuruje mojej najobľúbenejšej vianočnej knihe Vianočnej kolede ... V závere som si aj poplakala ... vy nie (kto ste čítali? 😊)

      N-Á-D-H-E-R-N-Ý  P-R-Í-B-E-H ! 😊

ZN: Nahusto olepíkovaná celá kniha – toľko krásnych myšlienok tam nájdete. Ak ste nad touto knižkou váhali, už nemusíte a siahnite po nej. A táto, na rozdiel od minuloročného Ikabógu (ktorú tiež milujem mimochodom 😊) je naozaj vhodná aj pre deti.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

 


                               a internetovému kníhkupectvu:



Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU


 

nedeľa 9. januára 2022

Najväčšie tajomstvo, (The Greatest Secret) Rhonda Byrne, IKAR 2021 preložil Štefan Kočiš

Kniha Najväčšie tajomstvo nie je klasickou motivačnou knihou, ktorou sa vás snaží autorka o niečom presvedčiť. Možno pôvodné Tajomstvo bolo viac o tejto snahe, presviedčať, že vesmír funguje istým spôsobom, ale toto tajomstvo číslo jedna nám odhaľuje to najpodstatnejšie – a to, že my sme tým vesmírom. Toto naše pravé ja nájdete učupené a zatienené našim ľudským egom v každom jednom z nás. Možno neveríte na ezoterické mystéria a na veci medzi nebom a zemou, no nikto nemôže poprieť, že naše ľudské ego nevie všetko, ale niečo za ním – to niečo v nás – to vedomie, vie všetko, avšak nie tak „klasicky“.... jednoducho – pravda je v nás... pravda je vo hviezdach...

Uznávam, že ide o dosť hlbokú filozofiu, no práve o tejto hlbokej filozofii je táto ohromná kniha plne neskutočných tajomstiev o nekonečnej studnici našej duše, našich schopností, nášho pravého ja...

Mňa osobne oslovilo asi každé jedno slovo a lepíkovala som ako šialená, pretože každá veta vo mne niečo otvárala, odkódovala a ja som doslova prekypovala nadšením, unesená tým, aké pravdivé sú slová týchto múdrych prebudených ľudí – a táto múdrosť je dedičstvom každého jedného z nás ... iba ju musíme v sebe objaviť, otvoriť jej dvere, uznať, že to môže byť aj inak než nás učili...

Náhodne som vybrala zopár úryvkov z knihy, nedajú sa vybrať tie najlepšie – knihu si treba prečítať celú  – určite sa k nej stále budete vracať  - u mňa to tak určite bude:

Počas storočí sa rozpoznaniu vlastnej podstaty dalo veľa mien. Osvietenie, sebarealizácia, sebaobjavenie, prebudenie, rozpamätanie. (str. 12)

Prišli sme do tohto sveta ako telo, aby sme sa dozvedeli, že nie sme telo. (str. 19)

„Tragédia a komédia ľudského života spočíva v tom, že počas jeho trvania takmer vždy myslíme, cítime, konáme, vnímame a vytvárame vzťahy v záujem iluzórneho ja.“ (str. 25)

„Vy ste to. Je to tak blízko, že ho nevidíte.  Pozeráte sa na svet okolo seba jeho očami.“ (str. 33)

„Myseľ nikdy neodhalí, kto ste, pretože ona túto pravdu zakrýva. Odhalíte ju len vtedy, keď sa od mysle oslobodíte a prestanete sa s ňou stotožňovať.“ (str. 38)

 TOTO JE TAKÁ PRAVDA – ja som sa v živote o tom už toľkokrát presvedčila a stále sa o tom presviedčam ... 😊

„V skutočnosti nie sme ľudskou, ale nekonečnou bytosťou. Sme nekonečnou bytosťou, ktorá má ľudské zážitky.“ (str. 43)

Vedomie nemožno ničím narušiť. Preto ani vás nemôže rozrušiť nijaké množstvo problémov. Nemôže sa vás dotknúť nič negatívne. Nemôžu vás ovplyvniť vojny. Vy ako vedomie ste vždy v bezpečí a v pohode. (str. 62)

Všetci máme v živote jedno poslanie – prebudiť sa a uvedomiť si, že sme vedomie a začať si užívať tú neuveriteľnú šou tohto sveta. Keď sa prebudíte, budete vo svete, ale nie zo sveta, čo znamená, že sa úplne zbavíte všetkých jeho problémov. (str. 73)

„Keď stojíme na vrchole hory alebo sa pozeráme na hviezdy, cítime nekonečno, ktorým naozaj sme, a preto toľkí túžime po prežívaní bezhraničných diaľok. (str. 75)

„V stave čistého vedomia prestáva všetko utrpenie.“ (str. 133)

Vedomie rozpúšťa všetko, čo nie je pravdivé. (str. 162)

Svoje šťastie odkladáme, keď veríme, že príde zo sveta okolo nás. Čakáme, že nás niekto alebo niečo urobí šťastnými. No trvalé šťastie nám neprinesie nikto. Nič zvonku nám ho nezaručí, hocijako dlho budeme čakať. (str. 173)

„Vo chvíli, keď akceptujete ťažkostí, ktoré sa k vám dostali, dvere sa otvoria.“ (str. 125)

Bez ohľadu na to, ako sa navonok javí dianie vo svete, všetko je vždy, vždy dobré. (str. 209)

„Keď urobíme jeden krok k pravému ja, ono urobí deväť krokov k nám.“ (str. 219)

Najväčšie tajomstvo mi dalo oveľa viac, ako som čakala. Hoci čítam mnohé iné ezoterické zdroje o tejto pravde, toto  podanie večných mystérií života predstavuje veľmi prístupnú formou pre moderného človeka, ktorý sa na túto cestu seba-objavovania práve rozhodol vydať a potrebuje nielen zistiť pravdu, ale aj trochu pookriať v dnešnom na prvý pohľad „bláznivom“ svete. Je to ako pohladenie duše a zároveň príprava na cestu sa za svojim pravým JA...

Túto publikáciu nemôžem hodnotiť hviezdičkami, (😊) toto jednoducho musíte čítať.

Chápem, že niekto tieto mystické záležitostí nechce skúmať, ale aj tak mu odporúčam to skúsiť. Skutočne to stojí za to - prebádanie týchto právd, zamyslieť sa nad nimi. Táto nádherná knižka s krásnymi hlbokými myšlienkami nás pozýva ponoriť sa do niečoho (pre niekoho možno až tak nie) neznámeho, ale veľmi hodnotného a rozhodne vám to nemôže uškodiť. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 


 

                               a internetovému kníhkupectvu:



Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU







utorok 4. januára 2022

Z krvi a popola (From Blood and Ash), Jennifer L. Armentrout, Zelený kocúr, 2021, preklad: Dana Petrigáčová

Romantický fantasy román Z krvi a popola ma chytil za srdce hneď od prvej strany. A to som mala celkom vysoké očakávania, keďže som poväčšine z každej strany na tento titul počula iba samú chválu a superlatívy. A rozhodne s nimi musím po prečítaní súhlasiť.

„Nie som náročná,“ oponovala som. „Zlez zo mňa.“

Nadvihol obočie. „Naozaj?“

Keď chcem, aby si zo mňa zliezol, neznamená to, že som náročná.“

„Na tom sa asi nezhodneme.“ Odmlčal sa. „Princezná.“

(str. 32)

Rozprávanie v prvej osobe, priamo z pohľadu hrdinky býva v týchto žánroch určite správnou voľbou. Prerozprávaním udalostí z pohľadu Penelaphe alias Poppy vtiahne čitateľa okamžite do deja a zároveň mu hlavná hrdinka ihneď prirastie k srdcu a dokáže sa s ňou tak oveľa lepšie stotožniť.

„Nie všetci strážcovia sú dobrí muži, princezná.“

Zaostrila som. „Viem. Odvaha a sila sa nerovnajú dobru.“

„Na  tom sa zhodneme.“ Jeho pohľad zablúdil k mojim ústam a zrazu mi bolo na hrudi nevysvetliteľne teplo.“

(str. 37)


Mne osobne bola „nepoškvrnená“ Poppy veľmi sympatická, zdala sa mi veľmi nekonvenčná, odvážna, priamočiara, vtipná, inteligentná a nebojácna. Jej odvahu zdolávať životné prekážky by som veru chcela mať. Aj jej najlepšie priateľka, spoločníčka Tawny, pôsobila ako veľmi príjemná osôbka a ozajstná priateľka. K srdcu mi prirástol aj Vikter či Rylan, strážcovia nepoškvrnenej. A Hawke, Poppyin nový strážca, šikovný, urastený a veľmi fešný bojovník obráti naruby nielen Poppyino vnímanie svojho života a sveta okolo...
Fantasy svet je dobre vystavaný, politické ašpirácie, intrigy, kto je koho nepriateľ - to všetko autorka perfektne premyslela - páči sa mi, že to odzrkadľuje pravdy aj o skutočnom svete - takéto fantasy zrkadlá našej reality mám rada - aj keď je tu dosť silný dôraz na Poppy a jej prežívanie vzťahov a romantickej linky - napriek tomu sa mi tento svet vidí dobre prepracovaný. 

„Penelaphe,“ prehovoril hlbokým a príjemným hlasom pripomínajúcim hustú, hriešnu čokoládu. „Od tejto chvíle až do samého konca som váš.“

(str. 155)

Jennifer Armentroutová dokázala vykresliť postavy pútavo, presvedčivo a dala im potrebnú hĺbku, aby príbeh fungoval.

Vyslovil slová, ktoré príliš často neznamenali nič a zriedkavo znamenali všetko.

(str. 210)


Dej je skutočne veľmi akčný, stále sa niečo dialo, či už išlo o krvilačné scény ako aj iné každodenné starosti Poppy žijúcej v zlatej klietke s mnohými obmedzeniami.

Dialógy medzi Poppy a Hawkem som si nesmierne užívala, nebolo to nič teatrálne, ale úderne, živé, vtipné, výstižné... Poppy zbytočne nedramatizovala, hoci v mnohých situáciách by k tomu možno i bol priestor a aj preto som si ju tak veľmi obľúbila. Snažila sa väčšinou myslieť triezvo, pomáhať slabším, zachraňovať koho sa dalo. Hawke jej viackrát povedal, že je iná, ako očakával a musím s ním súhlasiť. Hoci by mala predstavovať krehkú, pannu, čo sa trasie o život, Poppy bola jej presným opakom, plná odvahy, odhodlania s dobrým srdcom a vycvičená na boj, krásna pritom vôbec nie s dokonalou postavou – no nestotožníte sa s ňou 😊


„Ty by si bola rada, keby som povedal, že sa mi páčiš?“ opýtal sa.

„Zarmútilo by ťa, keby som povedala nie?“

„Zničilo by ma to.“

(str. 251)

 


„Prepáč.“ Vôbec sa nezdalo, že mu to je ľúto. „Mám selektívny sluch.“

„Si .. si fakt otrasný.“

(str. 291)

 „Povedala si, citujem: ,Toto je strašne, hrozne, nezvratne...´“

„Tú príslovku si sa naučil dnes, čo? Lebo to som vôbec nepovedala.“

(str. 390)


 Hawke predstavuje presne ten typ záhadného hrdinu, od ktorého žiadna žena nedokáže odtrhnúť oči a nielen pre jeho excelentne vypracované svaly a príťažlivú tvár, ale aj charizmu, ktorú Jennifer Armentroutová dokázala vtesnať na stránky knihy bez toho, aby sme Hawkea mali na obálke knihy. A to je už čo povedať!


A čo sa týka šteklivejších scén, páčilo sa mi, ako to autorka odstupňovala, nebolo to hŕŕŕ, všetkého bolo akurát, ani málo, ani príliš a vôbec to nepôsobilo rušivo či nasilu – a toto musím skutočne oceniť, pretože písanie sexuálnych scén je určite jednou s najťažších vecí pri písaní – mohli by totiž pokaziť celý príbeh, no tu sa to rozhodne nestalo.

„Chcela by som, ale na rozdiel od teba som v tme slepá...“ zalapala som po dychu, keď ma vzal za  ruku a stiahol ma dole. Kým som si stihla uvedomiť, sedela som mu v lone – v lone.

(str. 320)


Hawkova ruka mi skĺzla z chrbta. Vzápätí som ju pocítila na líci s neomylnou presnosťou. „Zaujíma ma kto si.“

(str. 323)

 „Mňa nemôžeš mať, ja som nemateľná.“

„Také slovo neexistuje.“

(str. 324)

 Pohladil ma po líci. „Nezáleží na tom, kto ti čo povedal, ale snáď vieš, že si hodnejšia než všetci, koho poznám.“ (str. 427)

 

„Ehm... si dokonalý.“

Zatváril sa prísne. „Nie, nie som. Zaslúžiš si niekoho, kto bude, ale ja som sviňa a nič také nedovolím.“

(str. 433)

Neskutočná romantika, inteligentný humor, sexi scény, dynamické akčné bitky a postupné odhaľovanie nenačakaných tajomstiev a skutočnej pravdy – tak by som jednou vetou zhrnula o čom je román Z krvi a popola.

Jediné, čo musím vytknúť sú dva významové posuny v preklade (nechcem však spoilerovať a vysvetľovať prečo)  ktoré si však nemusel všimnúť každý (ja som práve pred začatím čítania odovzdala svoj preklad, takže som ešte bola v móde, všímam si každý detail 😇) 

MOJE HODNOTENIE: 5/5 ⭐⭐⭐⭐⭐ bez ohľadu na žáner 

 PORIADNE SOM SI TO UŽILA 😍

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM

VYDAVATEĽSTVU ZELENÝ KOCÚR

Ak vás román Z krvi a popola zaujal, kúpiť si ho môžete priamo na stránke vydavateľstva za skvelú cenu: 

















 

Wonders of books Published @ 2014 by Ipietoon