utorok 4. januára 2022

Z krvi a popola (From Blood and Ash), Jennifer L. Armentrout, Zelený kocúr, 2021, preklad: Dana Petrigáčová

Romantický fantasy román Z krvi a popola ma chytil za srdce hneď od prvej strany. A to som mala celkom vysoké očakávania, keďže som poväčšine z každej strany na tento titul počula iba samú chválu a superlatívy. A rozhodne s nimi musím po prečítaní súhlasiť.

„Nie som náročná,“ oponovala som. „Zlez zo mňa.“

Nadvihol obočie. „Naozaj?“

Keď chcem, aby si zo mňa zliezol, neznamená to, že som náročná.“

„Na tom sa asi nezhodneme.“ Odmlčal sa. „Princezná.“

(str. 32)

Rozprávanie v prvej osobe, priamo z pohľadu hrdinky býva v týchto žánroch určite správnou voľbou. Prerozprávaním udalostí z pohľadu Penelaphe alias Poppy vtiahne čitateľa okamžite do deja a zároveň mu hlavná hrdinka ihneď prirastie k srdcu a dokáže sa s ňou tak oveľa lepšie stotožniť.

„Nie všetci strážcovia sú dobrí muži, princezná.“

Zaostrila som. „Viem. Odvaha a sila sa nerovnajú dobru.“

„Na  tom sa zhodneme.“ Jeho pohľad zablúdil k mojim ústam a zrazu mi bolo na hrudi nevysvetliteľne teplo.“

(str. 37)


Mne osobne bola „nepoškvrnená“ Poppy veľmi sympatická, zdala sa mi veľmi nekonvenčná, odvážna, priamočiara, vtipná, inteligentná a nebojácna. Jej odvahu zdolávať životné prekážky by som veru chcela mať. Aj jej najlepšie priateľka, spoločníčka Tawny, pôsobila ako veľmi príjemná osôbka a ozajstná priateľka. K srdcu mi prirástol aj Vikter či Rylan, strážcovia nepoškvrnenej. A Hawke, Poppyin nový strážca, šikovný, urastený a veľmi fešný bojovník obráti naruby nielen Poppyino vnímanie svojho života a sveta okolo...
Fantasy svet je dobre vystavaný, politické ašpirácie, intrigy, kto je koho nepriateľ - to všetko autorka perfektne premyslela - páči sa mi, že to odzrkadľuje pravdy aj o skutočnom svete - takéto fantasy zrkadlá našej reality mám rada - aj keď je tu dosť silný dôraz na Poppy a jej prežívanie vzťahov a romantickej linky - napriek tomu sa mi tento svet vidí dobre prepracovaný. 

„Penelaphe,“ prehovoril hlbokým a príjemným hlasom pripomínajúcim hustú, hriešnu čokoládu. „Od tejto chvíle až do samého konca som váš.“

(str. 155)

Jennifer Armentroutová dokázala vykresliť postavy pútavo, presvedčivo a dala im potrebnú hĺbku, aby príbeh fungoval.

Vyslovil slová, ktoré príliš často neznamenali nič a zriedkavo znamenali všetko.

(str. 210)


Dej je skutočne veľmi akčný, stále sa niečo dialo, či už išlo o krvilačné scény ako aj iné každodenné starosti Poppy žijúcej v zlatej klietke s mnohými obmedzeniami.

Dialógy medzi Poppy a Hawkem som si nesmierne užívala, nebolo to nič teatrálne, ale úderne, živé, vtipné, výstižné... Poppy zbytočne nedramatizovala, hoci v mnohých situáciách by k tomu možno i bol priestor a aj preto som si ju tak veľmi obľúbila. Snažila sa väčšinou myslieť triezvo, pomáhať slabším, zachraňovať koho sa dalo. Hawke jej viackrát povedal, že je iná, ako očakával a musím s ním súhlasiť. Hoci by mala predstavovať krehkú, pannu, čo sa trasie o život, Poppy bola jej presným opakom, plná odvahy, odhodlania s dobrým srdcom a vycvičená na boj, krásna pritom vôbec nie s dokonalou postavou – no nestotožníte sa s ňou 😊


„Ty by si bola rada, keby som povedal, že sa mi páčiš?“ opýtal sa.

„Zarmútilo by ťa, keby som povedala nie?“

„Zničilo by ma to.“

(str. 251)

 


„Prepáč.“ Vôbec sa nezdalo, že mu to je ľúto. „Mám selektívny sluch.“

„Si .. si fakt otrasný.“

(str. 291)

 „Povedala si, citujem: ,Toto je strašne, hrozne, nezvratne...´“

„Tú príslovku si sa naučil dnes, čo? Lebo to som vôbec nepovedala.“

(str. 390)


 Hawke predstavuje presne ten typ záhadného hrdinu, od ktorého žiadna žena nedokáže odtrhnúť oči a nielen pre jeho excelentne vypracované svaly a príťažlivú tvár, ale aj charizmu, ktorú Jennifer Armentroutová dokázala vtesnať na stránky knihy bez toho, aby sme Hawkea mali na obálke knihy. A to je už čo povedať!


A čo sa týka šteklivejších scén, páčilo sa mi, ako to autorka odstupňovala, nebolo to hŕŕŕ, všetkého bolo akurát, ani málo, ani príliš a vôbec to nepôsobilo rušivo či nasilu – a toto musím skutočne oceniť, pretože písanie sexuálnych scén je určite jednou s najťažších vecí pri písaní – mohli by totiž pokaziť celý príbeh, no tu sa to rozhodne nestalo.

„Chcela by som, ale na rozdiel od teba som v tme slepá...“ zalapala som po dychu, keď ma vzal za  ruku a stiahol ma dole. Kým som si stihla uvedomiť, sedela som mu v lone – v lone.

(str. 320)


Hawkova ruka mi skĺzla z chrbta. Vzápätí som ju pocítila na líci s neomylnou presnosťou. „Zaujíma ma kto si.“

(str. 323)

 „Mňa nemôžeš mať, ja som nemateľná.“

„Také slovo neexistuje.“

(str. 324)

 Pohladil ma po líci. „Nezáleží na tom, kto ti čo povedal, ale snáď vieš, že si hodnejšia než všetci, koho poznám.“ (str. 427)

 

„Ehm... si dokonalý.“

Zatváril sa prísne. „Nie, nie som. Zaslúžiš si niekoho, kto bude, ale ja som sviňa a nič také nedovolím.“

(str. 433)

Neskutočná romantika, inteligentný humor, sexi scény, dynamické akčné bitky a postupné odhaľovanie nenačakaných tajomstiev a skutočnej pravdy – tak by som jednou vetou zhrnula o čom je román Z krvi a popola.

Jediné, čo musím vytknúť sú dva významové posuny v preklade (nechcem však spoilerovať a vysvetľovať prečo)  ktoré si však nemusel všimnúť každý (ja som práve pred začatím čítania odovzdala svoj preklad, takže som ešte bola v móde, všímam si každý detail 😇) 

MOJE HODNOTENIE: 5/5 ⭐⭐⭐⭐⭐ bez ohľadu na žáner 

 PORIADNE SOM SI TO UŽILA 😍

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM

VYDAVATEĽSTVU ZELENÝ KOCÚR

Ak vás román Z krvi a popola zaujal, kúpiť si ho môžete priamo na stránke vydavateľstva za skvelú cenu: 

















0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

Wonders of books Published @ 2014 by Ipietoon