nedeľa 23. júla 2017

Rozprávky Barda Beedla (The Tales of BeedleThe Bard), J.K. Rowling, IKAR 2017, preklad: Oľga Kraľovičová



Rozprávky Barda Beedla sú primárne určené pre „čarodejníkov“ no my, zasvätení do príbehu o Harrym Potterovi, nebudeme mať istotne žiadny problém s ich pochopením. A keby len predsa, milá J.K. Rowlingová nám k nim pripravila niekoľko odborných poznámok a vysvetliviek. Navyše ich význam na po každej jednej vysvetľuje aj samotný Albus Dumbledore, takže určite chápete, že toto dielko má pre každého fanúšika Harryho Pottera veľkú hodnotu a naozaj si túto knižku NIELEN treba PREČÍTAŤ, ale je dôležité ju MAŤ v knižnici pri kolekcii kníh o Harrym. 

Či už ste čarodejník alebo mukel (dieťa, tínedžer alebo dospelý), smelo sa pustite do týchto nevšedných príbehov. Myslím, že každému majú čo povedať. Ak ste trošku citlivejší preskočte (rovnako ak ste ešte „iba“ dieťa) tretiu rozprávku v poradí „Mágovo chlpaté srdce“ – trošku drsnejšie ako ostatné a nemá ani jemnejšiu verziu, ako ma oboznámil pán Dumbledore.

Prvá rozprávka s názvom „Čarodejník a skákajúci hrniec“ tak trošičku pripomína „Hrnček var“, akurát, že hrniec varuje čarodejníka že pomáhať sa musí a to i muklom. Tento názor vždy zastával i Albus Dumbledore, na to treba pamätať, nech mu je zem ľahká.

Ďalšou v poradí je „Fantastická fontána“ ,ktorú by som prirovnala k muklovskej „Ako dedko s babkou repu ťahali“ aj tu sa viac adeptov (tri čarodejnice a jeden smoliar v brnení) sa snažia spoločnými silami (aj keď nie ťahaním za jeden povraz) a tak sa dostanú k zázračnej fontáne. Podobnosť je naozaj malinká a výsledná pointa spočíva v niečom inom ... veď sa dočítate.

Tretiu, tú desivú spomínanú, „Mágovo chlpaté srdce“, je ešte hrôzostrašnejšia ako keď zlá Ježibaba chcela upiecť Janka a Marienku. Pretože nakoniec v peci skončila samotná Ježibaba, ale v Mágovom srdci ... no, tam to skončí všelijako ale nie happyendom. Pre silnejšie povahy.  A pointa? Nikdy sa nevzdávajte svojho srdca – metaforicky ani doslova! :)

Štvrtá – ,,Babulica Králica a chichotajúci sa peň mi veľmi pripomína ,,Cisárove nove šaty“ – kráľa v tomto prípade oklame akýsi šarlatán, že ho naučí čarovať. Ale prečo sa chichoce peň? NO SPOILER! :D

Poslednou piatou rozprávkou je ,,Príbeh o troch bratoch. Túto ste určite čítali v poslednom dieli Harryho Pottera. (Dvadsiata prvá kapitola – Príbeh troch bratov, str. 339, Harry Potter a Dary Smrti) Bratia narazia na hlbokú rieku a pričarujú si most, no Smrť ich chce za to, ako ju „obišli“ odmeniť, a tak si každý niečo želá. Jeden si vyžiada ten najmocnejší prútik (bázový, samozrejme ) druhý kameň na oživovanie mŕtvych (mŕtvych aj tak nemožno naozaj oživiť, to vie aj mukel!) a tretí najmúdrejší si želá neviditeľný plášť, aby sa pred Smrťou mohol ukryť, až kým nebude pripravený jej znovu čeliť. 
Všetky rozprávky nesú v sebe hlbší odkaz, no môžeme ich vnímať i len ako „povedačky“ – tak či onak, je to naozaj príjemné i poučné spestrenie pre každého fanúšika Harryho Pottera – či milovníka nevšedných originálnych príbehov. A nechýbajú ani krásne ilustrácie!

HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner
(môžem dať niečomu, čo súvisí s Potterom menej hviezdičiek? ) Nemôžem! 😁

Knihu si môžete zakúpiť tu BUX.sk
ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM
INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU: 

Ženíchov svedok (The Best Man), Kristan Higginsová, IKAR 2017, preklad: Tamara Chovanová



Od románu Ženíchov svedok som očakávala typickú romancu pre ženy v štýle Lisy Kleypas alebo Jill Shalvisovej (je to skôr niečo medzi, ale bez explicitne opisovaného sexovania), ale mýlila som sa. Kristan Higginsová má úplne iný štýl a s erotikou to nepreháňa (našťastie). Je vtipná, originálna, romantická a nepreháňa to ani s citovými výlevmi postáv.  



Príbeh z vinice Volavka
Príbeh: Faith Hollandová dostala kopačky od svojho homosexuálneho snúbenca Jeremyho, keďže si to celé tie roky (chodili spolu od strednej) nevšimla. Nevšimla si ani to, že najlepší priateľ (áno, on je ten ženíchov svedok) jej nastávajúceho,  Levi Cooper, si ju vždy „všímal“ aj keď jej sa zdalo, že ju neznáša.  Po troch rokoch sa Faith vracia (utiekla priamo z nevydarenej svadby) zo San Francisca. Medzitým sa z nej stala úspešná záhradná architekta a i doma ju čaká práca na maštali Volavka (na svadobné účely) a renovácia záhrady v miestnej knižnici. Hneď pri vstupe do mesta dostane pokutu od veliteľa  (spomínaného ženíchovho svedka ) Leviho Coopera. Neskôr ho stretne pri nepodarenom úteku z dámskych záchodov (neprepchá sa cez malé okienko a potrebuje pomoc pána policajta :) ). 


Dej má dve dejové línie, minulosť (odmietnutie pred oltárom, spomienky na Faithinu matku – zomrela pri autonehode, ktorú má na svedomí Faithina epilepsia, ale i na prvý bozk medzi Faith a Levim ešte v tínedžerskom veku) a súčasnosť, po Faithinom návrate domov. Všetko je veľmi pekne „poupratované“ a nemáte z toho „guláš“. Páčilo sa mi nenútenosť pri prelínaní týchto spomienok a prítomnosti. Rovnako sa mi páčil aj Levi Cooper, Faith si jeho pohľady znudenia už na strednej škole hodnotila stupnicou od nuly do desať a nezabudla si k ním priradiť sarkastické poznámky typu pohľad číslo 4: Ako sa voláš? alebo číslo 6: Nemôžem uveriť, že sa s tebou musím rozprávať. Iskrí to medzi nimi a tie ironické repliky z Faithinej strany sú naozaj vtipné a originálne, už len pre to prekáranie sa oplatí túto knihu otvoriť!  
Postavy: Psychológia postáv je pestro vykreslená, napríklad Faithini starí rodičia, ktorí sa neustále podpichujú a hádajú. Jej otec, ktorý si nevšíma otrasne gýčovú zlatokopku Lorenu a pôsobí veľmi zaslepene. Faithini súrodenci, sestra Pru (ktorá ustavične rieši svoj sexuálny život, keďže s manželom Carlom neustále skúšajú niečo „nové“, okrem iného aj hranie sa na pána Greya a nevinnú  vysokoškoláčku pannu Anastasiu Steelovu :) ), ďalšia sestra Honor je striktná a na prvý pohľad chladná, brat Jack sa neustále tvári, že mu sestry idú na nervy. Pôsobilo to na mňa reálne, akoby som týchto ľudí videla živých z mäsa a kostí. Autorka okorenila príbeh množstvom vedľajších postáv, ktoré príbeh niekedy odľahčujú (viď Faithino rande s účtovníkom so sadistickými sklonmi) a niekedy dramatizujú (Leviho bývala manželka Nina).
 
 HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner
Samozrejme, nemusím sa vyjadrovať ako to všetko skončí, to všetci pri tomto žánri dobre vieme (v štýle „a žili šťastne až kým ...") ale spracovanie je naozaj veľmi nevšedné, pretože hrdinka síce prežíva svoje traumy (či už z matkinej smrti, alebo z toho, že chodila s gejom a ani o tom nevedela), ale autorka to podáva veľmi decentne s iskrivým humorom a nepreháňa s emocionálnymi výlevmi ako to väčšinou v romanciach deje. Klasifikovala by som tento román niečo na rozhraní chick lit a romance. Bolo to pre mňa naozaj osviežujúce čítanie a nevedela som sa od knihy odtrhnúť aj keď som vedela ako sa to skončí.






Nezmazateľný dojem (A Lasting Impression) ,Tamera Alexander, i527net, 2017, preklad Mgr. Lucia Mosorjaková



Román Nezmazateľný dojem od mojej obľúbenej autorky Tamery Alexander na mňa skutočne urobil „nezmazateľný“ dojem  a už teraz viem, že po tejto knihe minimálne ešte raz siahnem. Určite si ju nechám na čestnom mieste v mojej knižnici, tak ako i ostatné romány od tejto talentovanej autorky.

Čo má na tomto románe tak nadchlo? Úplne všetko. Cez štýl autorky, spracovanie príbehu až po postavy. 

Príbeh: Ide o prvý diel z prostredia sídla Belmont a práve prostredníctvom tohto nashvillského sídla spája Tamera Alexander fikciu s históriou.
 Majiteľka sídla Adelicia Acklenová je na prvý pohľad nadradená a chladná dáma, ktorá počas vojny dokázala ubrániť svoj majetok, čo jej neskôr ostatní ľudia, ktorí prišli o majetky, samozrejme závideli. Bola to silná žena, ktorá milovala umenie a bola jeho náruživou zberateľkou.   

Claire Laurentová je naopak mladá žena, ktorá už od detstva trpí nadvládu otca, ktorý ju núti falšovať obrazy slávnych maliarov. Keďže po matke, ktorá bola v tej istej pozícii, kým neochorela, zdedila talent na maľovanie, rodinné „podnikanie“ je teraz na jej pleciach. 

Od začiatku sme oboznámení s Claireiným nesúhlasom s tým, čo jej otec robí a do čoho ju núti. Spočiatku to robila len preto, aby mali viac peňazí na matkinu liečbu, ale otec aj tak nedovolil, aby jej ju zaplatili až napokon zomrela. Claire varovala slovami ,,Daj si pozor na to, koho miluješ...“

Jej prosby Boh vyslyšal a súhrou okolností sa dostáva spod otcovej nadvlády, no musí sa postaviť na vlastné nohy. Šťastie jej praje a získa miesto asistentky u vyššie spomínanej pani Adelicii Acklenovej. Práve tu sa jej podarí postupne, krôčik po krôčiku, nájsť svoje ja, objaviť vieru v Boha a nájde i niekoho, kto rozbúcha jej srdce ... mladého právnika Suttona Monroea. Ten sa stará o právne i finančné záležitosti pani Acklenovej. Spočiatku Claire neverí, no časom si k sebe nájdu cestu, avšak Claire sa obáva, ako zareaguje, keď sa dozvie o jej minulosti falšovateľky obrazov.
Jedáleň v Belmonte
Pracovňa v Belmonte

 Štýl: Tamera Alexander píše ľahko, ale zároveň nás detailne oboznamuje s históriou a v tomto prípade i so vzácnymi umeleckými dielami, ktorých sa v diele spomína naozaj veľa i s adekvátnym, a vôbec nie rušivým, opisom.  Dej plynie harmonicky, nenarúša ničím agresívnym a prehnane dramatickým, čo veľmi oceňujem.  Romantika je pozvoľná, hlavné postavy sa najprv spriatelia na ľudskej úrovni a až potom nastupuje ozajstná láska ... je to naozaj krásne a reálne podané,

Socha dvoch detičiek má v románe svoj význam....

Pretože ona si zaslúži muža, ktorý sa rozochveje zakaždým, keď  vstúpi do miestnosti, muža, ktorému sa rozbúcha srdce vždy, keď vyzývavo zdvihne obočie. Muža, ktorý ju bude chcieť ochraňovať, ktorý sa bude biť, len aby vyplnil každé  jej želanie. Muža, ktorý sa a nebude vedieť dočkať okamihu, kedy sa jej bude môcť znova dotknúť, aj keby to mal o byť len letmo, kráčajúc jeden vedľa druhého. Muža, ktorý nebude môcť v noci zaspať a bude vymýšľať spôsoby, ako by jej nadbiehal a získal si jej srdce, ktorý bude snívať o tom, ako ju berie do náručia a bozkáva, kým celkom nestratí dych. Zaslúži si muža, ktorý k nej bude cítiť to, čo on cíti ku Claire.


Umenie z Belmontu
V každej knihe od Tamery sa mi páči, ako postupne nachádzajú k sebe hlavní hrdinovia cestu. Nie je to ten typický výbuch vášne, aj keď samozrejme, vášeň medzi hrdinami priam vrie, 

Socha v Belmontskom sídle













Bola opojná. Tá jej sviežosť tesne po tom čo sa prebudila, jamky v lícach, keď sa smiala, to ako k nemu priskočila, aby mu pomohla s praženicou. Dokonca si ani nevšimla, keď sa o seba obtreli telami. Prudko vydýchol. On si to ale všimol. Všímal si detaily, aké by si muž, ktorý ma vzťah s inou, všímať nemal.
***
Impulzívne si ju k sebe opäť pritiahol, hladiac jej driek, potom oblúk jej chrbtice. Hlavu mala zasunutú pod jeho bradu, ramená ovinuté okolo jeho pásu a on obdivoval, ako presne do seba zapadajú. Ak by si mal vybrať, či ju bozkávať alebo držať, jednoznačne by si vybral bozkávanie. Ale ani držanie nebolo na zahodenie.

Nemusíte sa obávať prehnane erotických a priam nereálnych scén, na aké ste možno zvyknuté z historických romancí (a lá Lisa Kleypas či Gaelen Foley – aj tieto autorky mám rada, ale niekedy sú tie ich zblíženia fakt veľmi hŕŕŕŕ) – tu je to iné, je to tak nežne provokatívne, hravé, živé a reálne. 

Vtiahol ju do náručia a objal tými mocnými rukami, ktoré jej dodávali pocit bezpečia a ochrany. Slzy prichádzali vo vlnách, až sa otriasala na jeho hrudi. Vzlykala tak intenzívne, že nedokázala popadnúť dych. Najprv ju vystrašilo, ako hlboko ju to zasiahlo. A potom si uvedomila, že tie slzy neprišli len kvôli Suttonovi a pre to, čo sa v ten deň udialo. Mala pocit, akoby všetky slzy, ktoré celé tie mesiace, ba roky potláčala a nahromaďovala, sa vzbúrili proti jej sebadisciplíne.

Ilustračné foto džentlmena z 19.storočia (Sutton Monroe? :))
Postavy: Hlavný mužský hrdina Sutton Monroe síce nie je nijaký tajný vládny agent (ako to býva v historických romanciach vyššie spomínaných autoriek) a nezabije nepriateľa ľavou zadnou, (a našťastie ani nemusí), no od začiatku som ho vnímala ako správneho muža so srdcom na správnom mieste a navyše aj veľkého fešáka – Claire ho na prvý pohľad videla takto: Mohla by ho opísať slovom pekný, ale to by bolo ako nazvať  Michelangelovho Dávida „priemerným“. Skutočnosť, že pohľad na toho muž v nej vzbudil asociáciu s nahou sochou Dávida, jej do tváre vniesla rumenec.

Claire je spočiatku stratená a hľadá sa, okrem postupného zbližovania so Suttonom sa zbližuje i s Bohom: A hoci boli chvíle, keď ju viera skôr otravovala, než prinášala útechu, teraz sa jej držala zubami-nechtami. A modlila sa, aby Boh vypočul jej srdce. Pretože teraz potrebuje pomoc viac než kedykoľvek predtým.
***

Slová, ktoré jej prichádzali na um, sa jej zdali neúprimné. Nie, viac, než len to. Pripadali jej násilnícke. Akoby chcela s Bohom vyjednávať, presvedčiť ho, že mu stojí za jeho čas a pozornosť, hoci v skutočnosti hlboko vnútri cítila, že opak je pravdou. Pretože vedela, čím je. Falzifikátom. Podvrhom. Nebola dosť dobrá. A nešlo už o jej maľby. Išlo o ňu.
***
Počas svojich ranných čítaní Biblie narazila na pasáž o žene, ktorá bola smädná a prišla si vytiahnuť vodu zo studne. Práve tam odpočíval  Ježiš a povedal žene, že on jej môže dať živú vodu. Claire preglgla uvažujúc, či voda ktorú Ježiš ponúkol žene, je tá istá voda, ktorá napĺňa anjelovu misku. Ak áno, ako sa k nej môže dostať.
***
Autorka Tamera Alexander
 Maľovala by si, aj keby si vedela, že maľuješ iba pre mňa? Claire otvorila oči. Bola si istá, že začula tichý hlas. – pasáž, v ktorej Claire pochopila, aký je pre ňu Boh dôležitý. Vychádza zo skutočnej autorkinej skúsenosti ...



HODNOTENIE:  5/5 bez ohľadu na žáner
Romány Tamery Alexander sú pre mňa výnimočné, sú pokladom v mojej knižnici a vždy si ich rada znovu prečítam. Nesúv sebe všetko čo mám rada, históriu, nádej, lásku – tú romantickú ale aj takú ľudskú a hlavne lásku a vieru k Bohu. Nádherný román. <3

Zaujal vás historický román Nezmazateľný dojem
Ďaľšie historické romány nájdete na stránke i527.net. 
Román Nezmazateľný dojem si môžete zakúpiť tu (stránka vydavateľstva i527.net
alebo na stránke kníhkupectva Martinus alebo Kumran.sk

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHU VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM
VYDAVATEĽSTVU:


sobota 15. júla 2017

Ozvena v tme (An Echo in The Darkness), Francine Rivers, umran, 2017, preklad Jana Seichertová

Ak siahnete po akomkoľvek románe od Francine Riversovej, môžete očakávať kvalitne prepracovaný román plný viery a lásky.

No jednoznačne najdojímavejší je príbeh o Hadaši.


Pokračovanie ,,Hlasu vo vetre" s názvom ,,Ozvena v tme" v istých aspektov prvú časť takmer predčilo. (Recenziu na ,,Hlas vo vetre" nájdete TU) Nachádzame tu hlbšie spojenie s Bohom, nielen u Hadaše, po jej zázračnom prežití v aréne, ale aj u ostatných postáv začína klíčiť semienko poznania, viery a lásky k Bohu. V predchádzajúcej časti sa autorka viac sústredila na opísanie zvrhlosti a nemravnosti Ríma, jeho úpadok vystihla neuveriteľne autenticky.

 Venescia bola ako mnohí pacienti, ktorí prichádzali za Alexandrom a za ňou, odkedy Antonia porodila svoje dieťa. Hľadali u nich zázračné lieky a skoré uzdravenie. Niektorí boli bledí, chudí a náchylní vyvracať sýte jedlo, aby si mohli pochutnať na ďalšom. Iní sa sťažovali na trasenie, pričom dych im páchol po víne a mali chorobne žltú pokožku. Títo muži a tieto ženy viedli promiskuitný život a potom od nich žiadali, aby ich zbavili vredov na genitáliách alebo odporne zapáchajúceho výtoku. Ich požiadavka vždy znela rovnako: Vyliečte ma, aby som mohol pokračovať vo svojich radovánkach. 
Chceli hrešiť bez následkov.
Ako nás dokážeš zniesť, Pane, keď sme takí tvrdohlaví a pochabí? Ako to s nami vydržíš? 
(str. 190) 
Už na začiatku si čitateľ istotne uvedomí, že hriechy rozmaznaných Rimanov sa až príliš podobajú tým súčasným. V ,,hlase" nám Riversová nastavuje zrkadlo, ale neodsudzuje hriešnikov na večné zatratenie, práve naopak, postava Hadaše je pre nás svetlom v tme. Učí nás ako sa
odovzdať Bohu, uvedomiť si, že nie sme sami, stačí len požiadať a Boh nám podá ,,pomocnú ruku"...

Napriek tomu v jej očiach nikdy nevidel pohľad, ktorý naňho pred chvíľou uprel rímsky vojak.
Darovala svoj skromný prídel mincí Rimanke, ktorá nemala peniaze na chlieb hoci vedela, že ženin syn bol legionár a podieľal sa na zničení jej rodnej vlasti. (str.  158)

Po útoku levice sa Hadaša dostáva do rúk lekára Alexandra Democeda, ktorý ju s Božou pomocou zachráni z pazúrov smrti. Marcus Valerián zatiaľ stráca zmysel života, žiali za milovanou Hadašou, znenávidí svoju sestru, za to že jeho milovanú poslala na smrť. Zároveň opovrhuje aj sám sebou, pretože práve on po tom, čo Hadaša odmietla jeho žiadosť o ruku, na ňu v hneve kričí, aby si ju ten jej boh nechal. Rímom pokazená a duchom slabá Júlia si túto jeho vetu a hnev vysvetlí po svojom a Hadašu pošle na krutú smrť ospravedlňujúc seba pred sebou samou i bratom, že to urobila ,,pre neho".

 ... v skutočnosti ju zotročila spôsobom, aký by Júlia nikdy nepovažovala za možný. Stala sa otrokyňou očakávaní iných ľudí, svojich vlastných vášní, okolností a strachu. Otrokyňou viny.  
(str. 227)

 Markovi sa otvoria oči, uvedomí si presne to, čo mu vždy Hadaša vravela o úpadku Ríma a jeho občanov. Jeho srdce i duša nastupujú na cestu hľadania pravdy. Odchádza do Galiley, ma miesta, kde chce svoje zlomené srdce a zúfalstvo, hnev konfrontovať s Bohom, v ktorého vedome neverí, ale vybral sa ho hľadať pretože hlas srdca bol silnejší ako rozum. Hadašino semienko viery a lásky k Bohu začína klíčiť ...

A tak Marcus urobil, o čo ho Ezra požiadal. Uspokojil svoju hlbokú potrebu hovoriť o Hadaši a počas rozprávania o nej si vôbec neuvedomil iróniu svojho konania: rozprávaním príbehu o prostej judejskej otrokyni Marcus Lucianus Valerián, Riman, ktorý v nič neveril, hlásal evanjelium Ježiša Krista. (str. 221)


Marcom sa znovu prevalila vlna bolesti. Keď letel do tmy, počul Hadašin šepot: ,,I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť, lebo ty si so mnou..." (str. 176)

Hadaša je poznačená jazvami na tvári a na jednu nohu kríva, napriek tomu i jej strachu a pochybám sa necháva viesť Bohom. Pomáha Alexandrovi liečiť ľudí a jej cestu opäť pretne rodina Valérianovcov.


Láska v jej hlase mu zohriala celé telo. Azarine ruky boli silné a hladké. Marcus ich nechcel pustiť. Oči mu horeli, lebo pochopil, že Júlia mala pravdu. Azar sa veľmi podobá na Hadašu. Srdce mu bilo ako šialené. Veľmi túžil uvidieť jej tvár.(str. 388)

Na tomto románe je zjavné, že je historicky prepracovaný a zároveň nenudí, pretože historické fakty sú v príbehu zakomponované nenútene a prirodzene. Rovnako verne sa autorka pridŕža i Biblie.

... odvrátil sa od brány a zamieril hore schodmi k opustenej vile, pričom si stále opakoval žalm, ktorý ho Hadaša naučila. ,,Pán je môj pastier, nič mi nechýba..." (tento žalm mi prirástol k srdci, aj ja si ho opakujem, napĺňa ma radosťou ... <3) (str. 353)

Viera a láska autorky k Bohu je cítiť z oboch hlavných hrdinov,  Hadaša je tá nežná časť, pripravená obetovať sa a odpúšťať. Marcus je na ceste k pravde agresívnejší, hľadá dlhšie a hnevá sa viac, postupne sa jeho boj namierený voči Bohu mení na boj so samým sebou. Aj ten s Božou pomocou vyhráva.

Marca panovačná otázka malého chlapca zaskočila. ,,To zistím, až sa s ním stretnem," vyhlásil s čudnou zmesou pokory a vzdoru v hlase. 
,,Odpovede, ktoré hľadáte, možno nenájdete v niečom, čo môžete vidieť a čoho sa môžete dotknúť."  (str. 138)
 

Veľmi sa mi páči, ako je tento román napísaný, Francine Riversová  nezabúda na detaily vtedajších reálií- napr. opisy miestností veľkolepých víl Rimanov, lekárske postupy či náčinia, ktoré sa už v tej dobe využívali. V jej príbehu o Hadaši nechýba ani nevšednosť a originalita. Ľahúčko prelína súbežné dejove línie Marcusa a Hadaše, až kým sa ich cesty opäť nepretnú. Vie udrieť na tú správnu strunu a získava si čitateľa tak, že mu poskytne vierohodné reálie a reálnych ľudí, ktorí prežívajú výnimočné obdobie hľadania sa na ceste k Bohu a zároveň postaví svojich hrdinov do situácií, kde sa s nimi vieme úplne stotožniť, napríklad keď sa Hadaša bojí odhaliť Marcovi svoju tvár, kvôli tomu, že sa obáva, že sa mu kvôli jazvám už nebude páčiť.

 ,,Nič sa tým nezmení," namietla so slzami na krajíčku. ,,Nemôže."
,,Nemôže? Zabudla si na svoje vlastné slová, Hadaša?" Boh dokáže aj nemožné." Nežne sa dotkol jej závoja. ,,Bráni ti v tom Božia vôľa alebo tvoja vlastná?" Keď mu neodpovedala, chytil ju za ruku. ,,Mala by si to zistiť." 
Pobozkal jej dlaň, pustil ju a kývol Rašidovi. 
   Keď Alexander a Rašid vyšli z miestnosti, srdce sa jej rozbúchalo ako šialené. Marcus na ňu hľadel tak prenikavo, že sa jej z jeho pohľadu zakrútila hlava.
  ,,Milujem ťa," zopakoval. Miloval som ťa vtedy a milujem ťa aj teraz. Netrvalo by dlho a zamiloval by som sa do teba znovu ... "(str. 439)


O autorke je známe, že sa stala veriacou až neskôr počas svojej spisovateľskej kariéry, predtým písala ľúbostné romance, no keď sa odovzdala Ježišovi, chcela svoje presvedčenie ďalej odovzdávať aj prostredníctvom kníh. V prvých dvoch častiach série V znamení leva sa jej to nádherne podarilo. Ak by ste si mali prečítať hocijakú knihu z tohto žánru, odporúčam jednoznačne túto sériu pozostávajúcu z románov ,,Hlas vo vetre", ,,Ozvena v tme" a čoskoro sa chystá aj posledná časť s pracovným názvom ,,Istý ako úsvit".


HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ĎAKUJEM vydavateľstvu:


Román Ozvena v tme si môžete zakúpiť na stránke vydavateľstva Kumran, v e-shope kníhkupectva Martinus alebo na Gorila.sk

 

Wonders of books Published @ 2014 by Ipietoon