nedeľa 26. septembra 2021

RIVER WILD, SAMATHA TOWLE, RIVER WILD, BARONET, 2019, český preklad: Hana Pokorná

 


K tomuto príbehu som sa dostala vďaka knižnej štafete na Instagrame a som teda veľmi rada, že sa tak stalo. Ide o skutočne krásny a hlboký príbeh, plný nielen bolestivej minulosti oboch hlavných postáv, ale aj vtipných dialógov, ktorý uprostred ťažkých životných osudov Rivera a Carrie pôsobí ako lúče príjemného a niekedy až spaľujúceho slnka v horúcom Texase, kde sa odohráva väčšia časť príbehu.
Spočiatku som mala obavy, či téma sexuálneho zneužívania detí a násilie v domácnosti nebude pre mňa príliš silné kafé, ale našťastie autorka to poňala veľmi decentne, vôbec nie explicitne a nezachádzala do krajností, aby ukázala utrpenie mladého Rivera, skôr to letmo naznačila do takej miery, aby nám boli jasné súvislostí a emócie, ktorým by sme inak v príbehu ďalej nerozumeli.


Obaja hlavní hrdinovia si prešli peklom a spoločne doslova nachádzajú raj na zemi – v spoločnosti toho druhého. Samozrejme. Nejde to hneď a práve to spoznávanie, oťukávanie a otváranie sa jeden druhému je podané tak reálne, nenútene a vtipne, že ani napriek ťažkej téme, ktorá sprevádza celý príbeh je celý tento román oveľa menej smutný a tragický než by ste čakali.

Erotika tu vôbec nie je prehnaná, práve naopak a nepôsobilo to na mňa ani vulgárne ani presladene. Román River Wild je skutočne vydarený romantický príbeh s jemnou erotikou a silnou témou, ktorá vôbec nenarúša ostatné aspekty príbehu. Zhltla som ho za dva dni, pretože autorka píše dynamicky a k veci, nepoužíva zbytočné opisy a vaty, a tak sa čitateľky pri čítaní určite nebudú ani na sekundu nudiť.

Jediné, čo sa mi zdalo trošku zvláštne bola Carriena odvaha a prostorekosť. Na to, čo si v živote zažila mala odvahu a bola také slniečko. Ale na druhej strane, nie nadarmo sa hovorí, že niekedy ľudia skrývajú za úsmevom tú najväčšiu bolesť. Preto sa nazdávam, že napokon to predsa nie je úplne nereálne a existujú ľudia, ktorí dokážu svoju bolesť premeniť na  vďačnosť,  pokoru i strhujúcu radosť zo života ako to bolo u Carrie.

Za poskytnutie knihy v rámci knižnej štafety ďakujem Martinke z boogstagramu @kniha_je_radost 💟

MOJE HODNOTENIE: 💖💖💖💖💖

sobota 25. septembra 2021

Nevhodné správanie, Vi Keelandová, (Inappriopriate), IKAR, 2021, preklad: Veronika Bali

Vi Keelandová pre mňa dosiaľ predstavovala autorku, u ktorej som sa celkom nevedela rozhodnúť, či mi jej štýl písania sedí, alebo nie. Čítala som od nej, okrem tejto iba Šéfa a Žiadnu lásku, len sex. Zaujal ma v nich  príbeh ako taký, striedanie minulosti a prítomnosti, záhady, tajomstvá, ktoré používa v každom svojom románe dosť podobne. Ani tieto predchádzajúce sa u mňa nevyšplhali na popredné miesto v mojich prečítaných knihách, ale oslovili ma viac ako tento posledný.

Osobne mám pocit, že Vi Keelandová má síce dobré nápady, ale dosť povrchne a prvpolánovo poňaté a hoci sa snaží ísť pod povrch, z môjho pohľadu je vykreslenie psychiky postáv veľmi plytké a neuveriteľné. Mám pocit, akoby všetky postavy, ktoré napísala, fungovali presne rovnako. Nechcem povedať, že píše úplne zle, akurát u mňa to jednoducho nefunguje.

V poslednom románe, o ktorom je táto recenzia 😊 s názvom Nevhodné správanie, musím pochváliť začiatok, ktorý bol vtipný a dynamický – žiaľ, tam to pre mňa skončilo. Nechcem tým povedať, že by sa v príbehu mali neustále diať nejaké zvraty, ale vata okolo toho všetkého, nikam neviedla, nemala význam. Navyše, tajomstvo, ktoré sa rozhodla v tomto románe spojiť s problémom psychického ochorenia sa mňa osobne dotkol veľmi negatívne. Myslím, že hoci to istotne nebol autorkin zámer, nie každému by sa konanie hlavného hrdinu mohlo páčiť – mňa osobne to asi najviac rozladilo. Nechcem prezrádzať, o čo išlo, ale je to veľmi citlivá témy pre mnohé kategórie – matky, ľudí s rôznymi psychickými poruchami, atď – takže toto bolo pre mňa cez čiaru a v spojení s explictnou erotikou -  za mňa veľké NIE.

Väčšinou času po úvode som sa do čítania musela nútiť a okrem toho, čo ma rozhorčilo, ma mnoho vecí nudilo.

Ospravedlňujem sa, ak som sa týmto dotkla nadšeným čitateľom tejto autorky – je to iba môj pohľad a nebolo a nie je mojím cieľom vás od kúpy/čítania tejto knihy odrádzať – bohužiaľ, u mňa  táto kniha nenašla pochopenie

     MOJE HODNOTENIE: 2 ** za úvod a obálku 😊

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:



Titul Nevhodné správanie  si môžete kúpiť  TU

streda 1. septembra 2021

Posledný list od Milenca (The Last Letter From Your Lover) , Jojo Moyes, IKAR 2021, preklad: Andrej Chovan

 Spisovateľku Jojo Moyesovú som si celkom obľúbila vďaka knihe Darca hviezd, a preto som znova siahla po jej románe. Autorka je veľmi dobrou rozprávačkou a dokáže poňať príbeh s istým nadhľadom, ako rozprávač neupadá do mizérie či šťastia svojich postáv – aspoň ja to tak vnímam. Prenecháva tak čitateľovi priestor na jeho vlastné emócie a nič mu nepodsúva, čo u mňa skutočne fungovalo, pretože vďaka tomu sa mi Posledný list od milenca čítal veľmi dobre a tento príbeh i jeho stvárnenie považujem za skutočne veľmi vydarený.

„To vy by ste mali rozprávať mne. Vlastne dokazovať, aby sme boli presní.“

„Čo také?“

„Že nie ste úplný debil. Ak si správne spomínam, dali ste si na to pol hodiny.“
„Aha, áno. Koľko času mi ešte ostáva?“

Pozrela na hodinky. „Asi deväť minút.“

(str. 96)

 

„Robím, k čomu ma vychovali. Nabalila som si bohatého manžela a robím ho šťastným. (str. 96)

 


„Myslel som tým,“ Anthonymu vyschlo v ústach, „...myslel som tým, že budem mať pôžitok už len z vášho pôžitku.“ (str. 97)

Hoci spočiatku prelínanie časových liniek môže čitateľa trocha zmiasť, (aj mňa to trochu znervózňovalo) nemala som napriek tomu pocit, že ma nejaká časť – časová línia – nebavila a čakala som na tú druhú. Z postáv mi najviac prirástla k srdcu samotná Jennifer Stirlingová aj so svojím milencom Bootom alias Anthonym O´Hareom. Páčilo sa mi, že ich vzťah nebol iba o „tom“, ale o hlbokej duševnej spriaznenosti, o láske, ktorá nevychádzala iba z fyzickej príťažlivosti. Ellie, hrdinka „z prítomnosti“ mi svojim ženatým milencom veľmi nesadla a robila jednu blbosť za druhou – ako pubertiačka – ale to je život, aj tak sa ľudia zvyknú správať. Autorka to mala očividne všetko veľmi premyslené, pretože aj ten Ellien príbeh zohral v ústrednej dejovej linke dosť podstatnú rolu,  takže – ak ste ako ja a nemáte veľké sympatie so ženami, čo spávajú so ženáčmi, len vydržte a pookrejete.

„Ťažko si predstaviť, že by mohli byť podmienky pre väčšinu Afričanov ešte horšie.“

„V tom prípade sa nezhodneme,“ odsekol Stirling. „Podľa mňa sú ľudia, pre ktorých môže byť sloboda veľmi nebezpečným darom.“ (str. 60)

 


Ak existovalo čosi horšie ako dieťa v redakcii, potom to bola plačúca žena s dieťaťom v redakcii.

(str. 255)

 

Jojo Moyesovú by som označila za takú romantickú realistku. V jej príbehoch doslova „nádej umiera posledná“ a zároveň v jej románoch vždy nájdete opis nejakých historických skutočností, takže sa dozviete niečo, čo ste možno ani netušili, že sa kedysi stalo. Prepája to naozaj s neskutočnou eleganciou. Nenatrafila som na žiadne ťažkopádne časti, ktoré by som z knihy vyškrtla. Jediné, čo je u mňa u tejto autorky mínusom je to, že ma tieto jej smutnokrásne (netvrdím, že tam chýba happy end – to vôbec nie😊) príbehy akosi nastavia vždy tak, že hoci sa mi to veľmi páčilo, viem, že druhýkrát si to neprečítam. Jednoducho preto, že stačilo – dostala som z príbehu to, čo som mala a som naozaj rada, že som si mohla prečítať tak dobre napísaný príbeh s krásnymi myšlienkami.

Hruď sa jej prudko dvíhala a on vedel, že ju doslova šokoval. Pohľady sa im stretli a počas toho krátkeho okamihu jej povedal všetko. Povedal jej, že je tá najočarujúcejšia žena, akú kedy stretol, že kvôli nej nemôže správať a že v porovnaní s týmto bola každá jedna chvíľa v jeho živote nudná a bezvýznamná. (str. 133)

 

Aj tak Ťa ľúbim – aj keby som tu už nebola ja, ani nijaká láska, ani nijaký život – ľúbim Ťa.

List Zeldy Francisovi Scottovi Fitzgeraldovi

(str. 269)




MOJE HODNOTNIE: 💓💓💓💓

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:



Ak vás recenzia zaujala, román Posledný list od milenca  si môžete kúpiť  TU


piatok 27. augusta 2021

Hierarchia tmy, Adriana Bolyová, IKAR 2021, pôvodná slovenská tvorba

 Tak toto je naozaj neskutočná plnokrvná fantasy so všetkým, čo k nej patrí. Nebezpečenstvo, temnota, vtipné dialógy, zaujímaví hrdinovia, ktorých si niekedy ani nevieme zaradiť, či sú na strane svetla alebo tmy – ani či je temnota skutočne iba zlá? 😊

Musím autorke vzdať poklonu za jej neskutočnú fantáziu a zároveň i za skvelú štylistiku, čo by asi nemalo byť veľmi prekvapivé, keďže pracuje ako jazyková redaktorka vo vydavateľstve, no aj napriek tomu musím vyzdvihnúť, že tento úžasný fantasy román je dokonalou symbiózou autorkinho nepochybného talentu, jazykových štylistických schopností a bohatej fantázie (čo by vo fantasy naozaj nemalo chýbať – a tu to teda vôbec nechýbalo a zároveň žasnem nad tým, že toto je autorská prvotina – VAU! )


Priateľské oči pozreli do vyľakaných. „Ešte to nevieš, ale niektorí ľudia sú horší ako démoni. (str. 30)

Tvár zvráštila ešte viac ... „Počkaj ... náš otec sa ... tvoja matka je démon?“

„Takéto záchvaty geniality mávaš často?“ (str 38)

 

Chýbaš mi, ako to ľudská reč nemôže vyjadriť a myseľ pochopiť.

otec tvojej duše (str. 66)

Ako sa autorka na svojej stránke www.adrianabolyova.com sama vyjadrila, tento príbeh nie je pre každého, ale je prioritne určený pre milovníkov fantasy dobrodružných príbehov s poriadnou dávkou záhad a domýšľania si spojitostí – a nemožno jej oponovať. Myslím, že práve preto nie každý (čítala som zopár názorov)si tento príbeh vedel vychutnať. Mňa mrzí iba to, že som Hierarchiu tmy čítala tak dlho (no na druhej strane mi stihli postavy poriadne prirásť k srdcu – hlavne Laredo a Radana <3)  - trvalo mi to hlavne kvôli iným povinnostiam (pracujúca matka, dve deti, vedľajšia práca – preklad anglickej beletrie a k tomu aktivita na bookstagrame :D ) a potrebovala som pri čítaní pokoj, aby mi niečo zo záhad a prepojení príbehu neušlo (týmto sa chcem autorke i vydavateľstvu, ktoré mi poslali recenzný výtlačok ospravedlniť za také dlhé meškanie s recenziou)


Výjav pred sebou preskúmala mysľou. Verila jej viac ako očiam. (str. 127)

Vtipkujem, Laredo? Aj tesne pred posledným grilovaním? (str. 190)

„Chcete, aby som sa obliekla do čierneho ako satanáš a desila ľudí?“

„Bude to zábava“ presviedčal ju. (str 256)


 A prečo by ste si teda mali prečítať túto knihu? Je na to viacero skvelých dôvodov a jedným zo zásadných – aspoň pre mňa - je to, že je to napísané úžasnou SLOVENČINOU (žiaľbohu, v poslednej dobe badať v slovenských pôvodných textov anglické stavby viet, čo ma vie strašne zarmútiť. Ako prekladateľ beletrie, ktorý sa snaží z anglického textu vykresať čo najkrajšiu slovenčinu, ma to vždy zasiahne a celkom ma udivuje, že si to čitateľa až tak veľmi nevšímajú či neuvedomujú (ZACHRÁŇME si NAŠU KRÁSNU SLOVENČINU, PROSÍM!!!) – tu ma však absolútne nič nerušilo a tak som si mohla plávať fascinujúcim fantasy svetom plným démonov, demonologičiek ba i anjelov. Ďalším dôvodom, prečo by ste mali dať tomuto dielku šancu, je práve tento neskutočne detailne vystihnutý fantasy svet, ktorý býva v mnohých fantasy románoch priemerne zvládnutý. Tu som mala pocit, že jednoducho existuje a autorka krásnymi poetickým vyjadrovaním dokázala priblížiť jeho atmosféru, navyše veľmi nenútene.

A v neposlednom rade, ide o príbeh samotný. Našla som v ňom mnoho úžasných myšlienok a zamyslení sa nad fungovaním dobra i zla vo svete, ale na druhej strane aj vtipné, odľahčujúce situácie.

Už sa neviem dočkať pokračovania.

MOJE HODNOTENIE 5/5 bez ohľadu na žáner :) 👍👍👍👍👍

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:



Ak vás recenzia zaujala, román Hierarchia tmy  si môžete kúpiť  TU

streda 23. júna 2021

Zvonením sa všetko začína, Marek Zákopčan, YOLI – IKAR, 2021, pôvodná slovenská tvorba

Tak toto bola jazda! Skutočne nemôžem nič vytknúť takému skvelému spisovateľovi ako je Marek Zákopčan. Z príbehu je naozaj cítiť, že je to vypísaný autor, ktorý má nielen mnoho načítané i napísané, ale zároveň vníma život taký, aký je bez prehnaných príkras a melodrámy – a práve to sa mi na tomto románe zo stredoškolského prostredia páčilo najviac. V opisovaní emočného rozpoloženia postáv i situácií nezachádza do malicherností, ale s presnosťou skúseného ostreľovača triafa priamo do čierneho. Je neuveriteľné s akou gráciou sa tomuto mladému autorovi podarilo predostrieť pestrý príbeh a dokonale vykresliť štyri hlavné postavy – začínajúcu učiteľku Líviu Smolnú, ostrieľaného stredoškolského profesora Daniela Riečana, naivnú knihomoľku s romantickou dušou, študentku tretieho ročníka, Mirku Kučerovú a fešného maturanta Marka Smolného, ktorému neodolá takmer žiadna baba v okolí. 


Mirka si okamžite spomenula na Marka, čo nebolo také ťažké, keďže naňho myslela väčšinu dňa. Namiesto odpovede však prevrátila očami.

„Daj pozor, aby ti nevypadli z hlavy.“

„Iba by sa pridali k tisíckam ďalších, čo vypadli deckám po otravných otázkach rodičov.“ (str. 49)

Napriek rozdielnosti týchto postáv nás autor dokáže rovnakou mierou zaujať vnútorným monológom každého z nich a presvedčiť nás o tom, že sú skutoční. Mňa teda presvedčil. Mnoho situácií a zážitkov týchto stredoškolákov mi pripomenulo tie moje stredoškolské časy, takže to pre mňa sčasti bolo ako nostalgické cestovanie v čase. A teším sa, že konečne sa v knihách pre mladých objavilo meno Miroslava (!) -haha – dobre, no, v tomto asi nie  som veľmi objektívna.

Vianočné trhy vytiahli ľudí na námestie napriek klesajúcej teplote. Pri varenom vínku a rozličných dobrotách sa však veľmi rýchlo zahriali a koledy a veselá nálada výrazne dopĺňali príjemnú sviatočnú atmosféru. (str. 159)

Na potvoru mu práve vtedy zavibroval telefón. Lívia si teda vie vybrať moment, kedy sa ozvať!“

„No tak, strč si do tašky toho tancujúceho robertka, lebo ti ho vezmem a vrátim na konci júna!“

 (str. 48)

 Rozhodne odporúčam túto knižku všetkými desiatimi úplne každému bez ohľadu na vek, no možno ešte viac tým, čo už zo stredoškolských lavíc odišli dávnejšie, lebo pre nich to bude také milé spomienkové čítanie – ale aby ste si nemysleli, nejde o iba také nostalgické pokojné čítanie bez akcie – tej je tam neúrekom, a tak budete doslova prilepení ku knižke a nebudete vedieť prestať, kým túto knihu nedočítate.

„Riaditeľka.“

„Sme ako na gympli.“

„Veď aj sme!“

Vyteperili sa na záchod práve vo chvíli, keď sa dvere na toaletách otvorili a ktosi vošiel dnu. Nastalo ticho. (str. 148)

 


Veľmi sa mi páčili citáty učiteľov, protagonistov tohto románu, na začiatku každej kapitoly. S tým sa musí stotožniť hádam každý. Určite sa na podobné hlášky pamätáte zo strednej školy.

Keď zahoríte láskou k literatúre, frajera už potrebovať nebudete.

IVAN BELICA

(str. 268)

 

V detstve som pásol dobytok a teraz, na staré kolená, ho musím učiť.

JOZEF KADLEČÍK

(str. 45)


 Chlapci, preč s tými mobilmi pod lavicami! Vyzerá to čudne, keď sa usmievate na svoj rozkrok.

DANIEL RIEČAN

(str. 88)


Veľmi som sa na týchto citátoch bavila, rovnako i na skutočne vtipných replikách medzi chalanmi a na ich veselých-neveselých príhodách počas rôznych záťahov s alkoholom.

A okrem humoru a vtipných stredoškolských epizód tu nechýba ani veľmi milá a nežná romantika rodiaceho sa vzťahu medzi mladými ľuďmi. Veľmi krásne to autor vystihol, naozaj, klobúk dole!


Román obsahuje ucelené zážitky, ktoré stredná škola na Slovensku reálne ponúka a tak ma táto knižka podľa mňa okrem tej zábavnej funkcii ešte jednu dôležitejšiu – dokumentárnu - ukazuje ako dnes funguje slovenská mládež na strednej škole, akí sú dnešní mladí ľudia a veľmi sa teším, že autor poukázal na to, že táto generácia je rovnako skvelá ako tie pred ňou (a verím, že i tie, čo prídu po nej) – pretože žiadna generácia nie je stratená – nemám rada tie reči typu – „Ja za mojich čias...“ Doba sa mení, ale základ ľudských hodnôt by mal ostať neporušený a táto úžasná a veľmi kvalitná „young adult“ (alebo krajšie povedané po slovensky – literatúra pre mládež) mi ukázala, že to tak stále je. Ak skutočne existujú takíto morálni učitelia (Lívia Smolná, Daniel Riečan – nie je to náhodou sám autor? 😊) a študenti, ktorých príbehy tu prežívame, som presvedčená, že nič nie je stratené ... práve naopak.

Nepochyboval, že v pekle je špeciálne miesto pre všetkých školských úradníkov. (str. 256)

Musím veľmi apelovať na vydavateľstvo IKAR, aby urobilo všetko preto, aby vyšiel aj ďalší diel (ideálne aj viac dielov), lebo TOTO MI NEMÔŽETE UROBIŤ – POTREBUJEM POKRAČOVANIE!!! A to čo NAJSKÔR! 😊

P.S: Veľmi by ma zaujímalo, ktoré z tých príchod odohrávajúcich sa na pôde gymnázia, má reálny základ z autorovho života 😊😉

MOJE HODNOTENIE 5/5 bez ohľadu na žáner

(takýchot kníh pre mladých by mohlo byť viac! 😉


      Trailer k románu od autora
👇👇👇

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:



Ak vás recenzia zaujala, román Zvonením sa všetko začína si môžete kúpiť  TU

piatok 11. júna 2021

Parížska knižnica (The Paris Library), Janet Skeslien Charles, preklad: Natália Rondziková, Igor Tyšš, Ikar, 2021

 Román Parížska knižnica ma zaujal už krásnou obálkou a hoci časové zasadenie do druhej svetovej vojny v človeku už vyvolá nejaké to očakávanie, o čo v príbehu pôjde, tentokrát to tak celkom nebolo. Autorka si dala skutočne nesmierne záležať na vykreslení reálií tej doby a zároveň do príbehu zahrnula mnoho skutočných osobností, udalostí a faktov. V doslove tejto knihy sa dozviete, koľko času autorka venovala študovaniu prameňov a že sama pracovala v americkej knižnici v Paríži tak ako hlavná hrdinka tohto románu odvážna francúzska knihovníčka Odile.

Prstami som prechádzala po chrbtoch. Napokon som jednu vybrala a otvorila ju na náhodnej strane. Nikdy som knihu nesúdila podľa toho, ako začína. (str. 8)

Páčili sa mi myšlienky Ralpha Walda Emersona, napríklad: Keď čítam a píšem, nie som sám, aj keď so mnou nikto nie je. (str. 9)

Príbeh je rozdelený do dvoch časových línií. Jedna nás sprevádza vojnovými udalosťami rokov 1939 a 1944 v Paríži a druhá nás paralelne oboznamuje s rokmi dospievania mladého dievčaťa z malého mestečka Froid v americkom štáte Montana menom Lily – tieto udalosti sú zasadené do rokov 1983 až 1989.

Ľudia sú zvláštni, nie vždy vedia, čo by mali spraviť alebo povedať. Nemaj im to za zlé. Nikdy nevieš, čo sa skrýva v ich srdciach.“ (str. 48)

Obe časové linky ma vždy natoľko zaujali, že keď sa skončila jedná, chcela som, aby ešte pokračovala tá, ktorú som práve čítala. Ale len čo som začítala do Lilinho príbehu, pohltil ma rovnako ako príbeh mladej Odile počas vojny v Paríži. Autorku k napísaniu tohto románu inšpirovali skutočné činy knihovníkov z Americkej knižnice v Paríži, ktorí aj počas okupácie nestratili svoju tvár a hájili svoje presvedčenie, aby sa knihy v  ťažkej dobe stali zdrojom slobody a nádeje pre všetkých.

Margaret stojaca vedľa mňa stuhla. Spomenula som si na vetu z Ich oči sledovali Boha: Naškrobila a vyžehlila si tvár, poskladala ju tak, ako ju chceli vidieť. (str. 104)

Bez zásad je človek nič. Bez ideálov sa nikam nedostane. Bez odvahy akoby nebol. (str. 183)

Žasnem s akým neuveriteľným čarom, majstrovstvom a ľahkým perom sa autorke podarilo vytvoriť román predchnutý človečinou, obrazom skutočného priateľstva, silou pokánia, zázrakom odpustenia a všetkými obrazmi ľudských hrdinstiev i zlyhaní. Ani neviem opísať ako strašne ma tento príbeh zasiahol. Všetky postavy mi prirástli k srdcu, teda až na pár mužských, ale nechcem vyzrádzať detaily.

Predstav si, Nemci nás dokonca prinútili posunúť si čas o hodinu späť, aby sedel s berlínskym. Vždy, keď sa pozriem na hodinky, uvedomím si, že čas a pravidlá určujú oni. (str. 186)

Včera v čitárni som ju zazrela, ako sa krčí za kopou kníh. Spoza nej jej trčal účes z bielych  vlasov a ozdobné pávie pero v ňom. Vyzerala, akoby sa knihami zabarikádovala v nádeji, že ju klasici ako Chaucer, Milton či Austenová ubránia pred zlom sveta. (str. 216)

Na noviny, ktoré tlačili propagandu, sa spoľahnúť nedalo. Pravdivé správy sa šírili len ústnym podaním. (str. 371)

Musím sa priznať, že väčšinou siaham po romantických oddychových románoch, fantasy pre deti či po humorne ladených príbehoch. Parížska knižnica rozhodne nezapadá do tejto šablóny. Je to príbeh o ľuďoch žijúcich v tých najťažších časoch, keď sa človek postavil proti človeku a páchal zverstvá, ktoré otriasli svetom, našou históriou a v tom čas i ľudskosťou v mnohých ľuďoch. Nemusíte sa však obávať, temnota druhej svetovej vojny je tu dostatočne vyvážená činmi úžasných knihovníkov a i tí hrdinovia, čo nejako pochybili, sa v našich očiach veľmi krásne vykúpia, aspoň väčšina z nich.

Z riaditeľkinej poličky som vytiahla knihu Rojkovia. Chcel som sa vo chvíľach neistoty držať niečoho známeho. Ani som ju však neotvorila, obľúbenú pasáž som poznala naspamäť: Táto kniha je mapa a každá kapitola cesta. Niekedy nás cesta vedie do temnoty, inokedy do svetla. Teraz sa však bojím, kam smerujeme. (str. 225)

Pochopila som, že láska je o tom, že milovaného človeka berieme takého, aký je, aj keď mu až tak nerozumieme a nie všetky jeho vlastnosti sa nám páčia. (str. 259)


Nemôžem prezradiť viac, a tak už iba dodám, že okrem skutočne hlbokého príbehu, ktorý vás zasiahne presne tam, kde má, sa môžete tešiť na mnoho knižných tipov a výrokov z kníh spolu s knižničným označením – Deweyho desatinné triedenie 😊.

 Autorke skutočne vzdávam hold za toto dielo. Túto knihu si vložím do poličky na čestné miesto v knižnici a z času na čas prelistujem, aby som si znova prečítala krásne myšlienky, ktorých tu nájdete skutočne požehnane. Pohladia vám dušu a presvedčia vás o tom, že aj keď sa ľudia niekedy nesprávajú ako ľudia, existujú situácie, ktoré nás nimi učia byť aj napriek tomu, čo chce naše ego.

Keby som mala svoj život prirovnať k románu, povedala by som, že obsahoval kapitoly aj nudné, aj zaujímavé, aj tragické, aj vtipné a určite aj romantické. (str. 417)


Krásny veľký príbeh – zasiahol ma priamo do srdca. ĎAKUJEM


A z doslovu autorky sa mi veľmi páčila jej vyjadrenie ohľadom toho, prečo ľudí tak zaujímajú romány z obdobia druhej svetovej vojny. Podľa jednej jej priateľky je to vraj preto, že sa samých seba pýtajú, akoby sa za tých okolností zachovali oni. Autorka však k tomu dodáva: „Ja sa však nazdávam, že skôr by sme sa mali pýtať, čo treba urobiť dnes, aby sa knižnice a vedomosti podarilo sprístupniť po celom svete, aby sme sa konečne naučili prijímať a vážiť si jeden druhého.“ Absolútne si ňou súhlasím.

Veľmi chválim aj preklad Natálie Rondzikovej a Igora Tyšša.👍👌



MOJE HODNOTNEIE: 5/5 bez ohľadu na žáner


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu



Ak vás recenzia zaujala, román Parížska knižnica si môžete kúpiť  TU

streda 5. mája 2021

Tajné svety: Cestovná agentúra (The Strangeworlds Travel Agency), L.D. Lapinski, preklad Martin Štulrajter, IKAR 2021

 
Do tejto knižky som sa púšťala s vedomosťou, že by sa príbeh mal niesť v štýle Harryho Pottera a ide o prvý diel zo série (v angličtine vyšla už aj druhá časť). Našťastie nejde o nejakú nevydarenú kópiu môjho obľúbeného Harryho, ale o veľmi slušný fantasy príbeh pre deti od cca deväť rokov, no aj dospelí milovníci tohto žánru si prídu na svoje. 

„Ehm... nepotrebujete rezervovať lety? Zariaďovať dovolenky?“

 Jonathan sa usmial. „My nie sme taký typ cestovnej agentúry.“

Chlapec sa zamračil, „A čo potom robíte?“

(str. 11)

 

Hlavnou dievčenskou hrdinkou je Felicity Hudsonová, prezývaná Flick, ktorá sa doma väčšinou popri domácich prácach a školských úlohách stará o svojho malého bračeka Fredyho a len veľmi zriedka má čas aj sama pre seba. Má pocit, že vedie veľmi jednotvárny a nudný život a ani to, že sa práve presťahovali z mesta do dediny Malé Dračince jej na tom veľa nepridalo.

Náhodou natrafí na netypickú cestovnú agentúru, kde pracuje mladý chlapec, tínedžer, Jonathan Mercator. Spočiatku neverí, o akom pračudesnom cestovaní jej to tento zvláštny chlapec rozpráva. Aj jeho pohľad na Flick sa však vzápätí zmení, keď Flick náhodne nájde črep z lupy a cezeň zbadá mágiu. Od tej chvíle sa Flickin život začne od základov meniť a do jej dosiaľ nezáživného stereotypného života sa postupne prediera mágia, iné svety multiverza a tajomstvá, o ktorých sa jej ani nesnívalo....

,,Konať čestne vo všetkých rozmanitých svetoch s ohľadom na zákony a zvyky týchto svetov i nášho sveta," odrecitoval (str. 63)

,,Svety netvoria svoju vlastnú mágiu; ona ich iba živí. Mágiu tvorí život." (str. 205)

Veľmi sa mi páči autorkin štýl. Je priamočiary a trefný. Svety vykresľuje niekoľkými charakteristikami, ale nepreháňa to s opismi, čo je podľa mňa v literatúre pre deti veľmi vítané. Je zjavné, že autorka sama v sebe ešte stále skrýva bohatú fantáziu dieťaťa, čo v spojení s jazykovým prejavom dospelej osoby vytvára dokonalé a pritom veľmi svieže a neúnavné vystavanie deja tohto príbehu.

Odhodlanie býva silná zbraň. A keď sa odhodlanie spojí s oprávnenou zúrivosťou a strachom, pomôže uskutočniť nemožné. Matky vďaka nemu dokážu nadvihnúť auto zo svojich detí, športovci vďaka nemu lámu svetové rekordy a Felicity Hudsonová vďaka nemu navždy zmenila podstatu mágie. (str. 314)

Obe postavy, Flick aj Jonathan, mi boli veľmi sympatické, hoci vôbec neoplývali dokonalými vlastnosťami a miešali sa v nich rovnako klady i zápory.


Nemôže opomenúť aj skryté filozofické odkazy na fungovanie toho nášho „obyčajného“ sveta a večné (nazvala by som ich dokonca „DUCHOVNÉ“) pravdy veľmi vkusne zakomponované do fantazijného sveta multiverza. Myslím, že práve tieto podtexty, hlavne pre dospelého čitateľa, zafungujú podobne ako príbeh o najslávnejšom čarodejníkovi všetkých čias – Harrym Potterovi.

 

Veľmi sa teším na druhý diel!

 

MOJE HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner.

               

               

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu



Ak vás titul Tajné svety: Cestovná agentúra zaujal, kúpiť si ho môžete 

TU

 

Wonders of books Published @ 2014 by Ipietoon