Cynthia Harrod-Eagles, Tajomstvá zámku Ashmore (The Secrets of Ashmore Castles), IKAR, 2022, preložila Miriam Ghaniová

Keď v roku 1901 počas poľovačky zahynie gróf Stainton, jeho nástupcom a dedičom sa v okamihu stáva Giles, jeho najstarší syn, ktorý sa venuje archeológií a táto správa ho zastihne na vykopkávkach v Egypte.

Kitty je zámožnou dedičkou baroneta. Jej macoche nejde o nič iné, len aby nevlastnú dcéru vydala a Kitty získala vážený titul. Mladé dievča je však traumatizované mnohými nešťastnými udalosťami v rannom detstve a ľudí sa bojí viac ako čohokoľvek iného. Až na svoju úžasnú kamarátku a spolužiačku Ninu. Tá si ju od prvého dňa v dievčenskej škole vezme pod svoje krídla.

Nina je sirota, pochádza z nižšej spoločenskej vrstvy než jej najlepšia priateľka. Na rozdiel od Kittiných rodičov počas svojho života venovali rodičia Nine všetku svoju lásku a pozornosť. Preto sú obe dievčatá také rozdielne, no aj tak sa napokon zamilujú sa do toho istého muža.

Román sa dočká aj pokračovania...

Zo začiatku môže mať čitateľ trochu problém s postavami. Je ich tam neúrekom a keďže aj dejových liniek je pomerne veľa, trochu potrvá, kým sa v príbehu zorientujete.

Autorka však skutočne ovláda svoje remeslo a originálnym, veľmi priamym a pútavým spôsobom zobrazuje životy rôznych spoločenských tried a skúpín: služobníctva, priemyselníkov, druhorodených bratov titulovaných grófov, chudobné učiteľky klavíra, bohaté dedičky i nešťastne zamilovaných mladých grófov. Je to tuho naozaj veľa, no i napriek tomu sa vám tieto každodennosti budú zdať zaujímavé a budete hltať stránku za stránkou. Navyše, reálie danej doby sú uchopené tak nenútené, že sa viete vžiť do spoločenských manierov každej vrstvy. A rozhodne tu nenájdete nijaké nudné opisy, ktoré by vás mohli v príbehu vyrušovať.

Ilustračné foto 

Všetko má však svoje pre a proti. Úžasná mozaika anglickej spoločnosti na úplnom začiatku 20. storočia, ktorú tento príbeh ponúka, neumožňuje, aby niektorá postava vynikla, resp. aby ste k nej vy prenikli až do duše. Postavy nie sú jednotvárne, každá je vystihnutá a má svoj charakter, no v istých situáciách kĺžeme tak mierne po povrchu. Zaujímavé je, že autorka ponecháva niektorým postavám priestor na vnútorný monológ a iným len veľmi málo alebo vôbec.

Nečakajte ohromné zvraty, akcia a dynamika je v príbehu vystavaná na bežnej realite danej doby. Pocitovo to vo mne vyvoláva niečo podobné, ako keď sa pozeráte na obraz krásneho malebného anglického vidieka. Obraz vás síce neohromí, niečo podobne ste už niekde videli, ale ten príjemný pocit z krásne zazelenanej krajinky vždy stojí za to. A tento príbeh a jeho spracovanie (skvelý preklad!) rozhodne stojí za prečítanie. 

HODNOTENIE: 4 ⭐⭐⭐⭐ bez ohľadu na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

 a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Jane Austenová, Pýcha a predsudok (Pride and Prejudice), IKAR, 2022, preklad: Danka Jacečková

Pýcha a predsudok je v dnešnom modernom svete už klasickým ľúbostným románom o predsudkoch a pýche, ktoré by mohli zabrániť zrodu takého ušľachtilého citu, ako je láska. A to je práve ono, aj dnes sa tieto prekážky stavajú ľuďom do vzťahov, a nielen tých ľúbostných. Preto to stále čítame, točia sa filmy ...

Jane Austenová v ňom vykreslila zamilovávanie sa váženého a bohatého muža, pána Fitzwilliama Darcyho, s trochu arogantnými maniermi a slabšou sebareflexiou a prchkej mladej ženy, Elizabeth Bennetovej, s vyhranenými názormi (predsudkami 😊), pýšiacu sa svojim ostrovtipom a schopnosťou odhadnúť povahu človeka...

A obaja sa poriadne popália. Elizabeth si ani neuvedomuje, ako skreslene sa na svet díva, a hoci sa domnieva, že nemá predsudky a pozerá sa na spoločnosť triezvo, napokon si musí priznať, že ani ona sa vždy nezachovala spravodlivo a uvážlivo. Pán Darcy zase pochopí, že city a láska nehľadia na spoločenský rebríček a nech proti tomu akokoľvek ,,bojuje“ ... srdcu nerozkáže.

A čo nám vlastne tento nesmrteľný príbeh chcel povedať? Čo nám Jane Austenová chcela povedať? Ukázala nám ľudské poklesky, ktoré sa opakujú a sú súčasťou každej doby a hoci nemusíme rozumieť všetkým manierom a spoločenskej etikete vtedajšej doby, rozhodneme si vieme predstaviť, aké to je, urobiť chybu, nešťastne sa zamilovať, ako nám klebety dokážu obrátiť život hore nohami a že iba pravda a čestné jednanie dokážu urobiť nápravu.

Román Pýcha a predsudok nie je skrz-naskrz romantickým čítaním, hoci ľúbostná zápletka je v popredí, súčasník si nemusí ani uvedomiť, že v tej dobe hľadanie manžela nemuselo nevyhnutne súvisieť s romantikou. V očiach žien regentského obdobia, v ktorej Jane Austenová písala, išlo o živobytie, o istoty, zabezpečenie – hľadanie manžela predstavovalo útočisko, bezpečie. A hoci to možno vyznie hrozne, hľadanie manžela tu skutočne má celkom inú dôležitosť ako v dnešných časoch.  

Zároveň však tento príbeh prekračuje svoju dobu uvedomením si, že táto podstata uzatvárania manželstva nebola správna a v mnohých prípadoch tieto partnerstvá nefungovali a jestvovali iba na povrchu.

Z môjho pohľadu je tento román geniálny nielen preto, že sa tu snúbi krásny a úprimný príbeh pravej lásky bez príkras a pátosu, ale zároveň poukazuje na chyby vtedajšieho fungovania spoločnosti a to tak, že si to nikto, azda okrem Jane, a neskorších čitateľov (tí, čo si už Pýchu a predsudok mohli prečítať v inej dobe) ani nevšimol.

Prečo však aj napriek irónií a kritike spoločnosti vníma väčšina čitateľov Jane Austenovú ako autorku romantických príbehov? Čítali ste už krajšie vyznanie lásky ako tie čo napísala Jane? 😊

„Márne som sa vzpieral, zbytočne som bojoval sám so sebou, nedokážem viac potláčať svoje city. Musíte mi dovoliť, aby som vám povedal, ako hlboko vás obdivujem a milujem.“ (str. 209)

 Sú také autentické, neprehnané a pritom plné citu.

Kto ma trochu pozná, vie, že Pýcha a predsudok je môj najobľúbenejší román a Jane Austenová najobľúbenejšia autorka – takže moje hodnotenie je plný počet  hviezdičiek a jedno veľké nekonečné plus. 😊 ⭐⭐⭐⭐⭐+🌟

P.S.: K novému prekladu, nemôžem nič vytknúť. Zdá sa mi prepracovanejší a modernejší, nenašla som tam žiadne rušivé momenty. Čítal sa veľmi dobre.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

                               a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Georgette Heyer, Frederica (originálny názov: Frederica), IKAR, 2022, preklad: Tamara Chovanová, preklad básní: Jana Báliková

Nielen krása vie očariť...

Ak siahnete po tomto románe, nečakajte typickú historickú romancu v štýle Bridgertonovcov. Georgette Heyerová sa vo svojich romantických príbehoch orientovala na iné aspekty romance – vtipné dialógy, dynamický dej, dôraz na historickú akurátnosť a veľa, veľa irónie a satirického podtónu, ktorým sa rovnako ako Jane Austenová, vysmieva spoločnosti, zároveň však neidealizuje svojich hrdinov a ukáže nám aj ich neduhy, hoci tak, aby sme im ich maniere v zapätí odpustili a iba sa nad nimi pousmiali... nebodaj nad tým aj mávli rukou. A tie prehrešky predsa len nie sú až také malé...

Frederica Merrivillová je dvadsaťštyriročná mladá dáma, ktorá sa po smrti matky príkladne stará o svojich mladších bratovi i sestru, nevídanú krásku, ktorá oplýva takým pôvabom, že v Londýne vyvolá poriadny rozruch. No bez dôvtipu staršej sestry by sa do žiadneho salónu nikdy nedostala ... v tom má prsty Frederica. Tá by pre svoju rodinu urobila aj nemožné.

A tak staršia slečna Merrivillová osloví lorda Alverstoka, markíza, s ktorým ju spája iba veľmi vzdialené príbuzenstvo. Kvôli sestre však neváha požiadať tohto cynického, znudeného starého mládenca o pomoc pri uvedení svojej nádhernej sestry do spoločnosti. A markíz sa na to napokon aj podujme, hoci sa tomu sám čuduje, čo ho k tomu viedlo...

Frederica si neberie servítku pred ústa a keby narazila na menej sebavedomého a zakomplexovaného muža, rozhodne by si narobila problémy. Lord Alverstoke však pri nej precitne z otupenosti nudnou spoločnosťou a množstvom hlúpučkých krások, ktoré sa ho snažia vmanévrovať do manželstva. Pri tejto usmievavej, dôvtipnej a pohotovej dievčine, ktorá už rozhodne nepatrí medzi debutantky a krásou sa sestre nemôže rovnať, zisťuje, že ho život začína baviť a už sa tak nenudí ... hlavne, keď je v spoločnosti staršej slečny Merrivillovej ... a jej podarených mladších bratov.

Množstvo postáv a rôzne klebety v úvode, ktorými nás zásobujú tie menej dôvtipné príbuzné lorda Alverstoka, bažiace po jeho bohatstve, môžu nejedného čitateľa popliesť – kto je  kto, v akom vzťahu, koho je to dcéra a tak ďalej - no na to, aby ste si tento milý, humorný a jemne romantický príbeh užili, to nemá nijaký vplyv ...

Je úžasné sledovať prerod skrz-naskrz cynického lorda Alverstokea, ako sa jeho srdce obrnené pred niečím takým, ako je láska a veci s tým spojené (obeta, empatia, nezištná pomoc ... ) pomaly roztápa pod Fredericiným úprimným karhaním a vtipkovaním. Hoci autorka nezachádza až tak pod povrch, prostredníctvom toho, čo sa deje na povrchu nepriamo poukazuje, akú silu majú city a čo všetko dokážu..

Nechýbajú vtipné prekárania, úsmevné lapajstvá Fredericiných bratov i menej rozumné výčiny Fredericinej hlúpučkej sestry ...

Austenovská irónia sa tu nezaprie, no Heyerová je v nej ešte ostrejšia a priamejšia, avšak v nežnostiach, po vyznaní si citov hlavných postáv, je už striedmejšia, a práve tieto jemné scény, poukazujúce na ľúbostnú zainteresovanosť našich hrdinov vyvolávajú to príjemné poskočenie srdiečka a príjemne mrazenie u čitateľa, keď si tí dvaja „konečne“ vyznajú, čo k sebe cítia ... v tomto prípade platí – menej je niekedy viac, krásy i priveľmi explicitnej romantiky😊.

                HODNOTENIE: 5⭐⭐⭐⭐⭐/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

                               a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Valerie Bowmanová, Neodolatelný ničema, Ikar, 2015, preklad: Lenka Tichá

 Tento román je štvrtou časťou série Hravé nevesty a rozhodne nezaostáva za predchádzajúcimi časťami. Žiaľ, tento štvrtý diel série vyšiel u nás iba v češtine, ale aj tak som rada, že som si takto doplnila všetky príbehy, pretože táto autorka píše veľmi pútavé a uveriteľné romantické zápletky, vytvára silné nebojácné hrdinky, dôvtipné dialógy, na ktorých som sa skutočne veľmi dobre zabavila. Romantická linka ma zasiahla presne tak, akoby to v tomto žánri malo byť. 🥰😍

Hlavnú hrdinku Daphne Swiftovú stretávame uprostred dilemy, keďže sa chce zasnúbiť so svojím urodzeným nápadníkom, no už dávnejšie sa vydala za kapitána Rafea Cavendisha, išlo o sobáš z núdze, keďže vtedy pomáhala bratovi i kapitánovi pri nebezpečnej misii v prevleku za kapitánovho plavčíka a teraz by manželstvo rada anulovala (to však nie je také jednoduché) Samozrejme, že kapitán je urastený fešák bez gramu tuku navyše (ale o to nejde, 😂) no autorke sa v tomto napohľad povrchnom a za vlasy pritiahnutom príbehu podarilo vytvoriť silnú chémiu medzi hlavnými postavami. Našťastie všetko to zbližovanie odstupňovala tak akurát 👌♥️ Jediné, čo by som jej vytkla je to, že určité momenty dobrodružnej misie vyzneli veľmi nelogicky a ťažšie sa mi verilo, že by sa tieto nebezpečenstvá urodzenej dáme darilo tak ľahko zdolať. Keďže však ide o žáner historickej romance, dokážem jej to odpustiť

Rafe Cavendish naozaj u mňa splnil všetky kritéria mužského hrdinu tohto žánru - nemám, čo dodať. Prečítajte si to sami 😉 🥰

😊😉

Moje hodnotenie ⭐⭐⭐⭐/5*

Za recenzný výtlačok ďakujem úžasnému internetovému kníhkupectvu 

megaknihy.sk/ megaknihy.cz

Nájdete tú rôzne žánre za tie najlepšie ceny na trhu a s najnižším poštovným!
 Ja tu nakupujem pravideľne. 😉
Nafotila som zopár svojich nákupov a rozdelila do žánrov pre inšpiráciu: 😊

( REELS na IG: https://www.instagram.com/reel/CX_VN8LlnZo/ )

Korene hriechu, Marja Holecyová, FRAGMENT, 2016, pôvodná slovenská tvorba

Korene hriechu je veľmi dobre napísaný historický román inšpirovaný uhorskými dejinami 16. storočia a hoci by sa postavy napriek tomu svojim zmýšľaním dali označiť ako veľmi pokrokové, mne osobne sa tento príbeh zdal veľmi uveriteľný, navyše je plný krásnych myšlienok. 

Očaril ma prepracovaným dejom, nenúteným spracovaním histórie (nie som odborník na históriu, preto mi nezrovnalosti jednoznačne unikli, ale myslím si, že tento žáner nehľadá a nemieri na historikov – viem si predstaviť, že im by nedotiahnuté skutočnosti mohli vadiť – to je ale ich problém 😊 – mne sa to zdalo dokonalé 😊) a krásnym, štylisticky bohatým, no zároveň veľmi a čistým a vypísaným štýlom autorky . (Tlieskam!)

Mňa osobne vždy uchváti hlavne to, keď je kniha napísaná dobre. Ak aj dejovo nie je úplne podľa mojich predstáv, rada sa nechám zaviesť aj mimo svojich komfortných zón a do príbehu sa ponorím – dôležité pre mňa je, že pri čítaní nemám pocit, že potrebujem do ruky vziať ceruzu a škrtať štylistické nezmysly :D, a tu som si teda užila krásnu čistú jazdu a mnoho naozaj prenádherných myšlienok.

Hlavná hrdinka Loriana alias Janika nie je dievčina, s ktorou by som sa vedela úplne stotožniť. Dokonca ma ani láska medzi hlavnými hrdinami až tak nedojímala (ako v klasických historických romanciach – tu by som povedala, že je to niekde na rozhraní dobrodružného románu, jemnej romance a historického románu), napriek tomu, som týmto postavám všetko verila, ich chyby, slabosti, rozhodnutia, neboli prehnane čestní, ani skazení. Autorka podľa mňa veľmi dobre vykreslila túto dobu a hoci do nej vsadila výnimočné charaktery, nesnažila sa z nich spraviť zlých alebo dobrých, ale takých skutočných s dobrou i zlou ľudskou stránkou. Veľmi pekne sa pohrala s vykreslením psychicky postáv na základe ich činov, skúseností i šťasteny, ktorá vytvarovala ich osobnosti a smerovala ich osudy. Napriek tomu, že od historickej romance by som čakala väčší dôraz na city, a vnútorné prežívanie postáv, tu sa to z pochopiteľných príčin nedalo – táto doba bola iná, a keď sa človek takmer dennodenne strachuje o vlastný život, jednoznačne si nezoberie do ruky kvetinku a nebude odpočítavať  - ma má rád, nemá má rad. Takže z môjho pohľadu je to dokonalé, také, aké to je. Ak by sa autorka rozhodla vykresliť inú dobu, očakávania by boli zase iné.

Páčilo sa mi i to, že sa tu spomínajú krutosti i zvrhlosti, ktoré boli v tom čase bežné, takže ani toto v tomto románe neobídeme a asi aj preto som vnímala tento príbeh, akoby sa naozaj stal. Bratia Podmanickí bolí každý iný, ale napriek všetkému, zostala medzi nimi istá bratská súdržnosť, čo tiež hodnotím veľmi pozitívne. Samotný príbeh nie je čiernobiely a i dobré veci sa dejú zo zlých dôvodov a naopak. Vďaka týmto paradoxom a tomu, že tu rozhodne nešlo iba o bezduché prerozprávanie, ale malo to svoju hĺbku, si ma román Korene hriechu absolútne získal.

Knižku hodnotím teda veľmi kladne – za mňa 4 a 1/2 hviezdičky. Päť nedávam preto, že v historickom žánri uprednostňujem inú časovú epochu, ale to je zase môj problém. 😊

 

HODNOTENIE: 4,5/5 * bez ohľadu na žáner

ĎAKUJEM bookstagramerke @stracie.hniezdo

za možnosť prečítať si túto knižku v štafete, ktorú zorganizovala. :)

https://www.instagram.com/stracie.hniezdo/

https://www.instagram.com/wondersofbookz/

Parížska knižnica (The Paris Library), Janet Skeslien Charles, preklad: Natália Rondziková, Igor Tyšš, Ikar, 2021

 Román Parížska knižnica ma zaujal už krásnou obálkou a hoci časové zasadenie do druhej svetovej vojny v človeku už vyvolá nejaké to očakávanie, o čo v príbehu pôjde, tentokrát to tak celkom nebolo. Autorka si dala skutočne nesmierne záležať na vykreslení reálií tej doby a zároveň do príbehu zahrnula mnoho skutočných osobností, udalostí a faktov. V doslove tejto knihy sa dozviete, koľko času autorka venovala študovaniu prameňov a že sama pracovala v americkej knižnici v Paríži tak ako hlavná hrdinka tohto románu odvážna francúzska knihovníčka Odile.

Prstami som prechádzala po chrbtoch. Napokon som jednu vybrala a otvorila ju na náhodnej strane. Nikdy som knihu nesúdila podľa toho, ako začína. (str. 8)

Páčili sa mi myšlienky Ralpha Walda Emersona, napríklad: Keď čítam a píšem, nie som sám, aj keď so mnou nikto nie je. (str. 9)

Príbeh je rozdelený do dvoch časových línií. Jedna nás sprevádza vojnovými udalosťami rokov 1939 a 1944 v Paríži a druhá nás paralelne oboznamuje s rokmi dospievania mladého dievčaťa z malého mestečka Froid v americkom štáte Montana menom Lily – tieto udalosti sú zasadené do rokov 1983 až 1989.

„Ľudia sú zvláštni, nie vždy vedia, čo by mali spraviť alebo povedať. Nemaj im to za zlé. Nikdy nevieš, čo sa skrýva v ich srdciach.“ (str. 48)

Obe časové linky ma vždy natoľko zaujali, že keď sa skončila jedná, chcela som, aby ešte pokračovala tá, ktorú som práve čítala. Ale len čo som začítala do Lilinho príbehu, pohltil ma rovnako ako príbeh mladej Odile počas vojny v Paríži. Autorku k napísaniu tohto románu inšpirovali skutočné činy knihovníkov z Americkej knižnice v Paríži, ktorí aj počas okupácie nestratili svoju tvár a hájili svoje presvedčenie, aby sa knihy v  ťažkej dobe stali zdrojom slobody a nádeje pre všetkých.

Margaret stojaca vedľa mňa stuhla. Spomenula som si na vetu z Ich oči sledovali Boha: Naškrobila a vyžehlila si tvár, poskladala ju tak, ako ju chceli vidieť. (str. 104)

Bez zásad je človek nič. Bez ideálov sa nikam nedostane. Bez odvahy akoby nebol. (str. 183)

Žasnem s akým neuveriteľným čarom, majstrovstvom a ľahkým perom sa autorke podarilo vytvoriť román predchnutý človečinou, obrazom skutočného priateľstva, silou pokánia, zázrakom odpustenia a všetkými obrazmi ľudských hrdinstiev i zlyhaní. Ani neviem opísať ako strašne ma tento príbeh zasiahol. Všetky postavy mi prirástli k srdcu, teda až na pár mužských, ale nechcem vyzrádzať detaily.

Predstav si, Nemci nás dokonca prinútili posunúť si čas o hodinu späť, aby sedel s berlínskym. Vždy, keď sa pozriem na hodinky, uvedomím si, že čas a pravidlá určujú oni. (str. 186)

Včera v čitárni som ju zazrela, ako sa krčí za kopou kníh. Spoza nej jej trčal účes z bielych  vlasov a ozdobné pávie pero v ňom. Vyzerala, akoby sa knihami zabarikádovala v nádeji, že ju klasici ako Chaucer, Milton či Austenová ubránia pred zlom sveta. (str. 216)

Na noviny, ktoré tlačili propagandu, sa spoľahnúť nedalo. Pravdivé správy sa šírili len ústnym podaním. (str. 371)

Musím sa priznať, že väčšinou siaham po romantických oddychových románoch, fantasy pre deti či po humorne ladených príbehoch. Parížska knižnica rozhodne nezapadá do tejto šablóny. Je to príbeh o ľuďoch žijúcich v tých najťažších časoch, keď sa človek postavil proti človeku a páchal zverstvá, ktoré otriasli svetom, našou históriou a v tom čas i ľudskosťou v mnohých ľuďoch. Nemusíte sa však obávať, temnota druhej svetovej vojny je tu dostatočne vyvážená činmi úžasných knihovníkov a i tí hrdinovia, čo nejako pochybili, sa v našich očiach veľmi krásne vykúpia, aspoň väčšina z nich.

Z riaditeľkinej poličky som vytiahla knihu Rojkovia. Chcel som sa vo chvíľach neistoty držať niečoho známeho. Ani som ju však neotvorila, obľúbenú pasáž som poznala naspamäť: Táto kniha je mapa a každá kapitola cesta. Niekedy nás cesta vedie do temnoty, inokedy do svetla. Teraz sa však bojím, kam smerujeme. (str. 225)

Pochopila som, že láska je o tom, že milovaného človeka berieme takého, aký je, aj keď mu až tak nerozumieme a nie všetky jeho vlastnosti sa nám páčia. (str. 259)

Nemôžem prezradiť viac, a tak už iba dodám, že okrem skutočne hlbokého príbehu, ktorý vás zasiahne presne tam, kde má, sa môžete tešiť na mnoho knižných tipov a výrokov z kníh spolu s knižničným označením – Deweyho desatinné triedenie 😊.

 Autorke skutočne vzdávam hold za toto dielo. Túto knihu si vložím do poličky na čestné miesto v knižnici a z času na čas prelistujem, aby som si znova prečítala krásne myšlienky, ktorých tu nájdete skutočne požehnane. Pohladia vám dušu a presvedčia vás o tom, že aj keď sa ľudia niekedy nesprávajú ako ľudia, existujú situácie, ktoré nás nimi učia byť aj napriek tomu, čo chce naše ego.

Keby som mala svoj život prirovnať k románu, povedala by som, že obsahoval kapitoly aj nudné, aj zaujímavé, aj tragické, aj vtipné a určite aj romantické. (str. 417)

Krásny veľký príbeh – zasiahol ma priamo do srdca. ĎAKUJEM

A z doslovu autorky sa mi veľmi páčila jej vyjadrenie ohľadom toho, prečo ľudí tak zaujímajú romány z obdobia druhej svetovej vojny. Podľa jednej jej priateľky je to vraj preto, že sa samých seba pýtajú, akoby sa za tých okolností zachovali oni. Autorka však k tomu dodáva: „Ja sa však nazdávam, že skôr by sme sa mali pýtať, čo treba urobiť dnes, aby sa knižnice a vedomosti podarilo sprístupniť po celom svete, aby sme sa konečne naučili prijímať a vážiť si jeden druhého.“ Absolútne si ňou súhlasím.

Veľmi chválim aj preklad Natálie Rondzikovej a Igora Tyšša.👍👌

MOJE HODNOTNEIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Ak vás recenzia zaujala, román Parížska knižnica si môžete kúpiť  TU

Darca hviezd, Jojo Moyesová (The Giver of Stars), IKAR 2020, preklad: Zdenka Buntová

 

 Niektoré veci sú dar, aj keď si ich nemôžeme nechať.

Román Darca hviezd od celosvetovo známej autorky Jojo Moyesovej na seba púta pozornosť nielen skutočne pozoruhodným príbehom z čias po Veľkej hospodárskej kríze a prostredia apalačských vrchov v americkom Kentucky, ale aj obvineniami, že tento príbeh je až priveľmi inšpirovaný románom The Book Woman of  Troublesome Creek, ktorý napísala Kim Richardsonová skôr ako Moyesová. 

Ústrednou linkou príbehu je aj tu práca mladých knihovníčok, ktoré šíria kultúru prostredníctvom kníh a časopisov v nehostinných kentuckých horách. Keďže Richardsonovej knihu som nečítala, ťažko by som sa k tomu vyjadrovala, anotácia v tomto prípade hovorí o mladej devätnásťročnej dievčina Cussy Mary Carterovej, ktorá sa  narodila s genetickou vadou a kvôli tomu má jej pokožka odtieň modrej farby.

Amy Lowellová: Darca hviezd

Otvor si dušu, privítaj ma v nej,

nech ma jej tichý pokoj obmýva

čírou a vlniacou sa rozvahou,

nech uvoľní sa ťarcha,

tvoj mier zbaví ma únavy

ako najvzácnejšie lôžko.

(str. 142)

V príbehu Darca hviezd vystupujú samozrejmé iné postavy. V úvode sa stretávame s Angličankou Alicou, ktorá mala smolu na skutočne macošskú rodinu a aj z tohto dôvodu sa bezhlavo vydáva za Američana Benetta Van Cleva a tak sa dostane do Kentucky a tu spoznáva okrem skvelých priateliek, knihovníčok aj seba samu.

Príbeh je drsný, citlivý, napínavý, srdečný a krásny. Ak sa aj niečím autorka Jojo Moyesová inšpirovala pri čítaní románu svojej kolegyni Richardsonovej, nemožno jej uprieť, že píše s citom a noblesou. Aj ťaživé situácie podáva s takou autenticitou a ľahkosťou, že máte pocit, akoby sa ten príbeh odohrával pred vašimi očami. Z príbehu i hlavných postáv som cítila neskutočnú lásku k prírode, k životu a pokoru. 

Zakryla si tvár a rozplakala sa. ,,Och, Fred, prečo to robíš? Prečo ma nútiš povedať to?"
,,Len sa snažím pochopiť, o čo ide, Alica."
,,Či sme už robili to, čomu sa hovorí manželská láska."
Pomaly postavil pohár na stôl. Nastalo dlhé, rozpačité ticho. ,,Ty to... nevieš?" (str. 339)

Podstatnú úlohu v príbehu zohráva i román Louis May Alcottovej Malé ženy a presne s týmto románom má Darca hviezd niečo spoločné. Je tam spolupatričnosť - rovnaká akú som cítila aj pri čítaní i o sestrách Marchových. Tu sú tou spriaznenou komunitou knihovníčky: Angličanka Alica, divoká Margaret, roztopašná Beth, hendikepovaná, ale nezlomná Izzy, či černošská knihovníčka Sofia. 

Aj mužské postavy sa tu nedali zahanbiť a sú medzi nimi zastupcovia zlých nadutých chlapov i dobrákov od kosti. Sú síce viac v pozadí príbehu, ale autorka ich vystihla dokolane pre potreby tohto príbehu.

Vrelo vám odporúčam si prečítať tento román. Nájdete v ňom všetko, čo si takýto historický príbeh vyžaduje. Autenticiu, lyrický opis prírody, silné charizmatické postavy, intrigy a spravodlivosť v závere.

    

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Ak vás titul Darca hviedz zaujal, kúpiť si ho môžete 

TU

 

Posledný pojedač hriechov (The Last Sin Eater), Francine Riversová, Kumran.sk, 2020, preklad: Zuzana Venglikova

Romány Francine Rivers sa dotýkajú duše a srdca človeka. Tento sa však od ostatných jej románov odlišuje tým, že hlavnými hrdinami sú deti, ktoré trpia v dogmaticky predpojatom a zastaralom spoločenstve škótskych usadlíkov v Apalačských vrchoch. A hlavne - chýba tu hlavná romantická zápletka, keďže v jej ostatných románoch je v popredí aj vzťah muža a ženy a prostredníctvom ústrednej zápletky vychádzajúcou zo všeobjímajúcej lásky Boha tvoriacu hlavnú ideu, sa tento vzťah rozvíja. V príbehu o poslednom pojedačovi hriechov je v popredí hriech ako taký, a to ako sa s ním kedysi ľudia vyrovnávali. Autorka ponúka otázky i odpovede na to, ako sa zbaviť hriechu, čo je to hriech a kto nám ho pomôže sňať z našich pliec.

Nikto sa nepohol.

Nikto nedýchal

Keď som zodvihla hlavu k mamičke, tvár mala ožiarenú červenozlatým svetlom pochodne a oči pevne prižmúrené. Keď sa bránička s cvaknutím otvorila, všetci sa otočili babičke chrbtom. Ja som urobila to iste, a keď som začuľa ľahké kroky pojedača hriechov, zježili sa mi chlpy na celom tele. (str. 23)

Veľmi pekný obraz prírody sa tu prepája so živým obrazom Boha a demonštruje jeho všadeprítomnosť. Vzťahové zápletky malého spoločenstva, v ktorom vyrastá Cadi Forbesová, sa postupne rozuzlujú a skutočne vás ohromí s akým majstrovstvom sa autorke podarilo popretkávať nádherný opis prírody, ľudské vzťahy, intrigy, Božiu lásku a milosrdenstvo do nádherného a dynamického príbehu.

,,Múdrosť udeľuje Pán. Z úst vychádza poznanie a chápavosť. Kto prebýva pod ochranou Najvyššieho, zdržiava sa v tôni Všemohúceho. Pán vykúpi duše svojich služobníkov, nebudu potrestaní tí, čo v neho dúfajú.´´  (str. 143)

Cadi Forbesová trpí, pretože „zhrešila“ a je presvedčená o tom, že mamička jej tento hriech nikdy neodpustí a kvôli tomu jej odopiera všetku pozornosť a lásku. Je to tak autenticky napísané, že som si pri čítaní niektorých pasáži aj poriadne poplakala. A presne toto dokážu skvelé príbehy v knihách – vyvolať v nás emócie.

Našla som tu veľa nádherných a pravdivých myšlienok – tzv. večných právd a tento román považujem za jeden z najsilnejších kresťanských románov, čo som čítala. A tie, ktoré sa v mojom pomyselnom rebríčku nachádzajú nad ním, sú rovnako od Francine Riversovej (Vykúpená láska, Hlas vo vetre a Ozvena v tme.)

,,Nesúďte, pretože akou mierou nameriate iným, takou sa nameria aj vám, hovorí Pán!´´ (str. 286)

MOJE HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner

Podľa tohto románu natočili americkí filmári v roku 2007 film ,,Posledný hriech" - trailer si môžete pozrieť . TU

Ak Vás tento román zaujal, kúpiť si ho môžete na stránkach vydavateľstva KUMRAN, kam sa dostanete cez tento LINK

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com

https://www.storpic.com

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU

KUMRAN.SK