Ne-Zabudni na mňa! (Don´t forget about me) Alexandra Potter, Noxi, 2021, preklad: Júlia Sobotová

 Zabudnúť, či dať druhú šancu?

Tess Connellyová práve dostala kopačky od svojho priateľa Seba a má pocit, že jej život prestal mať zmysel. Vie, že nie je dobrou asistenout riaditeľa, milého staršieho pána s titulom, sira Richarda vo firme vyrábajúcej alkoholické nápoje. Aby nezabudla na svoje povinnost v práci, na obrazovku počítača si lepí farebné lepiace papieriky, takže častokrát nimi má oblepené takmer každé voľné miesto na monitore. Jej život je presne taký istý chaos ako spleť farebných papierikov pripomenajúcich, čo má urobiť. Okrem toho má úžasneho starého otca, ktorý kedysi pracoval ako vychýtený krajčír a keďže už začína „zabúdať“ žije v domov pre seniorov. Spolu vymýšľajú rôzne módne vychytávky – kabelky zužitkovaním starých nepotrebných vecí. Býva v bytíku s mierne uletenou redaktorkou píšucou o zdravom životnom štýle, Fionou

Napriek tomu, že je to dievča, ktoré vie, čo ju robí šťastnou, veselo to ignoruje. Zameriava sa v živote na to pozlátko...

Rovnako zúfalo túži aj po tom, aby sa jej expriateľ k nej vrátil. Na prelome starého a nového roku, inšpirovaná programom o novoročnom rituáli v televízií, zaželá, aby ho nikdy nebola stretla ... a to želanie sa jej skutočne vyplní... odrazu nikto z Tessinej rodiny či známych nevie, kto je to ten Seb? A keď naňho napokon stretne Tess znova, ani on ju nespozná...

Alexandra Potter píše skutočne veľmi zručne, vie, čo chce príbehom povedať, ide pod povrch, ponára sa do psychiky hlavnej hrdinky, vedľajšie postavy sú skutočne iba vedľajšie a dokreslujú pohnútky i psychické rozpoloženie ústrednej postavy.

Príbeh sa čítal veľmi dobre. Čitateľa zaujme, ako si bude smoliarska Tess počínať a to i v celkom bežných životných situáciach, hoci celkový príbeh je ozvláštnený vplyvom nadprirodzeného ritutálu, tón príbehu je dosť reálne podaný. S Tess spoločne znova prežívame vzťah so Sebom. Dúfam, že tentoraz „nič nepokazí“ a urobí všetko tak, aby bol Seb spokojný... 

Bude však spokojná Tess?

Tento príbeh nás nabáda, aby sme zhodili masky a boli čo najviac sami sebou. Ak mám však porovnať štýl autorky so štýlom podobne píšucej autorky Sophie Kinselly, mám pocit, že Sophie tam vždy prepašuje viac humoru a situačne vtipných momentov ako Alexandra. To jediné mi v tomto príbehu chýbalo, napriek tomu je to veľmi pekný príbeh s krásnymi myšlienkami, poučný a určite zaujme čitateľky obľúbujúce pohodové, oddychové romány bez prehnaných romantických klišé scén.

Knižku som si prečitala v rámci štafety organizovanej na Instagrame knihomoľkou @kniha_je_radost

MOJE HODNOTENIE: 4 ⭐⭐⭐⭐/5

Láska je pre bláznov ako som ja (Liebe ist was für Idioten. Wie mich.), Sabine Shoderová, Fragment, 2015, preklad: Silvia Ivanidesová

Predsudky by nás mohli pripraviť o to najlepšie, čo sa nám v živote ponúka ...

Viki to v živote nemá vôbec ľahké. Keď mala iba sedem rokov, zomrela jej mama a otec sa opustil a začal piť. O desať rokov neskôr, v sedemnástich, sa Viki doslova pretĺka životom, v škole jej to nejde, myslí si o sebe, že je hlúpa a aby mala vôbec čo jesť, musí brigádovať vo fast foode.

Jej život sa však doslova obráti naruby, keď sa počas svojej oslavy sedemnástych narodenín v klube so svojimi priateľmi zhúli viac ako plánovala a vyspí sa s Jay Ferretym, nádherným chalanom, bývalým spevákom kapely, ktorú Viki  z duše neznáša ... a teda aj jeho.

Napriek tomu, že sa Viki citom bráni, situácia sa vyvinie tak, že sa zo sexu na jednú noc postupne začne vyvíjať čosi hlbšie, vážnejšie a hoci sa mladá rebelka bráni, citom sa nedá rozkázať. Jay však pre už beztak dosť ťažko životom skúšanú Viki pripraví nejedno prekvapenie, ktoré preverí city, odvahu i silu obidvoch mladých ľudí.

Štýl autorky je geniálny. Vtipný, trefný a všetky scény pôsbili tak vierohodne, akoby sa ten príbeh nedial iba na stránkach knihy, ale naozaj.

Viki aj napriek nie veľmi pozitívne prístupu k životu, (a niet sa jej veru ani čo čudovať, keďže vyrástla v podstate sama), je skutočnou bojovníčkou a rebelkou. Nevzdáva sa. Jedine v mienke o sebe samej... ale tu jej príde pomôcť Jay.

Vikin a Jayov príbeh je postavený na situačných prvkov a dialógoch, ktoré postupne odhaľujú rany na duši ich oboch. Okrem toho je tu úžasné vykreslené prostredie strednej školy, autentické dokreslené vtipnými prezývkami učiteľov i humornými situáciami.

Hoci vedľajšie postavy, Vikina najlepšia kamoška Mel, Vikin otec či Jayov kamarát z kapely, nedostávajú až toľko priestoru ako postavy hlavné, ich príspevky do deja majú váhu a nie sú tam iba ako nepotrebná vata na vyplnenie hluchých miest (tie tam vôbec nie sú).

Hlavné postavy porastú, ich postoje, ideály sa menia. Viki sa naučí nielen dôvere vo vzťahu, ale i to, že by nemala mať predsudky voči fešným chalanom...

Nájdete tú ťažké témy alkoholizmu, surovosť reálneho života, keď sa dieťa ocitne bez rodičovskej lásky a podpory... a v kontraste s tým krásnu prvú „večnú“ lásku dvoch mladých ľudí, za ktorú sa oplatí bojovať.

Vtipne, romantické, trefné a plné zaujímavých postrehov a myšlienkok.

Hlboký príbeh o láske bez zbytočného prikrášľovania, čo paradoxne vnímam ako skutočnú romantiku života.

MOJE HODNOTENIE:  5⭐⭐⭐⭐⭐/5 s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem 
internetovému kníhkupectvu
Preškoly.sk

Knižku si môžete zakúpiť TU.

Teagan Hunter, Chcem sa mi s tebou m(a)ilovať, (I Wanna Text You UP), Zelený kocúr 2021, preklad: Terézia Hurajová

Po prečítaní úvodnej časti série Texting: Láska cez správy, som bola celkom zvedavá, aký príbeh lásky čaká na Zoe, Deliinu najlepšiu kamarátku a bývalú spolubývajúcu a jej ex-priateľa Caleba, ktorý sa už v prvej časti ukázal ako správny chalan, priam dokonalý exemplár chlapa so srdcom na správnom mieste a s poriadne vypracovaným telom. Zoe, v protiklade k nemu, sa javila ako neokrôchaná divoška, čo nemá zábrany skákať z jednej postele do druhej. Začiatok sa mi páčil omnoho viac ako v prvom dieli, ale inak sa autorka držala v rovnako nenáročných medziach, stavila na vystavaní príbehu z každodenných bežných komunikácií, nedorozumení a starostí, takže nijaký WOW efekt nečakajte, znova je to také sladučké kakauko, ktoré nám po náročnom dni urobí dobre a pookrejeme. Mejlové komunikácie sa mi v tomto prípade zdali preložené vtipne a podarene, no smsky radšej nekomentujem :D znova to isté, čo aj v prvej časti – fakt by ma zaujímalo, ako to poňala autorka v angličtine ...

... musím uznať, že poslať mi fotku tvojho VTÁKA a nie PENISU bol dobrý ťah, pobavil si ma. Zaslúžiš si moju odpoveď. (str. 16)

P.S.: Chcem ťa ako spolubyvajúceho, aby som si mohla pohladiť tvojho .. kocúra. (str. 19)

Samozrejme, po sexuálnych narážkach a doberaní, vtipných hláškach, bozkoch, ba i čosi viac ... Zoe sa s Calebom dostanú aj za onú posvätnú métu... tu sa ozaj oplatilo naťahovanie a slow burn, pôsobilo to celkovo vygradovanejšie a vzrušujúcejšie, hoci následné komplikovanie ich vzťahu sa mi zdalo také... o ničom. V prvej časti to malo väčšie grády – tento „zadrel“ pred happyendom.

Radšej to ukončím, skôr než ti vyrozprávam celý svoj životný príbeh  - o to veru nik nestojí. (str. 21)

„A ako vyzerajú Edwardovai?“ pýta sa Zach. V tóne jeho hlasu zachytím pobavenie. „Sú bledí ako stena a tvária sa, akoby mali zápchu?“

Delia zhíkne a plesne ho po ramene. „Ako sa opovažuješ! Veď sa len snažil odolať jej vôni.“ (str. 25)

Skvelý začiatok, trošku menej úchvatný koniec, sumár sumárom to bolo fajn na 3 hviezdičky a ako oddychová jednohubka – ak si potrebuje oddýchnuť od komplikovaných zápletiek a toxických vzťahov – ako stvorené na pokojné, milé, romantické a aj celkom vtipné čítanie.

„Ani ja som nepochopil, prečo je tam dva razy ,super´. Asi chceli vyzdvihnúť svoju kvalitu.“

„Ach, tí kvalitní bastardi,“ zafrflem a odbočím z parkoviska pred bytovkou na hlavnú. (str. 44)

 „To odkiaľ pochádzaš, ťa nedefinuje. Tvoje syn, ciele, túžby, ktoré nosíš v srdci? To si ty. Zvyšok ťa definuje len do takej miery, do akej to dovolíš.“ (str. 222)

Hodnotenie: ⭐⭐⭐    

Za možnosť prečítať si túto knižku sa chcem veľmi pekne poďakovať Tinke 😘 @tinkine_knihy ĎAKUJEM ❤🙏🌹😉❤

Teagan Hunter, Láska cez správy (Let´s Get Textual), Zelený kocúr 2021, preklad: Terézia Hurajová,

Romanticko-erotický príbeh z pera Teagan Hunterovej o náhode, vďaka ktorej sa dajú dokopy dvaja ľudia (Delia a Zach) a spojí ich skutočná láska a porozumenie by som zaradila skôr k veľmi veľmi oddychovej literatúre. Nechápte ma zle, príbeh sa čítal skvelo a veeeľmi rýchlo, pretože bol extrémne jednoduchý (nemyslím to negatívne) naozaj bol až predvídateľný a bez zvratov - taká oddychová jednohubka.

Naše rozhovory sú prirodzené, sexy a mám ich oveľa viac rada, než by som mala. (st. 113)

Nemusela som vôbec namáhať mozgové závity ani nijakým iným spôsobom riešiť gradáciu príbehu – mnoho vecí bolo len o obkecaní pocitov a opis každodenného bežného – čo je niekedy naozaj ako pohár kakaa – viete presne, ako bude chutiť a že bude sladké a toto je presne tento prípad. A niekedy to kakao jednoducho potrebujeme, alebo čokoládu, nie je to žiadny gastronomický zážitok, ale je to príjemný, nenáročný spôsob, ako si obaliť nervy cukrom – a presne toto tento román u mňa aj splnil. 😊

Zasmeje sa a ten zvuk sa mi nesmierne páči. „Si píš, že som za.“ (str. 97)

Autorka stavila na pomalé doberanie sa ústredných postáv cez esemesky, neskôr z toho vznikli príjemné a časom takmer erotické rozhovory, ktoré, samozrejme, vyústili do úžasného rande, z ktorého by sa každému asi nohy podlomili 😊. Nepovažujem sa za náročného čitateľa, takže ma tento príbeh vyslovene nesklamal, ale po všetkom tom nadšení, čo som k tejto knihe čítala a počula, som, úprimne povedané, čakala ozaj o čosi viac. Uznávam však, že v origináli by to na mňa možno zapôsobilo o práve ten chĺpok lepšie – skrz to, že sa mi nepáčilo poňatie prekladu sms správ - zdali sa mi neprirodzené,  preklad v tomto smere vyznel vágne, neurčito a z môjho pohľadu až strojovo. Napríklad sa mi nepáčili tieto pasáže s hviezdičkami „*nevinné zažmurká*“ čo asi malo opísať emotikon v správe (alebo to ona sama osebe či on písali ako v 3. osobe???), neviem si predstaviť, ako to je v angličtine, ale rozhodne sa mi to do esemeskovej komunikácie nehodilo a ... vôbec som nevedela, ako to chápať :D Ostatné pasáže mimo sms správ boli zvládnuté omnoho lepšie.

„Už vidím tie titulky v novinách: DVE UKRUTNE SEXY ŠTUDENTKY UKRADLI KOZLIATKO.“ (str. 268)

Moje hodnotenie: 3/5

Knižku som vyhrala v súťaži na INSTAGRAME :) 

Valerie Bowmanová, Neodolatelný ničema, Ikar, 2015, preklad: Lenka Tichá

 Tento román je štvrtou časťou série Hravé nevesty a rozhodne nezaostáva za predchádzajúcimi časťami. Žiaľ, tento štvrtý diel série vyšiel u nás iba v češtine, ale aj tak som rada, že som si takto doplnila všetky príbehy, pretože táto autorka píše veľmi pútavé a uveriteľné romantické zápletky, vytvára silné nebojácné hrdinky, dôvtipné dialógy, na ktorých som sa skutočne veľmi dobre zabavila. Romantická linka ma zasiahla presne tak, akoby to v tomto žánri malo byť. 🥰😍

Hlavnú hrdinku Daphne Swiftovú stretávame uprostred dilemy, keďže sa chce zasnúbiť so svojím urodzeným nápadníkom, no už dávnejšie sa vydala za kapitána Rafea Cavendisha, išlo o sobáš z núdze, keďže vtedy pomáhala bratovi i kapitánovi pri nebezpečnej misii v prevleku za kapitánovho plavčíka a teraz by manželstvo rada anulovala (to však nie je také jednoduché) Samozrejme, že kapitán je urastený fešák bez gramu tuku navyše (ale o to nejde, 😂) no autorke sa v tomto napohľad povrchnom a za vlasy pritiahnutom príbehu podarilo vytvoriť silnú chémiu medzi hlavnými postavami. Našťastie všetko to zbližovanie odstupňovala tak akurát 👌♥️ Jediné, čo by som jej vytkla je to, že určité momenty dobrodružnej misie vyzneli veľmi nelogicky a ťažšie sa mi verilo, že by sa tieto nebezpečenstvá urodzenej dáme darilo tak ľahko zdolať. Keďže však ide o žáner historickej romance, dokážem jej to odpustiť

Rafe Cavendish naozaj u mňa splnil všetky kritéria mužského hrdinu tohto žánru - nemám, čo dodať. Prečítajte si to sami 😉 🥰

😊😉

Moje hodnotenie ⭐⭐⭐⭐/5*

Za recenzný výtlačok ďakujem úžasnému internetovému kníhkupectvu 

megaknihy.sk/ megaknihy.cz

Nájdete tú rôzne žánre za tie najlepšie ceny na trhu a s najnižším poštovným!
 Ja tu nakupujem pravideľne. 😉
Nafotila som zopár svojich nákupov a rozdelila do žánrov pre inšpiráciu: 😊

( REELS na IG: https://www.instagram.com/reel/CX_VN8LlnZo/ )

Zima bez teba (Winter Without You) Beth Good, Fortuna Libri (SK) 2021, preklad: Barbora Al Zafari

 Viete si predstaviť, aké to musí byť vymeniť slnečné Grécko za mrazivý anglický Cornwall? Navyše, ak ste práve pochovali svoju lásku a musíte začať odznova. Hlavná hrdinka Hanna sa po smrti svojho snúbenca vracia do Anglicka a keďže už nemá žiadnych príbuzných a po rokoch zisťuje, že jej stará mama umrela iba nedávno a zdedila po nej jej starý dom, vyberie sa prevziať si svoje dedičstvo. Do domu sa zamiluje na prvý pohľad. 

Aby toho nebolo málo, tento dom chce vraj pre seba získať jej nový sused, Raphael Tregar. A ten veru akoby vyskočili z romantických snov o pánovi Darcym každého dievčaťa. Hanna však má aj kopec iných starostí, a tak sa túto príťažlivosť od začiatku snaží ignorovať. Navyše ešte stále predsa miluje svojho zosnulého priateľa...

Hoci sa Hanne celkom páčila predstava, ako sa zakráda tým starým domom len vo svetle sviečok, sťa nejaká postava z románov Jane Austenovej.

Román Zima bez teba (ten názov mi úplne k deju nesedel, keďže o zosnulom Santosovi tam veľa toho nebolo – a predpokladám, že „bez“ neho tá „zima“ bola) je veľmi vtipný, skrz-naskrz romantický príbeh o predsudkoch, mrazivom Cornwalle a dávnych tajomstvách.

Od prvého stretnutia Hanny s Raphaelom to poriadne iskrí – a tie dialógy. Toto čítanie bola skutočná lahôdka, páčili sa mi aj vedľajšie postavy, ktoré veľmi príhodne dopĺňali vtipné momenty a smerovanie vzťahu dvoch hlavných postáv.

Ten muž vyzeral úžasne. Študujúc jeho vysokú postavu so širokými plecami v nepremokavej bunde a s čiapkou na hlave, si pomyslela, že Bailey sa nejako podarilo ten fakt nespomenúť. Mal výraznú hranatú počernú tvár, ktorá svedčila o dlhých hodinách trávených na vzduchu v každom počasí. Bola to  tvár, na ktorú sa človek musí pozrieť aspoň dvakrát, aby sa uistil, že vidí správne: rovný nos, vysoké čelo, silná sánka a inteligentné oči, ktoré odhaľovali viac než len priemerné vedomosti. (str. 44)

„Koniec koncov sme predsa najbližší susedia.“
„To sotva.“
„Medzi našimi domami je iba jedno pole,“ poznamenal. „To z nás v Cornwalle robí najbližších susedov. A nemôžeme sa predsa ignorovať naveky.“
„Nevidím dôvod, prečo by sme nemohli. Je to poriadne veľké pole.“
(str. 47)

Autorka píše veľmi pútavo, jej príbeh má hĺbku, postavy sú vtipné a rôznorodé, dobre vykreslené. Na druhej strane i keď Hanna smúti za Santosom, nepreháňa sa to s nejakými traumami, nevyťahujú sa zbytočné spomienky, ide skôr o nový začiatok a snaha pozerať sa skôr dopredu než do minulosti.

„Vďaka za pozvanie, ale mám na práci lepšie veci, než sa zúčastňovať na vašich ... intelektuálnych hrách.“
 „Intelektuálnych hrách?“ Raphael Tregar stál hneď za ňou, ako keby ju chcel nasledovať dovnútra. „Ak by som chcel s vami hrať hry, slečna Clitheroeová, nemalo by to nič s intelektom.“ (str. 85)
 
„Viete o tom, že ste čudná?“
„Hovorí muž, ktorý sleduje ženy na svojom traktore.“
Iba sa na ňu letmo pozrel a namieril si to do domu bez toho, aby sa presvedčil, či ide za ním.
(str. 104)

Takže napriek tejto na prvý pohľad ťažkej a smutnej téme, je to skôr príbeh hravý, vtipný, romantický a taký živý. Páčilo sa mi, ako sa Hanna a so všetkým popasovala a nevzdávala sa. Zaujímavé i to, že celý príbeh nám rozpráva iba ona so svojho pohľadu, takže o tom, ako to všetko vníma Raphael sa dozvedáme iba vďaka dialógom, čo je tiež – pre mňa – takou črtou „austenovského“ štýlu (o ktorej sa autorka v texte aj zmieňuje, predpokladám, že je asi tiež jej obdivovateľkou :) ).

Zahľadela sa cez okno do tmavých polí. „Čo žerú také husi?“
„Dievčatá z mesta.“
„Ha-ha-ha,“ zasmiala sa. (str. 163)

 
„Bola celá vyparádená, akoby šla na rande, a nákupnou taškou kývala, ako keby v nej mala zopár odrezaných hláv.“
Penny žmurkla. „Nemusíš sa ani snažiť uhádnuť, čie hlavy to boli.“
„Viem si predstaviť,“ povedala Hanna zamračene. „Možno vyzerá ako dokonale milá dáma, keď ju človek vidí prvý raz. No ide z nej trochu strach, to musím priznať.“
(str. 208)
 
„Nie je to láskavosť. Poznám človeka, ktorý pestuje vianočné stromčeky. Dlhuje mi službu.“ Znovu si ju premeral, teraz s trochu posmešným pohľadom. „Aký veľký preferujete, slečna Clitheroeová?“
„Veľký,“ vyzývavo mu chrstla do tváre. „Čím väčší, tým lepší.“
Mäkko sa zamsial a odkráčal.
(str. 226)
 
„Neverím tomu, že idem mať sex s chlapom, ktorý nosí takú hlúpu čiapku.“
„Zmĺkni,“ zamrmlal a pobozkal ju na krk, „lebo si ju zase nasadím.“
(str. 304)

               

Za mňa to bola bezchybná romantika, pekne vygradovaná, navyše s množstvom vtipného doberania a bez zbytočnej teatrálnosti.

Dávam päť hviezdičiek ⭐⭐⭐⭐⭐5/5

Za možnosť zúčastniť sa štafety ďakujem @knizny_blond

Vianočné prasiatko (The Christmas Pig) Ikar 2021, edícia Stonožka, preklad: Oľga Kralovičová

Zase to urobila! Autorka slávneho Harryho Pottera a pre mňa jedna z najlepších autoriek súčasnosti ma zase dostala príbehom pre deti s názvom Vianočné prasiatko. Nie, nie je to iba taká detská rozprávočka.  Tak, ako všetko, čo táto dáma napíše, obsahuje hlboké večné pravdy a úžasne bohatý fantastický svet. Nechýba tu humor, dobrodružstvo i krásny šťastný koniec.

Na prvý pohľad by sa príbeh o chlapcovi a stratenom plyšovom prasiatku vôbec ani nezdá ako nejaký skvelý námet ... lenže, keď sa s týmito dvomi hrdinami, malým chlapcom Jackom a plyšovým Vianočným prasiatkom dostaneme do Krajiny stratených, kde sa nachádzajú veci i iné cnosti necnosti, ktoré ľudia stratili, či na nich akosi zabudli ... všetko odrazu naberie iný rozmer a gradáciu.

„Sú to Stratožrútovi sluhovia. Vykonávajú jeho zákony a on ich za to nezožerie. (str. 77)

„Takí ako ty nemajú nijakú šancu,“ zavrčala vidlička, keď sa zajačik bránil. Nikto ťa nechce. Nikomu nezáleží na tom, že si sa stratil. Si zbytočnosť.“ (str. 91)

Zastavíme sa v Nepotrebniciach, v Bedabeznichu, v Haraburdách i v Meste potrebných a všade sa v príbehu pohneme o kúsok ďalej. Autorka veľmi šikovne a s eleganciou jej vlastnou vplieta do príbehu o stratených hračkách a ich majiteľov oveľa hlbšie pravdy a hodnoty, s ktorými sa stretávame aj my sami vo svojich životoch. Nájdete tu i morálny kompas, poukázanie na neprávosti života, na to, čo je správne a čo nie, aké hodnoty by človek mal vyznávať, poukazuje na rozdiel medzi dobrým a zlým, správnym a nesprávnym. Odkaz, ktorý sa vám zapíše do srdca.

„Blaf, ušetri nás, prosím, svojich lží.

Na  bezpečí týchto tu teraz záleží,“ prísne zarýmovala  odpoveď báseň.

Blaf sa zamračil.

„Že akurát ty hovoríš o lžiach. Veď si celá vymyslená.“

„Veľké básne vravia pravdu, zato ty len výmysly,“ ozval sa dôstojný hlas Básne.

 (str. 149)

Po prečítaní tejto knižky môžem iba povedať, že veľmi vážne konkuruje mojej najobľúbenejšej vianočnej knihe Vianočnej kolede ... V závere som si aj poplakala ... vy nie (kto ste čítali? 😊)

      N-Á-D-H-E-R-N-Ý  P-R-Í-B-E-H ! 😊

ZN: Nahusto olepíkovaná celá kniha – toľko krásnych myšlienok tam nájdete. Ak ste nad touto knižkou váhali, už nemusíte a siahnite po nej. A táto, na rozdiel od minuloročného Ikabógu (ktorú tiež milujem mimochodom 😊) je naozaj vhodná aj pre deti.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

 

                               a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

 

Zvonením sa všetko začína, Marek Zákopčan, YOLI – IKAR, 2021, pôvodná slovenská tvorba

Tak toto bola jazda! Skutočne nemôžem nič vytknúť takému skvelému spisovateľovi ako je Marek Zákopčan. Z príbehu je naozaj cítiť, že je to vypísaný autor, ktorý má nielen mnoho načítané i napísané, ale zároveň vníma život taký, aký je bez prehnaných príkras a melodrámy – a práve to sa mi na tomto románe zo stredoškolského prostredia páčilo najviac. V opisovaní emočného rozpoloženia postáv i situácií nezachádza do malicherností, ale s presnosťou skúseného ostreľovača triafa priamo do čierneho. Je neuveriteľné s akou gráciou sa tomuto mladému autorovi podarilo predostrieť pestrý príbeh a dokonale vykresliť štyri hlavné postavy – začínajúcu učiteľku Líviu Smolnú, ostrieľaného stredoškolského profesora Daniela Riečana, naivnú knihomoľku s romantickou dušou, študentku tretieho ročníka, Mirku Kučerovú a fešného maturanta Marka Smolného, ktorému neodolá takmer žiadna baba v okolí. 

Mirka si okamžite spomenula na Marka, čo nebolo také ťažké, keďže naňho myslela väčšinu dňa. Namiesto odpovede však prevrátila očami.

„Daj pozor, aby ti nevypadli z hlavy.“

„Iba by sa pridali k tisíckam ďalších, čo vypadli deckám po otravných otázkach rodičov.“ (str. 49)

Napriek rozdielnosti týchto postáv nás autor dokáže rovnakou mierou zaujať vnútorným monológom každého z nich a presvedčiť nás o tom, že sú skutoční. Mňa teda presvedčil. Mnoho situácií a zážitkov týchto stredoškolákov mi pripomenulo tie moje stredoškolské časy, takže to pre mňa sčasti bolo ako nostalgické cestovanie v čase. A teším sa, že konečne sa v knihách pre mladých objavilo meno Miroslava (!) -haha – dobre, no, v tomto asi nie  som veľmi objektívna.

Vianočné trhy vytiahli ľudí na námestie napriek klesajúcej teplote. Pri varenom vínku a rozličných dobrotách sa však veľmi rýchlo zahriali a koledy a veselá nálada výrazne dopĺňali príjemnú sviatočnú atmosféru. (str. 159)

Na potvoru mu práve vtedy zavibroval telefón. Lívia si teda vie vybrať moment, kedy sa ozvať!“

„No tak, strč si do tašky toho tancujúceho robertka, lebo ti ho vezmem a vrátim na konci júna!“

 (str. 48)

 Rozhodne odporúčam túto knižku všetkými desiatimi úplne každému bez ohľadu na vek, no možno ešte viac tým, čo už zo stredoškolských lavíc odišli dávnejšie, lebo pre nich to bude také milé spomienkové čítanie – ale aby ste si nemysleli, nejde o iba také nostalgické pokojné čítanie bez akcie – tej je tam neúrekom, a tak budete doslova prilepení ku knižke a nebudete vedieť prestať, kým túto knihu nedočítate.

„Riaditeľka.“

„Sme ako na gympli.“

„Veď aj sme!“

Vyteperili sa na záchod práve vo chvíli, keď sa dvere na toaletách otvorili a ktosi vošiel dnu. Nastalo ticho. (str. 148)

 

Veľmi sa mi páčili citáty učiteľov, protagonistov tohto románu, na začiatku každej kapitoly. S tým sa musí stotožniť hádam každý. Určite sa na podobné hlášky pamätáte zo strednej školy.

Keď zahoríte láskou k literatúre, frajera už potrebovať nebudete.

IVAN BELICA

(str. 268)

 

V detstve som pásol dobytok a teraz, na staré kolená, ho musím učiť.

JOZEF KADLEČÍK

(str. 45)

 Chlapci, preč s tými mobilmi pod lavicami! Vyzerá to čudne, keď sa usmievate na svoj rozkrok.

DANIEL RIEČAN

(str. 88)

Veľmi som sa na týchto citátoch bavila, rovnako i na skutočne vtipných replikách medzi chalanmi a na ich veselých-neveselých príhodách počas rôznych záťahov s alkoholom.

A okrem humoru a vtipných stredoškolských epizód tu nechýba ani veľmi milá a nežná romantika rodiaceho sa vzťahu medzi mladými ľuďmi. Veľmi krásne to autor vystihol, naozaj, klobúk dole!

Román obsahuje ucelené zážitky, ktoré stredná škola na Slovensku reálne ponúka a tak ma táto knižka podľa mňa okrem tej zábavnej funkcii ešte jednu dôležitejšiu – dokumentárnu - ukazuje ako dnes funguje slovenská mládež na strednej škole, akí sú dnešní mladí ľudia a veľmi sa teším, že autor poukázal na to, že táto generácia je rovnako skvelá ako tie pred ňou (a verím, že i tie, čo prídu po nej) – pretože žiadna generácia nie je stratená – nemám rada tie reči typu – „Ja za mojich čias...“ Doba sa mení, ale základ ľudských hodnôt by mal ostať neporušený a táto úžasná a veľmi kvalitná „young adult“ (alebo krajšie povedané po slovensky – literatúra pre mládež) mi ukázala, že to tak stále je. Ak skutočne existujú takíto morálni učitelia (Lívia Smolná, Daniel Riečan – nie je to náhodou sám autor? 😊) a študenti, ktorých príbehy tu prežívame, som presvedčená, že nič nie je stratené ... práve naopak.

Nepochyboval, že v pekle je špeciálne miesto pre všetkých školských úradníkov. (str. 256)

Musím veľmi apelovať na vydavateľstvo IKAR, aby urobilo všetko preto, aby vyšiel aj ďalší diel (ideálne aj viac dielov), lebo TOTO MI NEMÔŽETE UROBIŤ – POTREBUJEM POKRAČOVANIE!!! A to čo NAJSKÔR! 😊

P.S: Veľmi by ma zaujímalo, ktoré z tých príchod odohrávajúcich sa na pôde gymnázia, má reálny základ z autorovho života 😊😉

MOJE HODNOTENIE 5/5 bez ohľadu na žáner

(takýchot kníh pre mladých by mohlo byť viac! 😉

      Trailer k románu od autora

👇👇👇

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, román Zvonením sa všetko začína si môžete kúpiť  TU

Holubia Agentúra Bojuje proti zločinu, napísal Andrew McDonald, ilustroval Ben Wood (Real Pigeons Fight Crime) preložili Peter Slížik a Michaela Hajduková, IKAR 2020 edícia Stonožka

Keďže mám doma sedemročného syna, keď som zbadal túto knižku plnú vtipných ilustrácií o bojujúcich holuboch, rozhodla som sa, že ju spolu so synom zrecenzujeme. Keďže syn sa ako prvák ešte iba učí čítať, čítanie bolo viac-menej na mne, ale vďaka mnohým ilustráciám sa knižka hodí aj pre tých, ktorým sa čítať veľa nechce – teda najmä pre chlapcov (moja skúsenosť s mojim synom :D )

Príbeh je veľmi vtipný, postavy – holuby veľmi „autentické“ a zosobňujú skutočných holubov i bojovníkov za spravodlivosť v jednom. Je to asi jedna z mála kníh, kde sú ilustrácie v popredí pred textom, ale samozrejme, ani ten tu nehrá druhé husle, pretože perfektne spolu kresby a príbeh ladia a jeden bez druhého by to nebolo ono.

Páči sa mi aj to, že vzadu sa deti môžu pozrieť na foto tvorcov tohto príbehu – autora a ilustrátora spolu s knižnými ilustrovanými hrdinami.

Príbehov je tam viac, takže knižku deti nemusia čítať naraz, ale po jednotlivých príbehoch. Nájdeme tu tri podtituly – Záhadný zmiznutých omrviniek, Pasca na netopiere a Poplach na festivale chutí a vôní. Každý príbeh sa ešte ďalej delí na zopár kapitol. Myslím si, že táto knižka môže byť pre deti skvelou motiváciu nielen k čítaniu, ale aj k vymýšľaniu rovnako zábavných a vtipných príbehoch o zvieratkách, ktoré poznajú (napríklad o domácom škrečkovi), ale dokonca aj ku kresleniu, pretože ilustrácie sú jednoduché, pekné a čiernobiele – nezakrývajú skutočnosť, že hrdinovia sú „ceruzkoví“ nakreslení jednoducho iba  ceruzou – a to by sa deťom mohlo páčiť – inšpirovať ich k snahe tak trošku začať čarovať ceruzou a vytvoriť aj niečo vlastné.

HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu 

Ak vás recenzia na knižku Holubia agentúra zaujala,  kúpiť si ju môžete TU