Nedám Ti (vedieť) , (Can´t Text This) Teagan Hunter, Zelený kocúr, 2022, preložila Terézia Hurajová

Tretia časť zo šteklivej série o náhodných stretnutiach o ľahko provokatívnom dopisovaním medzi dvomi mladými ľuďmi – tentoraz sa autorka venovala príbehu Zackovho kamaráta (z 1. časti) Robbieho a učiteľke jeho syna Montany s prezývkou Monty.

Tentoraz Hunterová postavila zápletku na paradoxoch nevinnosti sladkej učiteľky Montany a jej neskúsenosti vo veciach lásky a drsnom imidži Robbieho, ktorému život už nejaké tie lekcie a facky vo vzťahoch uštedril.

Ak ste čítali aj predchádzajúce časti, obsah a prevedenie tohto príbehu vás rozhodne nesklame. Ak však čakáte prepracovanú dejovú linku, radšej siahnite po inom titule.

Mne osobne sa prechádzajúce dve časti síce páčili komplexne o trochu viac, no v tomto príbehu sa našli veľmi vtipné a milo romantické momenty, ktoré ma chytili za srdce. Pikantné scény sa tu fakt vydarili. 👍❤️‍🔥

Čo ma však za srdce nechytilo je preklad. Mám pocit, že predchádzajúce časti boli na tom, čo sa týka kvality prekladu, omnoho lepšie. Netuším, čo sa stalo, ale skutočne som tam našla veci, ktoré by tam po redaktorskej korektúre rozhodne nemali byť. Viem, že preklad nie je ľahká záležitosť, sama sa prekladu beletrie venujem, a práve preto si to asi aj omnoho viac v knihách všímam – a nie, nie je to všetko na pleciach prekladateľa – veľmi dôležitý je aj redaktorský zásah.

Napriek tomu si všímam, že recenzie na tento titul sú dosť pozitívne – ja si tiež myslím, že tento oddychový romanticko-erotický žáner je veľmi príjemným letným čítaním, no zároveň ma celkom mrzí, že to spracovanie v slovenskom jazyku nebolo dostatočné na to, aby ma pri čítaní nerušilo.

Moje hodnotenie 3/5 ⭐️⭐️⭐️ s ohľadom na žáner

Knihu som si prečítala v rámci štafety organizovanej na instagrame u knihomoľky @madamme.de.ludrigova (ĎAKUJEM <3) 

RIVER WILD, SAMATHA TOWLE, RIVER WILD, BARONET, 2019, český preklad: Hana Pokorná

 

K tomuto príbehu som sa dostala vďaka knižnej štafete na Instagrame a som teda veľmi rada, že sa tak stalo. Ide o skutočne krásny a hlboký príbeh, plný nielen bolestivej minulosti oboch hlavných postáv, ale aj vtipných dialógov, ktorý uprostred ťažkých životných osudov Rivera a Carrie pôsobí ako lúče príjemného a niekedy až spaľujúceho slnka v horúcom Texase, kde sa odohráva väčšia časť príbehu.Spočiatku som mala obavy, či téma sexuálneho zneužívania detí a násilie v domácnosti nebude pre mňa príliš silné kafé, ale našťastie autorka to poňala veľmi decentne, vôbec nie explicitne a nezachádzala do krajností, aby ukázala utrpenie mladého Rivera, skôr to letmo naznačila do takej miery, aby nám boli jasné súvislostí a emócie, ktorým by sme inak v príbehu ďalej nerozumeli.

Obaja hlavní hrdinovia si prešli peklom a spoločne doslova nachádzajú raj na zemi – v spoločnosti toho druhého. Samozrejme. Nejde to hneď a práve to spoznávanie, oťukávanie a otváranie sa jeden druhému je podané tak reálne, nenútene a vtipne, že ani napriek ťažkej téme, ktorá sprevádza celý príbeh je celý tento román oveľa menej smutný a tragický než by ste čakali.

Erotika tu vôbec nie je prehnaná, práve naopak a nepôsobilo to na mňa ani vulgárne ani presladene. Román River Wild je skutočne vydarený romantický príbeh s jemnou erotikou a silnou témou, ktorá vôbec nenarúša ostatné aspekty príbehu. Zhltla som ho za dva dni, pretože autorka píše dynamicky a k veci, nepoužíva zbytočné opisy a vaty, a tak sa čitateľky pri čítaní určite nebudú ani na sekundu nudiť.

Jediné, čo sa mi zdalo trošku zvláštne bola Carriena odvaha a prostorekosť. Na to, čo si v živote zažila mala odvahu a bola také slniečko. Ale na druhej strane, nie nadarmo sa hovorí, že niekedy ľudia skrývajú za úsmevom tú najväčšiu bolesť. Preto sa nazdávam, že napokon to predsa nie je úplne nereálne a existujú ľudia, ktorí dokážu svoju bolesť premeniť na  vďačnosť,  pokoru i strhujúcu radosť zo života ako to bolo u Carrie.

Za poskytnutie knihy v rámci knižnej štafety ďakujem Martinke z boogstagramu @kniha_je_radost 💟

MOJE HODNOTENIE: 💖💖💖💖💖

Posledný list od Milenca (The Last Letter From Your Lover) , Jojo Moyes, IKAR 2021, preklad: Andrej Chovan

 Spisovateľku Jojo Moyesovú som si celkom obľúbila vďaka knihe Darca hviezd, a preto som znova siahla po jej románe. Autorka je veľmi dobrou rozprávačkou a dokáže poňať príbeh s istým nadhľadom, ako rozprávač neupadá do mizérie či šťastia svojich postáv – aspoň ja to tak vnímam. Prenecháva tak čitateľovi priestor na jeho vlastné emócie a nič mu nepodsúva, čo u mňa skutočne fungovalo, pretože vďaka tomu sa mi Posledný list od milenca čítal veľmi dobre a tento príbeh i jeho stvárnenie považujem za skutočne veľmi vydarený.

„To vy by ste mali rozprávať mne. Vlastne dokazovať, aby sme boli presní.“

„Čo také?“

„Že nie ste úplný debil. Ak si správne spomínam, dali ste si na to pol hodiny.“
„Aha, áno. Koľko času mi ešte ostáva?“

Pozrela na hodinky. „Asi deväť minút.“

(str. 96)

 

„Robím, k čomu ma vychovali. Nabalila som si bohatého manžela a robím ho šťastným. (str. 96)

 

„Myslel som tým,“ Anthonymu vyschlo v ústach, „...myslel som tým, že budem mať pôžitok už len z vášho pôžitku.“ (str. 97)

Hoci spočiatku prelínanie časových liniek môže čitateľa trocha zmiasť, (aj mňa to trochu znervózňovalo) nemala som napriek tomu pocit, že ma nejaká časť – časová línia – nebavila a čakala som na tú druhú. Z postáv mi najviac prirástla k srdcu samotná Jennifer Stirlingová aj so svojím milencom Bootom alias Anthonym O´Hareom. Páčilo sa mi, že ich vzťah nebol iba o „tom“, ale o hlbokej duševnej spriaznenosti, o láske, ktorá nevychádzala iba z fyzickej príťažlivosti. Ellie, hrdinka „z prítomnosti“ mi svojim ženatým milencom veľmi nesadla a robila jednu blbosť za druhou – ako pubertiačka – ale to je život, aj tak sa ľudia zvyknú správať. Autorka to mala očividne všetko veľmi premyslené, pretože aj ten Ellien príbeh zohral v ústrednej dejovej linke dosť podstatnú rolu,  takže – ak ste ako ja a nemáte veľké sympatie so ženami, čo spávajú so ženáčmi, len vydržte a pookrejete.

„Ťažko si predstaviť, že by mohli byť podmienky pre väčšinu Afričanov ešte horšie.“

„V tom prípade sa nezhodneme,“ odsekol Stirling. „Podľa mňa sú ľudia, pre ktorých môže byť sloboda veľmi nebezpečným darom.“ (str. 60)

 

Ak existovalo čosi horšie ako dieťa v redakcii, potom to bola plačúca žena s dieťaťom v redakcii.

(str. 255)

 

Jojo Moyesovú by som označila za takú romantickú realistku. V jej príbehoch doslova „nádej umiera posledná“ a zároveň v jej románoch vždy nájdete opis nejakých historických skutočností, takže sa dozviete niečo, čo ste možno ani netušili, že sa kedysi stalo. Prepája to naozaj s neskutočnou eleganciou. Nenatrafila som na žiadne ťažkopádne časti, ktoré by som z knihy vyškrtla. Jediné, čo je u mňa u tejto autorky mínusom je to, že ma tieto jej smutnokrásne (netvrdím, že tam chýba happy end – to vôbec nie😊) príbehy akosi nastavia vždy tak, že hoci sa mi to veľmi páčilo, viem, že druhýkrát si to neprečítam. Jednoducho preto, že stačilo – dostala som z príbehu to, čo som mala a som naozaj rada, že som si mohla prečítať tak dobre napísaný príbeh s krásnymi myšlienkami.

Hruď sa jej prudko dvíhala a on vedel, že ju doslova šokoval. Pohľady sa im stretli a počas toho krátkeho okamihu jej povedal všetko. Povedal jej, že je tá najočarujúcejšia žena, akú kedy stretol, že kvôli nej nemôže správať a že v porovnaní s týmto bola každá jedna chvíľa v jeho živote nudná a bezvýznamná. (str. 133)

 

Aj tak Ťa ľúbim – aj keby som tu už nebola ja, ani nijaká láska, ani nijaký život – ľúbim Ťa.

List Zeldy Francisovi Scottovi Fitzgeraldovi

(str. 269)

MOJE HODNOTNIE: 💓💓💓💓

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, román Posledný list od milenca  si môžete kúpiť  TU

Búrlivák a netýkavka (Wicked and the Wallflower), Sarah MacLean, IKAR 2020, preložila Miriam Ghaniová

   V slovenských vodách historických romancí sa ocitla nová autorka Sarah MacLean a veru vhupla do nich s veľkým špľachotom. Príbeh Búrlivák a netýkava sa vyznačuje svojou dynamickosťou už od úplného začiatku. Hneď v úvode spoznávame hlavných hrdinov, ktorí k sebe zahoria sympatiami, no delia ich tajomstvá, ktoré sú dôvodom ďalších úskalí ich rozvíjajúceho sa vzťahu.

Felicity Fairclothová má okrem rozprávkovo znejúceho mena vďaka dávnemu škandálu zničenú povesť, na pleciach nesie biľag starej dievky a navyše jej rodina prišla o všetky peniaze.

Počas plesu sa zronená nevšímavosťou svojich starých priateľov utiahne na balkón do prázdnej tmavej izby. Netuší však, že tam nie je sama. Uprostred nič netušiacej smotánky, ktorá očakáva, že sa vojvoda Marwick chystá nájsť si manželku, sa splieta pomsta voči tomuto aristokratovi. Jeho nevlastní súrodenci ho chcú potrestať za to, že sa chystá porušiť sľub, ktorému sa pred mnohými rokmi zaviazal.

    Jeden z nevlastných bratov vojvodu je muž prezývaný Diabol. Rozprávková Felicity ho zaujem na prvý pohľad a toto očarenie postupne počas celého príbehu naberá na obrátkach a je vzájomné. Diabol je strhujúci, príťažlivý a nebezpečný, čo Felicity láka. Navyše ju nepovažuje za obyčajnú a fádnu, ale vidí v nej oveľa viac..

    Dej, ktorý je prísľubom napätia, iskrenia medzi hrdinami a postupným odhaľovaním tajomstiev veru nesklamal. Všetky postavy, hlavné i vedľajšie mi boli zväčša sympatické a myslím, že vďaka dynamickému tempu nemala kniha hluché miesta. Páčilo sa mi, ako sa vyvíjal vzťah Diabla a Felicity. Na jednej strane sa to dialo všetko rýchlo, ale ich zbližovanie, to fyzické myslím, nebolo vôbec hŕŕŕ, ale tak akurát. O romantické scény nie je núdza. Diabol síce bojuje s vlastným rozumom, že sa nemá podať citom k tejto dievčine, ale je veľmi sympatické, že aj napriek svojej prezývke je to veľmi citlivý a čestný muž. Tieto kontrasty v príbehu skvele fungovali.

    Myslím, že každá žena by sa vedela stotožniť s Felicity, ktorá sa cíti spočiatku prehliadaná, obyčajná a nehodná obdivu. No po tom, čo „podpíše zmluvu s Diablom“ sa všetko začína meniť a ona opäť získava rešpekt spoločnosti. Ako to už v týchto príbehoch býva, napokon zisťuje, že obdiv spoločnosti nie je to, po čom túži, túži po Diablovi. A ktorá žena by si občas nepredstavovala, že sa do nej zamiluje nejaký drsne pôsobiaci citlivý tmavovlasý fešák s uhrančivým pohľadom?

      Vrelo odporúčam každej milovníčke historických romancí!

HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu 

Ak vás recenzia na román Búrlivák a netýkavka zaujala a chceli by ste si román prečítať a urobiť si naň vlastný názor,  kúpiť si ho môžete TU

Hostinec v Ivy Hille, (The Innkeeper of Ivy Hill) Julie Klassenová, i527.net, 2018, preklad: Mgr. Zuzana Venglíková

Julie Klassenová tvorí podstatnú časť románov vydávaných úžasným vydavateľstvom i527.net a čitatelia si ju naozaj obľúbili. Ja k nim patrím tiež. Snúbia sa tu prepracované historické reálie, jemná romantika, napätie a tajomno. Postavy sú plastické a rôznorodé. Myslím si, že v tomto romantickom historickom románe posunula autorka látku ešte o čosi vyššie. Od začiatku si ma detailne a  nenútene opísaný svet pohostinstva v 19. storočí spolu so svojimi protagonistami získal. Čítal sa veľmi príjemne, diel prebiehal hladko, ale zároveň mu nechýbala dynamika – presne ako keby ste pokojne prechádzali nížinami malebného anglického vidieka a sem-tam sa v ňom objaví pár kopcov, na ktoré treba vyjsť.

Dvere sa otvorili a zavreli. Kolesá kočov zaškrípali na štrkovom povrchu dvora. Ozvala sa vrava a krik nevrlého kočiša, ktorý prikazoval koniarom, aby sa o jeho kone dobre postarali.

Jane dopila kávu a pomalým krokom sa blížila ku kancelárii. Cestou zastala pri okne a vykukla von.

(str. 71)

***

V pondelok stála Jane na stoličke v chodbe a zvesovala záclony s nádejou, že ich práčka aspoň trochu vybieli, kým si budú môcť dovoliť nové. (str. 167)

Myslím si, že Julie je jedna z mála autoriek, ktorá dokáže tak výstižne popísať prostredie anglického vidieka, vystihnúť tú atmosféru, popretkávať ju s austenovsky pôsobiacou romantikou (akurát, že opomína jej satirické prvky vo vzťahoch a nevytvára archetypy postáv), a aj napriek opisu každodenných problémov a starostí obyčajných ľudí, píše pútavo a nikdy nenudí. Všedné veci vie podať a situovať do príbehu tak, že ho práve ozvláštnia a posúvajú dej ďalej, autentickosť deja vás núti veriť mu nie ako vymyslenému príbehu, ale ako niečomu, čo sa deje – vo vás, v nás, čitateľoch bez akejkoľvek pochybnosti, že ide o fikciu.

Gabriel si odkašľal. „Nuž, mal som konať už skôr, ale keď ste nosili smútok a tak...“ Vetu nedokončil, iba pokrčil plecom.

„To je od vás milé. Istotne išlo o Johnov nápad, však?“ Vo vlastnom hlase počula takmer zúfalú nádej, ale napriek tomu nedokázala potlačiť úsmev, ktorý sa jej dral na  rozochvené pery. Taký drahý dar by od pána Lockea nemohla prijať, ale ak pochádza od manžela ... (str. 293)

***

„Som rada, že ste späť,“ povedala.

„Naozaj?“

„Áno.“ Jeho prenikavý pohľad ju znervóznil, preto sa radšej pozrela na Aténu. „Ako by som mohla nebyť rada, keď ste sa vrátili s takýmto darom?“ (str. 294-295)

               

Julie Klassen v historickom kostýme 

Thora Bellová, jedna z hlavných hrdiniek, je asi päťdesiatročná vdova, ktorá sa vracia domov do dedinky Ivy Hill, kde kedysi bola ženou hostinskou a dušou tohto podniku. Rozhodne sa pomôcť svojej neveste, Jane Bellovej, ktorá po smrti svojho manžela, jedného z Thoriných dvoch synov, zdedí hostinec Zvon a má s ním plné ruky práce, ale i málo skúseností. Spočiatku napätý vzťah medzi týmito ženami sa zmení na priateľstvo a rovnako sa udeje aj vnútorná premena týchto postáv.

Okolo Thory i Jane sa točia muži, no ani jedna nevie najskôr, ako sa s tým vysporiadať. Okrem ústredných postáv, však je tu mnoho vedľajších a tie sú podané tiež veľmi výstižne a autenticky. Krásne dopĺňajú mozaiku vidieckeho života v malebnej anglickej krajinke. Hlavných postáv je však viac, respektíve, tu, v tejto prvej časti celej série, sú možno ešte viac v úzadí, ale napríklad v prípade Janinej priateľky z detstva, Rachel Ashfordovej, už badáme náznaky, akým smerom a s kým sa bude uberať jej ľúbostný život. Záhadou však aj v závere zostáva Janin náprotivok, ktorý mana konci odchádza. Už sa neviem dočkať, kedy siahnem po druhej a tretej časti!

Tento príbeh ma veru poriadne chytil za srdce a užívala som si jeho čítanie ako bonboniéru, kúsok po kúsku a v každom som našla niečo iné.

HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

Zaujal vás historický román Hostinec v Ivy Hill? 

Román Hostinec v Ivy Hill si môžete zakúpiť 

na stránke kníhkupectva MARTINUS  

http://bit.ly/HostinecMartinusk

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHU VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM
VYDAVATEĽSTVU:

               

Skrotený búrlivák (Devil´s Daughter), Lisa Kleypas, IKAR 2019, preklad: Miriam Ghaniová

V poradí piata časť z tejto série Osudy Ravenelovcov hovorí o ľúbostnom vzťahu medzi Westom Ravenelom, vtipným a kedysi zhýralým bratom Devona Ravenela, ktorého poznáme z prvej časti Bezohľadný darebák a Phoebe, lady Clarovou, Pandorinou švagrinou, (dcérou Sebastiana St. Vincent a Evie Jennerovej z románu Zimná láska zo série Čakanky, ktorá vyšla v Ikare v roku 2008 a patrí k najlepším dielam tejto autorky). Už tam sa mi postava Westa veľmi zapáčila. Sympatie čitateliek si určite získal nielen nápravou svojho charakteru a tvrdou prácou na statku, ale svojím svojským humorným prístupom k realite a schopnosti sa smiať sám na sebe. 

West sa zatváril ľahostajne, oprel s na stoličke a zahľadel sa do svojej prázdnej šálky. Jeden prst si navliekol do ozdobnej slučky. „Prečo sú všetky šálky také malé? Sú pre deti či čo?“

  „Je to francúzsky porcelán. Kathleen hovorí, že ich máme držať medzi palcom a ukazovákom.
 „A prečo nemáme normálne šálky pre dospelých?“

Žiaľ taktika odviesť pozornosť bokom na Devona nezabrala. „Nielen ja som si všimol, že ťa lady Clarova priťahuje.

               

Ďalšie informácie »