streda 1. septembra 2021

Posledný list od Milenca (The Last Letter From Your Lover) , Jojo Moyes, IKAR 2021, preklad: Andrej Chovan

 Spisovateľku Jojo Moyesovú som si celkom obľúbila vďaka knihe Darca hviezd, a preto som znova siahla po jej románe. Autorka je veľmi dobrou rozprávačkou a dokáže poňať príbeh s istým nadhľadom, ako rozprávač neupadá do mizérie či šťastia svojich postáv – aspoň ja to tak vnímam. Prenecháva tak čitateľovi priestor na jeho vlastné emócie a nič mu nepodsúva, čo u mňa skutočne fungovalo, pretože vďaka tomu sa mi Posledný list od milenca čítal veľmi dobre a tento príbeh i jeho stvárnenie považujem za skutočne veľmi vydarený.

„To vy by ste mali rozprávať mne. Vlastne dokazovať, aby sme boli presní.“

„Čo také?“

„Že nie ste úplný debil. Ak si správne spomínam, dali ste si na to pol hodiny.“
„Aha, áno. Koľko času mi ešte ostáva?“

Pozrela na hodinky. „Asi deväť minút.“

(str. 96)

 

„Robím, k čomu ma vychovali. Nabalila som si bohatého manžela a robím ho šťastným. (str. 96)

 


„Myslel som tým,“ Anthonymu vyschlo v ústach, „...myslel som tým, že budem mať pôžitok už len z vášho pôžitku.“ (str. 97)

Hoci spočiatku prelínanie časových liniek môže čitateľa trocha zmiasť, (aj mňa to trochu znervózňovalo) nemala som napriek tomu pocit, že ma nejaká časť – časová línia – nebavila a čakala som na tú druhú. Z postáv mi najviac prirástla k srdcu samotná Jennifer Stirlingová aj so svojím milencom Bootom alias Anthonym O´Hareom. Páčilo sa mi, že ich vzťah nebol iba o „tom“, ale o hlbokej duševnej spriaznenosti, o láske, ktorá nevychádzala iba z fyzickej príťažlivosti. Ellie, hrdinka „z prítomnosti“ mi svojim ženatým milencom veľmi nesadla a robila jednu blbosť za druhou – ako pubertiačka – ale to je život, aj tak sa ľudia zvyknú správať. Autorka to mala očividne všetko veľmi premyslené, pretože aj ten Ellien príbeh zohral v ústrednej dejovej linke dosť podstatnú rolu,  takže – ak ste ako ja a nemáte veľké sympatie so ženami, čo spávajú so ženáčmi, len vydržte a pookrejete.

„Ťažko si predstaviť, že by mohli byť podmienky pre väčšinu Afričanov ešte horšie.“

„V tom prípade sa nezhodneme,“ odsekol Stirling. „Podľa mňa sú ľudia, pre ktorých môže byť sloboda veľmi nebezpečným darom.“ (str. 60)

 


Ak existovalo čosi horšie ako dieťa v redakcii, potom to bola plačúca žena s dieťaťom v redakcii.

(str. 255)

 

Jojo Moyesovú by som označila za takú romantickú realistku. V jej príbehoch doslova „nádej umiera posledná“ a zároveň v jej románoch vždy nájdete opis nejakých historických skutočností, takže sa dozviete niečo, čo ste možno ani netušili, že sa kedysi stalo. Prepája to naozaj s neskutočnou eleganciou. Nenatrafila som na žiadne ťažkopádne časti, ktoré by som z knihy vyškrtla. Jediné, čo je u mňa u tejto autorky mínusom je to, že ma tieto jej smutnokrásne (netvrdím, že tam chýba happy end – to vôbec nie😊) príbehy akosi nastavia vždy tak, že hoci sa mi to veľmi páčilo, viem, že druhýkrát si to neprečítam. Jednoducho preto, že stačilo – dostala som z príbehu to, čo som mala a som naozaj rada, že som si mohla prečítať tak dobre napísaný príbeh s krásnymi myšlienkami.

Hruď sa jej prudko dvíhala a on vedel, že ju doslova šokoval. Pohľady sa im stretli a počas toho krátkeho okamihu jej povedal všetko. Povedal jej, že je tá najočarujúcejšia žena, akú kedy stretol, že kvôli nej nemôže správať a že v porovnaní s týmto bola každá jedna chvíľa v jeho živote nudná a bezvýznamná. (str. 133)

 

Aj tak Ťa ľúbim – aj keby som tu už nebola ja, ani nijaká láska, ani nijaký život – ľúbim Ťa.

List Zeldy Francisovi Scottovi Fitzgeraldovi

(str. 269)




MOJE HODNOTNIE: 💓💓💓💓

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:



Ak vás recenzia zaujala, román Posledný list od milenca  si môžete kúpiť  TU


0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

Wonders of books Published @ 2014 by Ipietoon