sobota 20. februára 2016

CHARLIE LOVETT, PRVNÍ DOJMY, (FIRST IMPRESSIONS) PASEKA, 2015



Po tomto románe som siahla najmä kvôli Jane Austenovej. Netajím sa, že som jej veľká obdivovateľka a čítam všetko, čo s ňou nejako súvisí (jediné, na čo som zatiaľ nemala odvahu, je Pýcha a predsudok a Zombie, bŕŕŕ). Ale späť k veci. Príbeh v podaní Charlieho Lovetta je skôr trilerom alebo detektívkou než romancou.  A tá je, žiaľ, aj najslabším miestom knihy. 
 
Na prebale knihy sa dočítate, že ide o „román o starých knihách, nečekané lásce a Jane Austenové“ – z tohto tvrdenia som ochotná prijať prvé a posledné (tiež s istými obmedzeniami). O láske to naozaj je, ale nie tej nečakanej, a už vôbec nie romantickej, čo samozrejme, nie je chybou autora, pútače na obálke ma istotne na svedomí vydavateľstvo. Takže, o čom to vlastne je? Hlavná hrdinka Sophie Collingwoodová je beznádejná knihomoľka a spolu so svojim strýkom Bertramom, ktorý je jej najbližším človekom, zdieľa toto svoje najväčšie hobby. A presne tu sa nachádza tá láska, láska ku knihám a k spriaznenej duši. Nemôže teda ísť o nečakanú lásku, romantický vzťah, ktorý sa „zhmotní“ až v závere, je podaný tak skromne, že je mu dosť ťažko uveriť. Za toto by som dala autorovi mínusový bodík, avšak tie body mu k plusu opäť prirátam za skvelé zvraty, tie detektívne, takže v konečnom dôsledku je táto kniha veľmi pútavá a ako vravia Amíci, je tzv. „page turner“ (stránku otáčate jedna radosť, lebo chcete vedieť, kde je „pes“ zakopaný).

Charlie Lovett
Čo sa týka časti o Jane Austenovej, aj tam chýbala romanca, všetci skalní fanúšikovia tejto autorky, dúfajú, že zažila romantickú lásku, ktorá sa, samozrejme, neskončila happy endom. Charlie Lovett nás však v tomto príbehu pripravil o túto ilúziu. Nahradil ju o fiktívny vzťah (čisto priateľský až otcovský) s kňazom Richardom Mansfieldom. Tu vidíme paralelu vzťahu Sophie so strýkom. O tú partnerskú však autor Jane pripravil a Sophie ju doprial až na konci s nedotiahnutými detailmi. 


 Áno, môžete brať vážne tvrdenie Washington Post-u, (tiež na obálke) že ide o „Milostný dopis literatuře“, láska ku knihám z tejto priam prekypuje. Ak však očakávate jemnú austenovskú romantiku, budete sklamaní. Myslím, že tento román je vhodný aj pre mužov, pretože je to skôr pragmatické podanie o tom, kto bola Jane Austenová. Keďže o Jane viem dosť z rôznych zdrojov, nedokázala som sa úplne stotožniť s Lovettovou verziou. Asi aj práve preto som celý príbeh vnímala viac rozumom ako citom, čo v mojom prípade znamená, že oceňujem kvalitu dobre napísaného príbehu, ale moja duša nepookriala. Škoda, napriek tomu odporúčam všetkým, ktorí majú radi napätie, situačnú komiku a knihy.


HODNOTENIE: 4/5

nedeľa 14. februára 2016

JULIE KLASSENOVÁ: UČITEĽOVA DCÉRA (The Tutor's Daughter) (, i527.net, 2013 (preklad Mgr. Zuzana Vengliková)



Anotácia: Romantický triler s prívlastkom druhá Jane Eyrová z regentského obdobia. Emma Smallwoodová chce pomôcť svojmu otcovi, súkromnému učiteľovi, vyriešiť finančné ťažkosti, preto s ním odchádza do sídla baroneta Gilesa Westona a jeho štyroch synov. Pár dní po ich príchode sa začnú diať divné veci: kto je tou záhadnou osobou, ktorú Emma počuje hrať v noci na klavíri, hoci je hudobný salón prázdny? A kto sa vkráda do jej izby a necháva za sebou zvláštne odkazy?

Baronetovi starší synovia, Phillip a Henry, zápasia s vlastnými problémami a tajomstvami. Knihomoľku Emmu si zo školských čias pamätajú obaja, ale jedného z nich začne teraz nečakane priťahovať... Keď sa situácia vyostrí, dokáže Emma prísť na to, ktorému z bratov dôverovať a ktorého podozrievať?

Od prvej kapitoly som sa do príbehu naozaj začítala, aj keď pre mňa nemal takú atmosféru ako román Jane Eyrová. Možno práve preto, že obaja hlavní hrdinovia sa od Jany a Rochestra výrazne líšia. 
Emma Smallwoodová je knihomoľka a stará dievka, zmierená so svojím osudom, má svojho otca, milujúcu tetu, nie je taká stratená ako Jana Eyrová. Na dobu, v ktorej žije je i nevídane emancipovaná, túži cestovať, zažiť dobrodružstvo, to sa jej v Cornwalle splní.

Emma je plastickou postavou s mínusmi i plusmi, no je to hrdinka, ktorá koná čestne, ani v kritických situáciách nepreháňa a je empatická, čo je sympatické a príťažlivé. Čitateľ sa s ňou tak dokáže lepšie stotožniť. 

Bratia Westonovci sú, až na toho hlavného hrdinu, ktorého uhoľ pohľadu autorka tiež zakomponovala do deja, záhadou od začiatku až po koniec. Okolnosti okolo nich sa vyjasnia až v závere a určite prekvapia. 

Celkovo hodnotím tento román ako veľmi vydarený, je tam zakomponovaných množstvo reálií, romantika je jemná, nie je presladená a sentencie súvisiace s vierou a Bohom mu pridali na hodnote. Určite po tejto knižke ešte niekedy siahnem.



K PREKLADU: Vydarený, až na preklad slova "chytrý", ktoré  mi naozaj vadilo. Je to ČECHIZMUS! Často sa s tým stretávam aj v inak schopných slovenských prekladoch, čo ma dosť mrzí. Nezničme si našu krásnu slovenčinu. PROSÍM!!!!! :(

Najkrajšie pasáže:
Henry nastavil dlaň a ona sa jej ochotne chytila. A pokiaľ sa nemýlila, držal ju o niečo dlhšie, ako bolo potrebné, aby jej pomohol nastúpiť do koča.


„Poďte,“ zopakoval a ostal stáť na mieste. Zdráhal sa podísť k nej a nasilu ju chytiť za ruku. Chcel, aby k nemu prišla sama. Chcel, aby sa vzdala.

Palcom sa jej dotkol spodnej pery. Strhla sa od prekvapenia, preto ju druhou rukou zovrel ešte pevnejšie, aby nespadla. Keď nevzdorovala, opatrne obkreslil palcom spodnú peru, potom sa posunul na hornú a prial si, aby to mohol urobiť ústami.

Henry vytiahol čosi z vrecka a rozbalil to. „Toto je môj itinerár.“
Podržal ho pred ňou. „Čo si o ňom myslíte?“ ...
Podišiel k nej. „Dúfal som, že sa na cestu vydám so svojou manželkou, ale zatiaľ nemá čas.“
Krk sa jej rozhorel. „Och ... prečo?“
Sklonil hlavu a nadvihol obočie. „Pretože sa ešte nevyjadrila, či sa za mňa vydá.“

HODNOTENIE: 4,5/5

Panstvo Edenbrook, (Edenbrooke), Julianne Donaldson,Ikar 2015, preklad: Lucia Lukáčová



Anotácia: Marianna Daventryová by urobila čokoľvek, aby unikla nudnému životu v anglickom Bathe a prejavom lásky nechceného ctiteľa. Ako dar z neba odrazu prichádza pozvanie pre ňu a sestru, dvojča Cecíliu, na návštevu rozľahlého vidieckeho panstva Edenbrooke. Marianna sa chopí príležitosti a vydáva sa na cestu. Starej mame musí sľúbiť, že sa bude správať ako skutočná dáma, hoci to sa jej veľmi nedarí. Teší sa však, že si oddýchne a užije milovaný anglický vidiek. Cecília si robí nádeje na príťažlivého dediča panstva Edenbrooke. Marianna sa však zakrátko presvedčí, že aj najdômyselnejšie plány sa môžu vymknúť z rúk. Zapletie sa do nečakaného dobrodružstva pretkaného tajomstvom a náklonnosťou. Poradí si nakoniec so svojím zradným srdcom, alebo jej záhadný cudzinec úplne obráti život naruby?

Julianne Donaldsonová
Marianne je veľmi sympatická mladá dáma, ktorá sa rada točí a občas sa zatočí až príliš. Vtedy prichádzajú problémy. No je aj veľmi odvážna a vtipná. Neváha zachrániť raneného kočiša a urobí všetko preto, aby sa spolu so slúžkou dostali do bezpečia. Samozrejme, taká hrdinka si nezaslúži len náš obdiv, ale aj tú pravú lásku. Aj ju samozrejme dostane, ale nebude to mať až také ľahké. Keďže má krásnu dvojičku Cecíliu, tieto romantické úlohy väčšinou prenecháva práve jej. 

Príbeh je síce jednoduchý, ale naozaj napísaný s citom, jemná romantika a skvelé dialógy vám pripomenú Austenovej Pýchu a predsudok. Nechýbajú tu ani vtipné momenty,  iskrivé prekárania hlavných hrdinov, jedna či dve menšie záhady a odhalenia.
Nezaregistrovala som v ňom nijaké rušivé momenty, ani nudné časti. Hladko plynúca romanca bez prílišných pikantérii poteší každé romantické srdce. 

Páčilo sa mi hlavne to, že hlavná hrdinka bola k sebe úprimná a vždy bola sama sebou. A hlavný hrdina? Bláznivo zamilovaný až po uši ... nádherné!


Kiež by  sa podľa tohto románu natočil film! 




 Najlepšie pasáže z knihy: 


Vystrčila som bradu:  „Prepáčte, ale mala som dojem, že som oslovila džentlmena. Teraz vám však musím dať za pravdu: naozaj som si vás s niekým splietla.“
*

„Ste ... ste teda ... dojička?“
„Áno, pane.“
„Koľko máte kráv?“ zaujímal sa a lišiacky si ma premeriaval.
Pozorne som sa naňho dívala.  „Štyri.“ Ten šibalský pohľad mi dával poriadne zabrať.
„Ako sa volajú?“
„Kto?“ Na okamih som sa nesústredila.
„Predsa vaše kravy.“ Je to výsmech, čo mu sála z očí? „Istotne ste im dali nejaké mená.“
...
„Ach, isteže,“ dodal nežne, „a potom tu je ešte vaša plachosť. Žiadna dojička by sa takto nepýrila."


*
Obdaril ma takým láskavým a dôveryhodným úsmevom, že som sa nezdráhala prezradiť mu svoju totožnosť.
„Slečna Marianna Daventryová.“
Úsmev mu zamrzol na perách, pohľad sa zúžil. Prísne si ma premeral.
Pod jeho skúmavým pohľadom som stratila aj posledné zvyšky sebadôvery.

*
 „Ste odvážna,“ zašepkal a prstom mi prebehol po dlani. Dotýkal sa ma tak jemne, že som necítila žiadnu bolesť. Naplno som vnímala elektrizujúcu vlnu, ktorá sa od prstov na rukách valila priamo k srdcu. Ešte nikdy som nezažila také vzrušenie. Poriadne ma to vykoľajilo.
*
„Nemyslite si, že vás nectím, keď si vás doberám,“ povedal potichu. „Pokladám si za česť, že poznám, čo ukrýva vaše srdce, Marianna.“
*
S nepredstieraným úžasom som k nemu otočila hlavu. Chcela som si overiť, či myslí svoje slová vážne. Temer sa nám dotýkali nosy. Ani sa nehýbal. Prisahala by som, že zadržiava dych.
*
„Som rád, že ste si vzali moju radu o dupaní nôžkou k srdcu.“ Chechtal sa. „Niežeby vám však bola niečo platná.“
*
Jeho dych mi pošteklil šiju. Znovu mnou prebehla triaška. Spýtavo som zdvihla obočie.


 HODNOTENIE: 5/5
( s ohľadom na žáner)



 

Wonders of books Published @ 2014 by Ipietoon