Mariana Čengel-Solčanská – Zakliata jaskyňa

Prvýkrát som si takto prečítala knižné spracovanie ešte pred tým, než si pozriem filmové. A naozaj ma tento príbeh očaril. Jednoduchý jazyk klasického rozprávkarského štýlu podnecuje rýchlu dynamiku deja, no aj napriek tomu sú postavy veľmi pekne vystihnuté a čitateľ rýchlo pochopí, kto má aké silné stránky a neduhy.

záber z filmového spracovania

Kliatbu, ktorou je opradená soľná jaskyňa, poznajú v kráľovstve iba vďaka legende, čo sa o nej šíri už niekoľko rokov, no nenásytnosť a nevďačnosť podnietia v jednom mladom srdci túžbu po niečom, čo sa schovával v útrobách tejto prenádhernej jaskyne.

Ada a Lena, dcéry najlepšieho soliara v kráľovstve, každá iná a predsa obe s odvážnym srdcom, prekonajú prekážky i vlastné slabosti, zocelia sa a možno sa dočkajú aj ozajstných princov! 😊

Krásne prerozprávané, nechýbalo tu vôbec nič, čo si klasická slovenská rozprávka zaslúži: nebezpečenstvo, kliatba, láska, priateľstvo, odvaha, náprava charakteru a zaslúžená odmena i trest pre tých, čo si to zaslúžia.

MOJE HODNOTENIE: 4/5 ⭐⭐⭐⭐ s ohľadom na žáner 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

 a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Stanislav Repaský – Kristínka a svet fantázie, (pôvodná slovenská tvorba pre deti) Ikar, edícia Stonožka, 2022, ilustroval Peter Uchnár

Príbeh o Kristínke zaujme čitateľa od prvého slova. Dynamicky plynúce a magicky čarovné rozprávanie o nebojácnom dievčatku, ktoré sa vďaka Tulákovi – rozprávkarovi dostane do iného sveta, kde zažije nejedno dobrodružstva, spozná zaujímavé tvory i ich životné príbehy.

Táto krásna knižka pre deti je napísaná skutočne skvostne. Cítiť, že nejde o preklad, ale o pôvodnú slovenskú tvorbu. Slovenčina je nádherný jazyk a autor Stanislav Repaský píše naozaj úžasne. Keďže sa často stretávam s neprimeranými konštrukciami v slovenskej stavbe viet, (najmä v prekladoch ale, žiaľ, v dnešných časoch sa to už vďaka tomu, že ľudia začínajú čítať veľa aj v angličtine, prejavuje aj v pôvodnej tvorbe) musím toto naozaj vyzdvihnúť, ako krásne a nenásilne jazyk plynie. Takéto knižky by mali deti čítať. Prosím zaradiť do povinného čítania! Nechýba tú ani krásny originálny príbeh, hrdinovia, ktorých si zamilujete a v neposlednom rade, nádherné ilustrácie Petra Uchnára.

Jednoduchý a jednak hlboký príbeh pretkaný fantáziou, dobrými skutkami, priateľstvom, odvahou – knižka predčila moje očakávania. Istým spôsobom mi tento nevšedný príbeh pripomenul majstrovstvo J. K. Rowlingovej. Aj ona takto čarovne prepája obyčajné veci s rozprávkovou fantáziou, ponúkne vám ponaučenie, dobrodružstvo i trošku filozofie, takže knižka obohatí ako deti tak aj ich rodičov či dospelého čitateľa, ktorý sa rád ponára do magického sveta fantázie.

MOJE HODNOTENIE: 5/5 ⭐⭐⭐⭐⭐ s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

 a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Michaela Mihoková, Nádej zomiera na jeseň, (pôvodná slovenská tvorba) Naše vojsko, 2021

Nádej zomiera na jeseň je román, ktorý vás úplne pohltí, a to od prvej po poslednú stránku. A to i napriek niekoľkým časovým rovinám, množstvom postáv a dosť náročným témam. 

Miška Mihoková je spisovateľka ,,par excellence" a to ani trochu nepreháňam. 

Život, hĺbku a originalitu, akú som našla v tomto románe, človek nenájde len tak každý deň.

V úvode sa zoznamuje s príbehom ohrdnutej dievčiny, ktorú opustí tajný milenec, odohráva sa to na Slovensku počas pádu komunizmu...

Potom však prichádzajú na scénu iné postavy z a súčašnosti - 21.storocia - mladá avšak húževnatá Sára Richterová,  Tadeáš, budúci cigánsky vajda, ktorému však toto životné poslanie skôr prekáža, akoby ho lákalo, Adam Kalet, márnotratný syn, čo po maturite opúšťa rodičov, aby spoznal sám seba a zodpovedal si na večnú shakespearovsku otázku: Byť či nebyť? 

A napokon Barbora Rákayová, historická postava, o ktorej sa dozvedáme viac prostredníctvom knihy, ktorú nájde Sára v podkroví... práve Barbora s ružovými vlasmi istým spôsobom popretkáva osudy všetkých postáv tohto, pre mňa, skutočne nezabudnuteľného príbehu.

Žasnem, ako to autorka všetko celé premyslela a poskladala ako nádherný obraz z puzzle dielikov, z tých najmenších, pretože tu každá časť hrá svoj prím, myšlienky, miestami aj filozofické, sú trefné, posúvajú dej dopredu, no zároveň aj krásne poukazujú na život ako taký a aj čitateľa obohacujú o umelecký zážitok i poučenie bez toho, aby skĺzli do pátosu, čo sa odráža na veľmi pútavom a rýchlo plynúcom čítaní.

V tejto knihe je život, farebný, tvrdý, ozajstný, uveriteľný, ale aj jeho zázraky, ktorým ľahko uveríte, lebo sú to presne tie okamihy života, čaro, ktorých prežívame aj my iba ich musíme vedieť naozaj oceniť.

Nádej umiera na jeseň je komplexným a veľmi autentickým príbehom o pravej láske, priateľstve, odvahe a, samozrejme, o nádeji, ktorá nikdy neumiera, veru, ani na jeseň...

GENIÁLNE ⭐⭐⭐⭐⭐ 5/5

 Knižku som si prečítala vďaka štafete organizovanej na INSTAGRAME 💜organizovanou autorkou Kristínkou Ježovičovou @kristinajezovicova

Diana Dušeková, Áno, pán architekt! (pôvodná slovenská tvorba), vydavateľstvo Maxim, 2022

Pokračovanie sviežeho romantického príbehu z pera slovenskej autorky nás presúva v dejstve o pár rokov dopredu. Keďže po ukončení štúdia sa Zeusovmu kolegovi, Robovi, podarilo Miu prehovoriť, aby prijala jeho ponuku a pracovala v ich firme s vysvetlením, že Daniel po svojom odchode (a rozchode s ňou) už figuruje v ich ateliéri iba ako meno na papieri.

O to väčšie je jej prekvapenie, keď sa „boh bohov“ alias Zeus po troch rokoch objaví na prestížnom udeľovaní architektonických projektov na Slovensku. Ich stretnutie je nečakané a z Miinej strany vôbec nie vítané. Daniel celom nerozumie, prečo je jej hnev taký silný ...

Zmluvy nepustia a Mia musí zotrvať v Zeusovej firme proti svojej vôli, aby dokončila svoje záväzky a projekty.

Úvod sa znova, tak ako v prvej časti, niesol v ľahšej atmosfére a autorka v nej vykreslila najmä citové rozpoloženie postáv a s tým spojené ich konanie. Obaja k sebe ešte čosi cítia, ale ... prekážok je neúrekom.

A opäť, rovnako ako v predchádzajúcej časti, ľahko plynúca prvá polovica, orientovaná viac na ich vzťah-nevzťah, ma oslovila omnoho viac. Pôsobila reálnejšie. Potom sa znova rozbehol kolotoč drámy a akcie. Nemyslím si, že by to autorka napísala zle, to vôbec nie. Bolo to podané uveriteľne a v rámci slovenskej reality, no akosi sa mi to ku konci, tá smola, zloba, nenávisť a závisť už prejedla.

Sumár sumárom, aj tak by som toto dielko hodnotila ako vskutku vydarené. Nechýba mu v podstate žiadna kvalita dobrého romantického príbehu. Miestami by som možno čakala väčšiu hĺbku a menej pátosu, ale stále to bolo v množstve, ktoré sa dalo zniesť a vyslovene ma to nerušilo.

A totálne ma vzalo (v dobrom slova zmysle) jedno veľké klišé, neprezradím aké - dodalo to vzťahu medzi Zeusom a Miou takú novú rovinu a hoci ste sa s takýmto dejovým zvratom mohli stretnúť v mnohých romantických seriáloch a telenovelách, aj tak sa mi to tam páčilo aj, keď je to ozaj silné klišé. No ak to udrie na tú správnu strunu – vôbec to nevadí, práve naopak, príbehu to pridalo na dynamike, zaujímavosti a ukázalo iný pohľad „na vec“.

HODNOTENIE: 4 ⭐⭐⭐⭐ s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem 
internetovému kníhkupectvu
Preškoly.sk

Knižku si môžete zakúpiť TU.

Diana Dušeková: Áno, pán profesor! (pôvodná slovenská tvorba) vydavateľstvo Maxim, 2017

Román slovenskej autorky píšucej pod menom Diana Dušeková ma zaujal svojou anotáciou, veľmi pochvalnými recenziami a i jednoduchou milou obálkou. Hneď na začiatku spoznávame hlavných hrdinov Miu a Zeusa, jej učiteľa na vysokej škole. Mne osobne to pripomenulo moje vysokoškolské časy, doberanie, štúdium, hoci som žiadneho fešného „profáka“ s gréckymi koreňmi veru nestretla 😊

Dynamický začiatok nás posúva k ďalším stretnutiam tejto dvojice – učiteľ a študentka. Iskrivé dialógy, nenávistné pohľady plné túžby ... a zakázané ovocie, ktoré istotne chutí najlepšie aj
sa naňho dobre z diaľky pozerá – a tak sa stávame svedkami miestami veľmi vtipných hašterivých dialógov medzi Zeusom a Miou. 

Ani jeden z nich si nechce pripustiť ich vzájomnú príťažlivosť. Páčilo sa mi, že sa na seba nevrhli hneď, bolo to pekne vygradované, no potom, keď sa konečne dali dokopy, stratilo to trochu čaro. Nie preto, žeby tam bolo veľa explicitne podaných erotických scén. Práve naopak, autorka sa veľmi zdarne držala iba jemných náznakov ich telesných zblížení, za čo jej tlieskam pretože to bolo tak akurát.

Čo sa mi však nepáčilo bolo konanie postáv, najmä v druhej polovici knihy. Akoby odrazu všetci prišli o rozum a robili jednu hlúposť za druhou. Keby tam bolo tej drámy a extrémnych zvratov menej a udržalo by si to tú „jednoduchosť“ bežného života a jeho trampôt, pôsobilo by to na mňa sviežejšie a uveriteľnejšie.

Napriek tomu sa mi Miin a Zeusov príbeh veľmi páčil i to, ako to autorka napísala. Jej štýl je skutočne pútavý. Našla sa tam síce iba aj zopár štylistických lapsusov, čo mne osobne dosť vadili – to je žiaľ však aj na triko redaktora. Štandardne je to však výborne zvládnuté, čítala som celkom dosť kníh, ktoré z mnohých uhlov pohľadov tejto nesiahajú ani po členky, takže naozaj nechcem kritizovať – písať autorka vie, a to veľmi dobre. No myslím, že keby sa sústredila viac na každodenné problémy v živote bežných zamilovaných ľudí, jemné nedorozumenia a urobila to istým spôsobom trochu nevšedným, fungovalo by to na mňa o čosi viac... 😊

Aj napriek tomu však tento román vrelo odporúčam, pretože je veľmi pútavo napísaný, krásne romantický, v úvode sa veľmi dobre načrtol vzťah typu „hate-to-love“ (od nenávisti k láske) a za tú prvú časť by som autorke dala jednotku s hviezdičkou. 💘

HODNOTENIE: 4,5/5 ⭐⭐⭐⭐✩ s ohľadom na žáner 

 

Eliška Melušová: Odkaz záhadnej lady (pôvodná slovenská tvorba) vydavateľstvo Maxim, 2020

Román Odkaz záhadnej lady z pera slovenskej autorky Elišky Melušovej spadá do žánru historická romanca a v podstate sa drží zaužívaných dejových koľají tohto žánru.

Musím sa priznať, že prvá verzia tejto recenzie bola trošku ostrejšia, ale keď sa mi to trošku uležalo v hlave, uvedomila by som si, že by to nebolo celkom férové, pretože príbeh sa mi čítal dobre, aj napriek nezrovnalostiam, ktoré spomeniem.

Keďže historické romance ja skutočne môžem, pustila som sa do čítania s veľkým nadšením.

Začiatok na mňa zapôsobil veľmi dobre, dej plynul dynamicky, hoci ma trochu rušili také drobnosti ako prepis mena Stephany s „y“ a nie Stephan-ie, čo mne pripadá v anglofónnom ,,svete" prirodzenejšie, ale takéto veci sa dajú opomenúť, na nich príbeh nestojí.

 Avšak, neskôr sa tam začali hromadiť nelogickosti v reáliách danej doby. Napríklad, že komorná bola v rodine Klarenovcoch už od čias, keď bol barón slobodný mládenec. Nezdá sa mi, žeby nejaká komorná pracovala pre muža, tí mali komorníkov, takéto ,,nepresnosti" v príbehu trochu uberajú na uveriteľnosti.

Aby som však iba nekritizovala, prekáranie hlavných postáv, onej záhadnej lady Stephany Klarenovej a budúceho vojvodu, grófa Bogardiho sa mi páčilo, malo to ten správny šmrnc.

Z jazykového - štylistického hľadiska ma zaskočil výraz ,,polka" vo význame ,,polovica" - ako dobre vieme, ,,polka" je tanec a toto by veru v knihách nemalo byť, za mňa dosť veľké faux pas – odkaz pre redakciu 😊

Na danú dobu si podľa mňa začali Stephanie a gróf Bogardi až príliš skoro tykať. Vzápätí sa tu rozvinula detektívna zápletka, celkom slušne vygradovaná.

Zopár zvratov ešte pred záverom pridalo príbehu na dramatickosti, no mala som pocit, že konanie hlavných postáv bolo niekedy dosť nelogické. Rozumiem , že to slúžilo na predĺženie drámy, aby sme si na ten happyend ešte trochu počkali, no menej je niekedy viac.

Celkovo hodnotím štýl autorky ako pútavý, ľahko plynúci. Keďže ide o romantickú fikciu, nechcem veľmi hodnotiť reálie, no podľa mňa sa autorke nepodarilo vystihnúť myslenie ľudí žijúcich v tej dobe v Anglicku. Uvažovali a správali sa až príliš moderne. Ak vám tieto veci v príbehoch nevadia, resp. reálie danej doby veľmi nepoznáte, tak si to možno ani nevšimnete.

Autorka síce spomenula  známe ulice a inštitúcie v Londýne, ale ani to nepomohlo tej uveriteľnosti, aby to so sebou prinieslo aj atmosféru Anglicka v 19. storočí. Chýbal tam väčší dôraz na to, ako vtedy  fungovala spoločnosť, etiketa, bontón, atď.

Myslím, že ak by sa autorka vrhla na moderný žáner, modernú romantiku – zapôsobilo by to na mňa oveľa viac. 😉

HODNOTENIE ⭐⭐⭐ – za celkom originálny príbeh a štylistiku 😊

Hierarchia svetla, Adriana Bolyová, pôvodná slovenská tvorba, IKAR, 2022

Rovnako ako pri prvej časti tejto plnokrvnej fantasy série nemôžem vôbec nič vytknúť. Pokračujem tu v deji plynulo ďalej, no pekne postupne a s veľkou dynamikou i poriadnou dávkou nebezpečenstva sa tu odhaľujú chýbajúce skladačky a ukazuje, kto za koho „vlastne“ hrá a kto je vlastne kto...

Láska k Matému bola jedna vec, ale viera v rovnováhu druhá. (str. 127)

Démoni (na ich sprítomňovanie som si už zvykla v prvej časti, ale zakaždým ma tieto drobnosti v opise fantasy sveta nadchnú) démonológovia (a najmä šialene démonologičky 🤣) anjeli, obyčajní ľudia ... zisťujeme, že zachrániť toho treba oveľa viac, než „iba“ svet ako taký ...

   Každý vie, že jestvujem, začvirikala zhmotnená príroda veselo ako slávik (str. 41)
              
  „Láska bez radosti je len povinnosť.“ (str. 340)

Radana sa učí využívať svoje schopnosti naplno, Maté je stále rovnako tajomný a Laredo ... táto postava je proste topka! Zbožňujem jeho humor a odvahu.

„Ako chceš.  Tak čau. Dúfam, že tie zhorené telá aspoň pochováš.“ (str. 64)
„Rovno predo mnou sedí posratý mimozemšťan, Voronin!“ (str. 100)
„Neľutuj sa toľko. Hovor. Potom tu môžeš fňukať donekonečna, ak chceš.“ (str. 332)
„Dobre, že si tu. Pomôžeš mi,“ zachrapčal Laredo. Schmatol ho za zápästie a potiahol do mora. „Tu stačí.“
A mňa utopí kto, ty kretén?“ (str. 341)

Oproti iným fantasy svetom tu musím vyzdvihnúť nielen originálnosť, štylistickú bohatosť jazyka, ale aj dynamiku akčných scén prepojenú s vnútorným vnímaním postáv, čo mne osobne veľmi sedí a o to lepšie sa mi kniha čítala. Mala som pocit, akoby som sledovala film – veru, ak by toto niekto natočil, to by bola paráda. No zároveň tu nechýbajú aj hlbšie myšlienky a večné pravdy univerza...

 Čo dodať, teším sa na ďalšiu časť a ďalšie odhalenia ... je to poriadne napínavé.

MOJE HODNOTENIE:  5⭐⭐⭐⭐⭐/5 s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem 
internetovému kníhkupectvu
Preškoly.sk

Knižku si môžete zakúpiť TU.

Marja Holecyová, Mariotovi dediči 1 a 2, Fragment , 2010

Kúzelná fantasy z pera talentovanej slovenskej autorky...

Som naozaj neskutočne rada, že som sa dostala k tejto úžasnej slovenskej fantasy. Nájdete tu skutočné prepracovaný dej, isteže, je to skôr pre mladších čitateľov, čítanie pre mládež, (ale to je aj Harry Potter) a hoci tu cítiť inšpiráciu práve týmto slávnym čarodejníkom, nejde o nejaké vykrádanie. Je to naozaj originálny príbeh. Odohráva sa to na Slovensku a má to svoje čaro, pretože autorka skutočne išla do hĺbky a tento svet nám v prvej časti podáva tak výstižne, až si začnete želať, aby ten svet naozaj existoval a aj po vás si raz prídu chlapíci pripomínajúci mafiánov a odvedú vás do dedinky Ľubietová (alebo aj inej 😇) a tam sa dozviete, že patríte do prastarého rodu čarodejníkov.

photo by thefairypath - pixabay.com

Prvky vystihujúce tento nadprirodzený svet so svojim zákonitosťami a zvyklosťami sú naozaj presvedčivo podané a veľmi oceňujem, ako sa s tým autorka vyhrala. Niektoré prvky či typy postáv mi jemne pripomenuli niektoré vedľajšie postavy z Harryho Pottera, ale to vôbec nie je na škodu, pretože štýl, humor i hlavné postavy sú iné ako štýl Rowlingovej.

Prvý diel Mariotových dedičov nás veľmi rýchlo prenesie zo sveta obyčajných smrteľníkov, zo základnej školy v Nitre, kde Mija Vilhanová, hlavná hrdina, študuje, do sveta čarodejníckych klanov do dedinky Ľubietová. Mijin dedo, starosta tejto obce je veľmi odmeraný a chladný pán, ktorý v Miji vyvoláva tie najhoršie vlastnosti – hnev, tvrdohlavosť a výbušnosť.

Okrem neho ju do nepríčetnosti vie vyprovokovať aj Miseag, jej veľmi vzdialený príbuzný, synovec z x-tého kolena, no zároveň aj človek, s ktorými nesie spoločné bremeno – nálepku Mariotových dedičov. Okrem toho ich spájajú spoloční priatelia, Danka, Bart a Pete, odvážlivci, ktorí sa netrasú v prítomnosti obávaných dedičov mocného čarodeja... a práve oni do života týchto dvoch vnášajú hravosť, typické pubertálne zábavky, vďaka ktorým sa im bremeno neobľúbených Mariotových dedičov nesie ľahšie.

photo by thefairypath - pixabay.com

Marioto je zlý čarodejník, ktorý chce ovládnuť svet a zároveň Mijin otec, no podľa všetkého i vrah jej matky ...

Táto dobrodružná jazda plná uštipačných a vtipných dialógov – prekáraní medzi hlavnými hrdinami a ich priateľmi pokračuje aj v ďalšej časti, kde sa Mija s Miseagom pod vplyvom okolností zbližujú a ich počiatočná nevraživosť prerastá do spojenectva, priateľstva.

Prvý diel bol rôznorodejší v opise čarodejníckeho sveta, charakteristikou postáv, hlavných i tých vedľajších, ktorí tam však zohrávajú kľúčové úlohy. Druhý diel už vďaka tomu plynie dynamickejšie a ponúka veľký priestor pre hlbšie až filozofické úvahy a akčnejšie scény. Rozhodne tu nehľadajte čierno-biele charaktery ani zápletky ... ale skvelé poprepletané dejové linky, myšlienky, záhady a rozuzlenia ... už sa neviem dočkať ďalšieho dielu, pretože toto je fakt tak pútavé, že keď sa človek začíta, nevie prestať. Navyše tu vôbec nenájdete nijaké hluché miesta, ktoré by vás nebavili – nudné opisy, či otravné vedľajšie dejové linky ...

Od Marjy Holecyovej som čítala historickú romancu Korene hriechu a už tam ma očarila, ako pútavo dokáže čitateľa vtiahnuť do deja, bohatými výrazovými prostriedkami a originálnosťou, na základe ktorej by som jej (trúfam si povedať) texty dokázala rozoznať medzi inými.

HODNOTENIE ⭐⭐⭐⭐⭐5/5 🤩 s ohľadom na žáner

Knižky som si prečítala v štafete u IG: @stracie.hniezdo 🤩 ďakujem 🙏💜

Pochybnosti, Simona Rošková, Moderné Romány, 2021

Realistický, dynamický príbeh s uveriteľným dejom, slovenskými reáliami, miestami trochu viac čiernobielymi charaktermi, no i napriek tomu sa mi tento príbeh veľmi páčil a knižku som prečítala veľmi rýchlo. Osobne preferujem v románoch hĺbavejší štýl, kde sa viem s postavami viac stotožniť, ale tu mi to až tak nevadilo, keďže postáv bolo viac a dynamický dej mu dodal ľahkosť, takže som ani nemala pocit, že čítam, ale skôr sledujem film – slovenský, realistický, miestami romantický, občas smutný, ale vo svojej podstate aj celkom pozitívny príbeh s hlbším odkazom, aby sme sa my ľudia nikdy nevzdávali a ak máme „pochybnosti“, snažili sa ísť za tým hlasom a zmeniť svoj život, aby sme si v ňom toľko neubližovali a žili lepšie,...

Veď už len nejako bude, pomyslel si, no výčitky, že sa opäť len vyhovára, boli silnejšie. Bol slaboch, a to ho žralo najviac. (str. 31)

Určite odporúčam všetkým milovníkom nenáročného čítania, ktorým sa páčia reálne príbehy zo života a radi si pri čítaní oddýchnu, pretože tu sa veľmi nemusíte zamýšľať nad tým, čo sa deje. Nejde tu o prekvapivé zvraty, skôr ide o sondu do bežných životov ľudí, ktorí pochybujú o tom, či sa v živote vybrali správnou cestou a hľadajú riešenie...

V duchu uvažoval, či je Lena naozaj taká sviňa, že toto na neho našila, aby sa mu pomstila. (str. 268)

Páči sa mi, že autorka má svojský štýl, čistý, priamy, jasný a nekomplikovaný – v tom dobrom slova zmysle.

Za mňa ⭐⭐⭐⭐4/5

ĎAKUJEM za možnosť zúčastniť sa štafety @knizny.svet

Korene hriechu, Marja Holecyová, FRAGMENT, 2016, pôvodná slovenská tvorba

Korene hriechu je veľmi dobre napísaný historický román inšpirovaný uhorskými dejinami 16. storočia a hoci by sa postavy napriek tomu svojim zmýšľaním dali označiť ako veľmi pokrokové, mne osobne sa tento príbeh zdal veľmi uveriteľný, navyše je plný krásnych myšlienok. 

Očaril ma prepracovaným dejom, nenúteným spracovaním histórie (nie som odborník na históriu, preto mi nezrovnalosti jednoznačne unikli, ale myslím si, že tento žáner nehľadá a nemieri na historikov – viem si predstaviť, že im by nedotiahnuté skutočnosti mohli vadiť – to je ale ich problém 😊 – mne sa to zdalo dokonalé 😊) a krásnym, štylisticky bohatým, no zároveň veľmi a čistým a vypísaným štýlom autorky . (Tlieskam!)

Mňa osobne vždy uchváti hlavne to, keď je kniha napísaná dobre. Ak aj dejovo nie je úplne podľa mojich predstáv, rada sa nechám zaviesť aj mimo svojich komfortných zón a do príbehu sa ponorím – dôležité pre mňa je, že pri čítaní nemám pocit, že potrebujem do ruky vziať ceruzu a škrtať štylistické nezmysly :D, a tu som si teda užila krásnu čistú jazdu a mnoho naozaj prenádherných myšlienok.

Hlavná hrdinka Loriana alias Janika nie je dievčina, s ktorou by som sa vedela úplne stotožniť. Dokonca ma ani láska medzi hlavnými hrdinami až tak nedojímala (ako v klasických historických romanciach – tu by som povedala, že je to niekde na rozhraní dobrodružného románu, jemnej romance a historického románu), napriek tomu, som týmto postavám všetko verila, ich chyby, slabosti, rozhodnutia, neboli prehnane čestní, ani skazení. Autorka podľa mňa veľmi dobre vykreslila túto dobu a hoci do nej vsadila výnimočné charaktery, nesnažila sa z nich spraviť zlých alebo dobrých, ale takých skutočných s dobrou i zlou ľudskou stránkou. Veľmi pekne sa pohrala s vykreslením psychicky postáv na základe ich činov, skúseností i šťasteny, ktorá vytvarovala ich osobnosti a smerovala ich osudy. Napriek tomu, že od historickej romance by som čakala väčší dôraz na city, a vnútorné prežívanie postáv, tu sa to z pochopiteľných príčin nedalo – táto doba bola iná, a keď sa človek takmer dennodenne strachuje o vlastný život, jednoznačne si nezoberie do ruky kvetinku a nebude odpočítavať  - ma má rád, nemá má rad. Takže z môjho pohľadu je to dokonalé, také, aké to je. Ak by sa autorka rozhodla vykresliť inú dobu, očakávania by boli zase iné.

Páčilo sa mi i to, že sa tu spomínajú krutosti i zvrhlosti, ktoré boli v tom čase bežné, takže ani toto v tomto románe neobídeme a asi aj preto som vnímala tento príbeh, akoby sa naozaj stal. Bratia Podmanickí bolí každý iný, ale napriek všetkému, zostala medzi nimi istá bratská súdržnosť, čo tiež hodnotím veľmi pozitívne. Samotný príbeh nie je čiernobiely a i dobré veci sa dejú zo zlých dôvodov a naopak. Vďaka týmto paradoxom a tomu, že tu rozhodne nešlo iba o bezduché prerozprávanie, ale malo to svoju hĺbku, si ma román Korene hriechu absolútne získal.

Knižku hodnotím teda veľmi kladne – za mňa 4 a 1/2 hviezdičky. Päť nedávam preto, že v historickom žánri uprednostňujem inú časovú epochu, ale to je zase môj problém. 😊

 

HODNOTENIE: 4,5/5 * bez ohľadu na žáner

ĎAKUJEM bookstagramerke @stracie.hniezdo

za možnosť prečítať si túto knižku v štafete, ktorú zorganizovala. :)

https://www.instagram.com/stracie.hniezdo/

https://www.instagram.com/wondersofbookz/

Mimóza, Adriana Boysová, IKAR, 2020, pôvodná slovenská tvorba

V dnešnej dobe, pomerne veľmi komerčne zameranej, sa zbierka poviedok od Adriany Boysovej s názvom Mimóza javí ako dosť odvážny počin na ceste k literatúre pre intelektuálnejšie zameraných čitateľov. Som rada, že sa vydavateľstvo IKAR rozhodlo trošku ozvláštniť skladbu svojich vydávaných titulov aj pôvodnou slovenskou tvorbou, a to aj tak trochu netradične, zbierkou poviedok.

Nepovažujem sa za príliš benevolentného, ale ani priveľmi náročného čitateľa, no tu, pri čítaní debutu pani Boysovej, však v mojom prípade narazila kosa na kameň. Kto má pozná osobne, vie že som milovníčkou anglickej spisovateľky Jane Austenovej. A teda, z jednej strany, oceňujem satirický tón a pohľad na skutočnosti moderného života zobrazeného v týchto poviedkach, no na strane druhej, Jane Austenová sa netajila tým, že svojim hrdinkám vždy dopriala šťastný koniec, „happy end“ a zúfalstvá a nešťastia benevolentne prenechala iným.. a ja tak ako ona, prenechávam na hlbšiu analýzu týchto „nešťastných“ poviedok niekomu, kto im viac „rozumie“ a nelipne na happy endoch ako ja.

Musím sa priznať, poviedky síce vystihujú dobu, resp. to, ako sa to niekedy zdá na povrchu, no vo mne vyvolali len letargické emócie a smútok, čo v literatúre prioritne nehľadám, iba ak ma vzápätí čaká katarzný zážitok v štýle „a žili šťastne až kým nepomreli“ – a síce nie v tomto rozprávkovom doslovnom znení.  Páčia sa mi príbehy, ktoré obsahujú realitu života, ale zároveň dávajú nádej, svetlo a lásku ... tu som však videla iba ľudské zlyhávanie komunikácie, nepochopenia samého seba a tak podobne.

Preto mi prosím pekne prepáčte, najmä pani autorka, že sa mi tieto poviedky nepáčili a dokonca som v polovici radšej čítať prestala. Verím však, že je kopec iných čitateľov, ktorých nadchne ako sa autorka odvážne postavila k temným miestam našich ľudských emócií a ich jednoduchému, no priamemu zobrazeniu v podobe krátkych príbehov.

MOJE HODNOTENIE: 2/5

(nie je to žiaľ môj štýl, ale autorka určite písať vie, no pre mňa žiaľ nie)

                      Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Ak vás titul Mimóza zaujal, kúpiť si ho môžete 

TU

Prenasledovaná – Andrea Novosedlíková, vydavateľstvo Taktik 2017

Román od slovenskej autorky Andrey Novosedlíkovej sa čítal veľmi ľahúčko. Upútal ma od prvej vety, pretože hlavná hrdinka Liliana a jej uvažovanie i samotný príbeh bol vykreslený nanajvýš reálne. Autorka ho napísala vo forme ja-rozprávača, čo autentickosť ešte podčiarkla. 

Nejde iba o verné zobrazenie príbehu mladej ženy, ale aj jej pohľad na svet, situácie,  ktorých sa ocitá i to ako sa s tými nečakanými, a často nie pozitívnymi, vysporiada. 

Veľmi ma oslovila postava Liliany, nebola to žiadna ufňukaná naivka, autorka ju vykreslila ako človeka z mäsa a kostí, no s povahovými črtami, ktoré mi zaimponovali, pretože nebola taká typicky naivná, ale ani prehnane nedôverčivá, nezaoberala sa hlúposťami, ale z môjho pohľadu stála nohami pevne na zemi, vedela sa postaviť za svojich blízkych a to najhlavnejšie – nenaháňala sa za láskou a nebola tou typicky zúfalou tridsiatničkou v štýle Bridget Jones, aj keď Bridget zbožňujem, s Lilianou by som sa v realite určite skôr stotožnila.

Prenasledovaná spadá do žánru triler - takmer celý príbeh sme v napätí, pretože Lilianu niekto pravidelne „navštevuje“ v jej bytu bez jej vedomia a necháva jej nepríjemné odkazy v podobe vytopeného bytu alebo rozhádzaných kníh.  Okrem toho sa však Liliana musí popasovať aj s problémami vo vzťahoch a nielen tých ľúbostných.  

  

Svieži rozprávačský štýl a zaujímavé dejové epizódy z Lilianinho života vás prinútia otáčať stránku za stránkou a možno aj vy, rovnako ako aj ja, vycítite, že sem tam niečo alebo niekto, celkom „nehrá“ a napokon sa dočkáme i finálneho odhalenia viacerých záhad, ktoré sú veľmi šikovne a nenútene zakomponované do príbehu.

Liliana stretáva hneď niekoľko mužov, ale nie všetkým by mala veriť ... určite siahnite po tejto kvalitne napísanej knihe, ktorú som ja zhltla na jedno posedenie. 

Ak máte rady/radi veľmi jemne podané ľúbostné príbehy s poriadnou príchuťou reality a napätia, toto bude pre vás to pravé orechové.

Hodnotenie: 5/5 s ohľadom na žáner 

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU 

TAKTIK

Knihu si môžete zakúpiť na stránke vydavateľstva Taktik

alebo na stránke kníhkupectiev Martinus, Gorila, či Panta Rhei alebo Bux.