utorok 29. augusta 2017

Podvedený vojvoda (The Husband Trap), Tracy Ann Warren, Slovenský spisovateľ 2016, preklad: Diana Ghaniová



Historické romance sú pre mňa tou najvďačnejšou oddychovkou. V románe Podvedený vojvoda sa snúbi všetko, čo taká dokonalá romantická oddychovka potrebuje: romantika, sympatická a skromná hlavná hrdinka, sexi vojvoda, nevďačná sestra, nechápaví rodičia, erotika a láska, ktorá hory prenáša.

  „Oholím sa neskôr, drahá. Teraz spi. Sníva sa ti.“
Tentoraz sa usmiala ona. „Pravdaže áno,“ prikývla. „Ako inak by som mohla urobiť toto?“ Palcom mu prešla po spodnej pere. Musel sa veľmi ovládať, aby ju naň nepobozkal a nevtiahol ho do úst.
„Si taký krásny,“ zamrmlala. Potom sa zhlboka nadýchla, spustila ruku do lona, zaborila mu tvár do pleca a znova tuho zaspala. 
(str. 30)








Knihu som prečítala v priebehu víkendu, nevedela som sa od nej odtrhnúť. Hlavnou zápletkou je výmena identických dvojčiat – sestier Brantdfordových. Violet je knihomoľka, vzdelaná krásna žena, čo sa skrýva za rámom dioptrických okuliarov a „nevie svoju krásu predať“. 







Za to jej setra Jeannete je jej absolútnym opakom. Je veľmi sebavedomá, živelná, miluje večierky a spoločnosť a o knihu by nezavadila ani pohľadom.  Práve ona je iniciátorkou „výmeny“ dve hodiny pred svadbou s vojvodom z Raeburnu. Pokorná a čestná Violet súhlasí iba preto, lebo sa do Adriana Wintera – vojvodu z Raeburnu zamilovala na prvý pohľad a to, že si vyvolil jej sestru jej tak trochu zlomilo srdce. Bola nesmelá a nedokázala zabojovať o lásku, no keď jej sestra povedala, že ona sa za vojvodu nechce vydať, rozhodla sa vyhnúť rodinnému škandálu - sestru “zastúpiť“ a zároveň sa stať manželkou muža, ktorého miluje. No odolali by ste?


„Povedz mi prosím, ako sa volám.“
Myklo mu kútikmi úst. „Ako sa voláš?“ Tuším so ti nemal dovoliť spať tak dlho. Čo myslíš ty, ako sa voláš?“
Zvraštila svetlé obočie. „Čo keby si mi to povedal ty, a ja sa rozhodnem, či s tebou súhlasím.“
Adrian sa rozhodol, že bude hrať jej hru. „Dobre teda. Voláš sa Jeannette Brantdfordová Winterová a si vojvodkyňou z Raeburnu. Už si spokojná, ty moja spachtoška?“ (str. 30-31)

Violet sa snaží byť sebavedomejšou, aby nikto neprišiel na to, že nie je Jeannette Brantdfodovou. Adrian je prekvapený manželkinou prívetivosťou, jej detinské rozmary zmiznú po svadbe akoby zo dňa na deň a on je taký šťastný, že si nechce pripustiť, že niečo tu „celkom nehrá“ ...


„Tak ktorá si ty? Si ruža alebo fialka?“
Skôr ako sa stihla ovládnuť, vytreštila naňho oči. Srdce sa jej trepotalo ako vtáčik lapený v klietke“
(str. 152)


Tracy Ann Warren nepreháňa, ponúka nám príbeh v príjemnom romantickom duchu, ktorého neruší nijaký násilný konflikt. Viac-menej sledujeme prerod nesmelej Violet v dospelú nezávislú a milujúcu ženu-manželku, ktorá je schopná bojovať, o to čo miluje, keď na to príde ten správny čas.






Violet je veľmi sympatická postava, ktorá miluje zvieratá, sympatizuje aj so služobníctvom, nie je povýšenecká ani sebecká. Je pravým opakom svojej sestry a tie menej príťažlivé vlastnosti svojej sestry – urážlivosť, lenivosť a detinskosť – si nedokázala osvojiť a predstierať nikdy. No vďaka tejto „šaráde“ si uvedomila, že vie byť spoločenská i autoritatívna, ak si to vyžaduje situácia. 



Zo stránky na ňu vyskočili tri slová napísané čierny atramentom.
Viem, kto si
Zažmurkala a pokúsila sa to pochopiť. Zalapala po dychu, akoby ju zvalil na zem. Zrazu bol pri nej. Perami sa jej takmer dotýkal ucha. „Ahoj, Violet, zašepkal medovo ako diabol.
(str. 244-245)

Určite si prečítam aj ďalšiu časť z tejto série Zvodný gróf, kde sa dozvieme o ďalšom osude rozmarnej Jeannette Brandtfordovej. Hádam sa trošku polepší! 😁


HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner




Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcela poďakovať internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.sk
Knihu si môžete objednať TU.



Keď som ťa stratila (When I Lost You), Kelly Rimmerová , IKAR, 2017, preklad: Adriana Sýkorčinová



Podtitul tohto románu znie „Vždy sa dá začať odznova“. Román Keď som ťa stratila by som zaradila medzi psychologický román a romancu. Musím povedať, že sa mi nie vždy čítal ľahko, pretože som si až priveľmi dobre vedela predstaviť, čo prežívala hlavná hrdinka Molly, keď jej milovaný Leo odchádzal na nebezpečné žurnalistické výpravy do miest,  kde sa bojovalo.  
 


Autorka veľmi šikovne rozvíja príbeh dvomi časovými líniami. Jedna mapuje začiatok vzťahu super bohatej Molly a novinára Lea (tú nám približuje Leo), ich prvé zbližovanie zatiaľ čo v druhej pozorujeme zúfalú Molly, ktorá čelí svojej bolesti z rozpadu vzťahu a Leovi, ktorý si po zranení mozgu nepamätá, že s Molly niekedy vôbec chodil, a už vôbec nie, že sú manželia. 


Láska k Leovi bola jedinečná a mimoriadna, nikdy predtým som také čosi nezažila. Zabolelo ma, že si to uvedomujem až teraz. (Molly, str. 41)

Musím sa priznať, že akosi sa mi lepšie čítal príbeh z Leovho pohľadu. Asi to bude skôr preto, že Molly od začiatku musela zahmlievať, aby sme sa všetko nedozvedeli už na začiatku, pričom Leo nám predostiera minulosť – krôčik po krôčiku. V polovici románu sa však časové línie vymenia a v minulosti sa trápi Molly a Leo začína chápať prítomnosť a problém, ktorému ich vzťah čelí.






„To, čo má v živote cenu, neprichádza vždy krásne zabalené,“ hodil som nenútene plecom. Majiteľka na nás kývla. Napriek Mollinej prosbe o diskrétnosť som ju objal okolo pása a vykročili sme.
(Leo, str. 160)

Okrem hlavných hrdinov tu vystupuje veľmi okrajovo iba zopár postáv, Leova rodina, Mollyini rodičia a spomína sa jej zosnulý brat Declan, ktorý bol Leov najlepší priateľ na univerzite. Častejšie sa spomína Leov kolega Brad s rodinou. Aj on riskuje život vo „vojnovom“ svete ako fotograf. Príbeh je veľmi intímny a je viac o ponore postáv do vlastných problémov a emócií ako o dynamickosti a akcii konania postáv. 

Penny sa vždy rada stretla na kávu či večeru, aj keby od nášho posledného stretnutia uplynulo len pár dní. No čím viac som ju navštevovala, tým viac som sa presviedčala, že Brad udržuje spojenie so svojou rodinou neporovnateľne častejšie než Leo. (Molly, str. 342)

Zaujímavé je, že som sa dokázala vcítiť do oboch – Molly aj Lea, aj keď mi Molly spočiatku pripadala priveľmi agresívna, ale postupom času – a po-odhaľovaním ich problémov som ju pochopila a prestala som jej výbušnosť zazlievať.  

„Tentoraz komunikujeme. Púšťame jeden druhého do svojho vnútra. A v tom to bude tentoraz iné.“ (Leo, str. 329)



Tento príbeh mi ukázal niečo, čo by som si sama na seba nikdy nepripustila a nepriznala. Aj ja som zažila ten pocit, ako Molly, keď som si myslela, že pre svojho partnera nie som taká dôležitá ako „jazda na motorke“, tak ako sa zdalo, že pre Lea je najviac jeho práca. Aj ja som vyčítala svojmu priateľovi, prečo mi častejšie nevolá, keď je na jazde. A teraz – keď som si prečítala myšlienky a pocity oboch ľudí v podobnej situácii pochopila som, že všetko je o komunikácii a vina je vždy na oboch stranách ...(v podstate tom to tak teoreticky vedela, ale vďaka tejto knihe som si to „prežila“ z oboch uhľov pohľadu a tým sa to lepšie chápe). Táto kniha pre mňa mala takmer až terapeutický účinok a odporúčam ju každému, kto sem-tam tápe vo vzťahu – možno vám pomôže nájsť spoločnú
reč.


HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner



ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM
INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU


nedeľa 20. augusta 2017

Porcelánová láska, Kristína Ježovičová, Elist 2017



Ešte nikdy som nečítala tak nekonvenčnú knihu. V tom najlepšom slova zmysle. Ak ste si kúpili román Porcelánová láska (alebo plánujete, a ak nie, tak si kúpte, prosím! 😊), začnite najprv s prvou časťou Milenkine prsia, aby ste si príbeh vychutnali úplne celý. Stojí za to. Nejde o typické romantické čítanie, ale romantika nechýba. Nie je taká ružová ako v typických historických romanciach, ale o to pôsobí reálnejšie. 

Kristína Ježovičová je podľa mňa na slovenskom literárnom trhu ojedinelý zjav, ktorý píše originálne a nebojí sa ťažkých tém. Jej romány hľadajú odpovede na dôležité životné otázky. V Porcelánovej láske ide o dve línie príbehu – zo súčasnosti a minulosti. Autorka šikovne preplietla príbeh tínedžerky Stelly, ktorej nevlastná matka prišla kvôli rakovine o prsník s historickým fiktívnym príbehom o Milene (Milenke), ktorá ušla zo Slovenska do Anglicka, kde sa začala živiť najstarším remeslo. A neskôr, tak ako jej mamu, aj ju (Milenu) postihla rakovina prsníka. Lenže niekedy neexistovala taká anestézia ako dnes ... rezali vás zaživa.


Je to silný príbeh v oboch časových líniách. Stella je citlivá dievčina, ktorá má rada svoju macochu a trápi sa kvôli nej, keďže má pocit, že jej otec stráca o mamu záujem, pretože prišla o jeden prsník. Zároveň sa komplikuje aj jej vzťah so susedom, najlepším kamarátom, Viktorom... veľmi oceňujem ako živo, prirodzene je opísané zmýšľanie pubertiakov. Bez príkras, realisticky, „neružovo“,  ale citlivo a vtipne zároveň – neviem to lepšie vystihnúť – treba si to prečítať. Toto je reálne „YOUNG ADULT“ so všetkým, čo k tomu patrí (i sexualita). 

V príbehu z 19. Storočia z Anglicka sa dozvedáme o tom, že emancipácia žien nebola ešte ani len v plienkach (ešte sa ani nenarodila), ale jestvovali ženy ako Emilly, ktorá aj keď bola „predajnou“ ženou, bola na svoju dobu emancipovaná. Jej názory, prirovnania a rozhovory s milencom poukazujú na obmedzené možnosti vtedajších žien. Emilly bola neuveriteľne praktická a neromantická aj keď po romantike túžila. Brala veci, také aké sú, nenosila ružové okuliare. Bola odvážna, múdra, vzdelaná a ... tak reálne vystihnutá. Jej príbeh vás zasiahne, miestami je až surový, ale o to krajší ... dostane sa vám pod kožu, zahryzne sa do vás a vy doňho (nemohla som knihu pustiť z rúk! 😏)

 „... Vzácnej porcelánovej šálky sa tiež len tak nevzdáte, keď praskne . Dokonca , keď sa rozbije na kusy, snažíte sa ju pozliepať dohromady. A na niektorých miestach je viditeľné, kde sa poškodila, no stále ju máte radi. Ba možno ešte viac, lebo sa vám ju podarilo zachrániť.“

Pripravte sa na to, že autorka vám naservíruje príbeh bez servítky, ale tak čarovne, že to vôbec nevadí. Obdivujem tento priamočiary opis situácií okolnosti (hlavne sexuálnych praktík), ktoré sú však podané drsnejšie preto, lebo majú podčiarknuť kontrast medzi skutočnou láskou a sexom. Nie sú prvoplánové, ale majú v texte svoj význam. Autorka nič nezakrýva, nič nezahmlieva. No príbeh je celkovo podaný s nevídanou noblesou. Bravó!👍


Veľmi sa teším, že máme na Slovensku tak talentovanú autorku. Čítala som od nej aj predchádzajúce romány Uväznená v čase, Podvodníčka,  Soňa, Červená jej pristane, Milenkine prsia a tento román Porcelánová láska. (Chystám sa aj na Sestru – dueto s Evkou Hraškovou a Skrotenie nehanebnice – dueto s Luckou Braunovou) – a musím skonštatovať, že Kristína Ježovičová sa vo svojom spisovateľskom „remesle“ neustále posúva a zlepšuje. 

Porcelanová láska bola pre mňa geniálnou sondou do života mladých ľudí a zároveň aj zrkadlom ženského sveta – poukazuje na stále „živý“ problém našej spoločnosti – rakoviny prsníka. Myšlienky, ktoré do tohto nevšedného príbehu autorka zakomponovala vo vás budú rezonovať ešte dlho, možno na ne ani nikdy nezabudnete... (viď pomaranč – pochopíte po prečítaní 😊)



P.S.: prečítala som knihu naraz bez prestávky, čítala som až do polnoci 😀) 
 Je to absolútny PAGE-TURNER💗👍


HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

Knihu si môžete zakúpiť na stránke vydavateľstva Elist
Teraz skvelá LIMITOVANÁ AKCIA: Kúpte si knihu Porcelánová láska a Milenkine prsia získate zadarmo! Zvoľte variant: Kniha + bonus.


  
ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU ĎAKUJEM AUTORKE 
KRISTÍNE JEŽOVIČOVEJ 😊😉

nedeľa 13. augusta 2017

Manželstvo z rozumu (The Perfect Match), Kristan Higgins, Ikar, 2017, preklad: Zuzana Therová



Kristan Higgins je naozaj majsterkou malomestských romancí. Pokračovanie osudov vinárskej rodiny Hollandovcov sa jej vydarilo na jednotku! Po príbehu Faith a Leviho (Ženíchov svedok ) sa tentoraz autorka zamerala na vždy praktickú a spoľahlivú Honor Hollandovú. 
Hlavnou zápletkou je tentoraz dohodnuté manželstvo. Honor sa po xy rokoch konečne rozhodne posunúť svoj vzťah s „kamarátom“ z detstva, Broganom Cainom,  na vážnejšiu rovinu a navrhne mu manželstvo. No jeho odpoveď ju totálne zničí. Prirovná ju k starej bejzbalovej rukavici, ktorú síce má rád, ale nepotrebuje ju vidieť každý deň. (!). Samozrejme, s týmto nepríjemným zážitkom sa zverí najlepšej kamarátke Dane. Onedlho jej Brogan spolu s Danou oznámia, že spolu chodia. No neporazilo by vás z toho? Ihneď som sa vžila do Honorinej koži a vôbec som sa nečudovala jej reakcii....
A preto, keď starká Hollandová navrhne Honor, aby sa vydala z rozumu a navrhne jej schôdzku so synovcom svojej známej, ktorý je Brit a potrebuje zelenú kartu, zúfala a osamelá Honor súhlasí ...

Túto knihu som nevedela pustiť  z ruky. Prečítala som ju v priebehu víkendu. Inak sa nedalo. Kristan Higgins píše naozaj veľmi pútavo. Jej hrdinovia sú plastickí: frflaví starí rodičia, veľmi starostlivá gazdiná pani J., zaľúbenci Faith a Levi, sexom posadnutá sestra Prudence ... je ich celkom dosť, ale sú takí rôznorodí, že sa vám nepletú a vnímate ich ako perfektnú kulisu k reálnemu príbehu lásky. 



Oceňujem aj vtipnú stránku románu. V Ženíchovom svedkovi to bolo Faithine hodnotenie znudených Leviho pohľadov od 1 do 10 s patričným komentovaním, tu sa zase o vtipné narážky postarala Honor vnútorným dialógom so svojimi vajíčkami (na ktoré ju upozornil gynekológ, že už nie sú v najlepšej forme a mala by čím skôr pomýšľať na dieťa). 

Prečo mu hneď a zaraz nerozopneš opasok?  vyčítavo sa spýtali vajíčka, škúliac ponad bifokálne okuliare.
*
No tak! posúrili ju vajíčka. Maj na pamäti, že tu pomaly hynieme!

Samozrejme, happy end na seba nenechá dlho čakať, avšak, je tu toho viac, čo vás prekvapí a chytí za srdce ako len samotná ľúbostná zápletka. Tom je neuveriteľne skvelý chlap, ktorý má vzťah k deťom a aj preto chce zostať v Amerike, nechce prísť o priateľstvo s Charliem, synom svojej zosnulej snúbenice, na ktorého jeho vlastný otec zvysoka kašle. 

Odporúčam tento román každej romantickej duši. Všetko je  tu v akurátnej symbióze a rovnováhe: vtip, romantika, sex (nie je prehnane opisovaný, čo je podľa mňa v dnešnej literatúre pre ženy len veľké plus, už sa to naozaj preháňa, niekedy sú náznaky viac ako presný opis čo, kde a ako ... )


Ak mám porovnať román Ženíchov svedok a Manželstvo z rozumu, oba sú skvelé, ale cítiť v nich rozdiel  - každý nesie v sebe povahu hlavnej hrdinky. Faith je veselá a vtipná, užíva si život, takže príbeh bol veľmi vtipný, plný dobre mierených sarkastických poznámok.  Manželstvo z rozumu neobsahuje toľko sarkazmu, ale o to viac ma chytil za srdce. Honor nie je taká spontánna, viac premýšľa, je srdcom rodiny Hollandovcov, ako sa vyjadril pán Holland v príbehu - a najmä, povahovo mi je bližšia - asi aj preto mi tento príbeh prirástol k srdcu o čosi viac. 

HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner  

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcela poďakovať 
kníhkupectvu PreŠkoly.sk. Knihu si môžete objednať TU.
 

Wonders of books Published @ 2014 by Ipietoon