Neskrotný dedič (The Rebel Heir), Elizabeth Michels, Slovenský spisovateľ 2017, preklad: Otakar Kořínek

         Autorka Elizabeth Michelsová sa pre mňa po prečítaní jej dvoch sérií (Tricks of the Ton a Spare heirs - Spolok náhradných dedičov) stala jednou z mojich najobľúbenejších autoriek vo svojom žánri. Neskrotný dedič rozpráva príbeh Sueinej sestry Evangeline, Sue poznáme z predchádzajúcej série Tricks of the Ton z druhej časti Zaľúbený lord. Mihla sa tam aj samotná Evangeline, prezentovala sa ako nanajvýš poslušná dcéruška.  Tu však autorka poodhaľuje dôvody prečo sa Evangeline tak veľmi snaží presvedčiť spoločnosť, a hlavne svoju matku, o vlastnej dokonalosti. Je zaujímavé, ako Michelsová svoje príbehy „pretkáva“. Celá séria sa vlastne „deje“ súčasne, ale my sme vždy pozorovateľmi iného rodiaceho sa vzťahu. Veľmi zaujímavé riešenie dejových línií a tým, že v každej časti sa naznačuje príbeh ďalšieho dielu je to aj veľmi dobrý ťah, ako upútať čitateľovu pozornosť a nalákať ho na ďalšiu časť. Príbehy sa však dajú čítať aj nezávisle, a to je ich ďalšie plus. Môžete začať hociktorým dielom – všetci predsa vieme, že tento žáner je vždy o happyende, takže o spoileroch nemôže byť ani reči.

 

    Neskrotný dedič uvádza do centra pozornosti Evangelinu Greenovú a Asha Claughbanea, ktorý sa vydáva za Lorda Crosbyho, je podvodníkom  a klame ľudí, aby ich pripravil o peniaze. Jednému človeku sa však chce pomstiť  pripraviť ho úplne o všetko a tým je práve Evangelinin otec. Spočiatku si Ash sám namýšľa, že sa musí s Evangeline zblížiť, aby sa dostal k jej otcovi, no už od začiatku je jasné, že sa medzi nimi rodí hlbšie puto a porozumenie ako by sa od profesionálneho podvodníka a poslušnej dcérenky dalo čakať...

     Bola stelesnením zdvorilej dámy, ale vonkajší dojem môže byť klamlivý. A o jej dnešnom správaní bude vedieť iba on. Zdvihla ruku a štuchla ho lakťom do rebier. Teraz mu ukáže! Ibaže lakťom narazila do kovových gombíkov na jeho veste a do ramena jej vystrelila ostrá bolesť. Prižmúrila oči a pritiahla ruku k telu. Vzápätí jej rameno zovreli teplé mužské ruky. Otvorila oči, ale na okamih videla len rozmazané tvary. Cítila však, že lord Crosby jej zviera ruku a nežne jej hladká lakeť. (str. 72-73)

    Obaja, Ash aj Evangeline, sa menia, ona sa po jeho boku učí byť spontánna a sama sebou, hovoriť a robiť, to čo, cíti, nie to, čo ju naučila matka a Ash sa pod jej vplyvom mení na muž so svedomím a pevným charakterom, ktorý dokáže ľúbiť a byť  verný. Dokonca sa i obetovať pre správnu vec.

     Aj ona sa snažila vyniknúť vo všetkom, čo robila, no obávala sa, že ich motivácia je celkom odlišná. Aj tak ju však tešilo, že ich dobré úmysly majú spoločný základ. Túžila si vychutnávať nočný vánok, ohňostroj a hlavne každý bozk, ktorý jej táto noc ponúkne. Zajtra a pozajtra si ich zoradí podľa dôležitosti. Kým je Ash po jej boku, môže byť odvážna a hľadieť priamo do sveta. Keď sa naňho pozrela, v tvári jej pohrával úsmev. (str. 179)

  Túto knihu prečítate raz-dva, je pútavá, má všetko, čo bestseller v tomto žánri potrebuje: šarmantného hlavného hrdinu, zopár neuveriteľných spoločenských prekážok, ktoré však láska prekoná, niekoľko akčných scén a hlavne romantiku, nie presladenú, takú pozvoľnú, akú by mohol život naozaj priniesť v tej dobe nejakej osamelej hrdinke akou je Evangeline.

MOJE HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner.

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcela poďakovať internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.sk. 

  Knihu si môžete objednať TU.

Tajomný neznámy, (Hello stranger) Lisa Kleypas, IKAR 2019, preklad: Lucia Lukáčová

                Štvrté pokračovanie série o osudoch rodiny Ravenelovcov nám priblíži ako sa odvážna doktorka Garrett Gibsonová zblíži s Ethanom Ransomom, ktorý je nemanželským synom zosnulého lorda Treaneara Ravenela. Zároveň je aj vládnym špiónom a podarí sa mu zapliesť do poriadne pomotaného a nebezpečného politického komplotu, do ktorého sa vďaka  vzájomnej príťažlivosti zapletie aj Garrett.

                 Prvé náznaky tohto vzťahu autorka vsunula už aj do predchádzajúcich častí Nemilosrdný magnát a Neodolateľný pokušiteľ. Lisa Kleypas má naozaj neuveriteľný talent ako zas a znova vymyslieť pútavú romantickú zápletku, a aj keď je to samozrejme vždy o postupnom zbližovaní ústredných postáv, v tejto sérii je to poriadne pestré. Prvá časť Bezohľadný darebák sa točila okolo panstva Eversby a bolo to skôr o zmene charakteru hlavného mužského hrdinu Devona i jeho brata Westa. V závere som sa prichytila, ako sa neviem dočkať druhého diela Nemilosrdný magnát, kde sa ďalej rozvíjal vzťah Helen a  Rhysa Winterborna. Tretia časť Neodolateľný pokušiteľ bola trošku odľahčená tým, že do príbehu vstúpili postavy z predchádzajúcej autorkinej série o Čakankách, kde sa dá Penelope Ravenelová dokopy so synom lorda St. Vincenta a jeho vyvolenej Evie (ich príbeh lásky nájdete v románe  Zimná láska – Ikar, 2008) 

                Každá jedna časť ma prekvapovala. Myslela som si, že už to nemôže byť lepšie, ale do každého príbehu  dala autorka niečo originálne, iný romantický element, ak to tam môžem nazvať. V prvom príbehu Devon a Kathleen spolu spočiatku viedli boj, v druhej časti nežná Helen skrotila búrlivého a cynického magnáta Rhysa, v treťom Penelope prišla o svoje obchodné plány, keďže neodolateľný pokušiteľ ju s láskou i humorom postupne presvedčil, že život bez neho by už nemal svoje čaro...

Lisa Kleypas

                V románe Tajomný neznámy však Lisa Kleypas vytiahla „zbrane najťažšieho kalibru“. Nielenže je hlavný hrdina hriešne príťažlivý a dokáže svoju milú ochrániť pred zlom tam vonku, aj doktorka Garrett zachraňuje svojho milovaného. Autorka veľmi detailne opísala aj medicínske postupy, ktoré boli v tej dobe ešte len na začiatku, ale už vtedy zachraňovali životy. Zároveň je príbeh plný napätia, intríg a príjemného sexuálneho iskrenia medzi Ethanom a Garrett. Zaujímavosťou je aj fakt, že hrdinka Garrett je inšpirovaná skutočnou prvou britskou lekárkou a chirurgičkou Elizabeth Garrett Andersonovou.

Aj keď sa v tomto žánri predpokladá, že hrdina bude vyzerať dokonalo, no je tam omnoho viac.

 Lisa Kleypas má neuveriteľný rozprávačský talent a núti svojho čitateľa, aby jej „visel na perách“.

 Ransom k nej pristúpil bližšie. Delilo ich zhruba pol metra. Čulo si ju premeral. Aj keď Garrett ani nemrkla, podvedome bola v strehu. Nevedela, čo môže od Ethana Ransoma čakať. Rozhodne to nebol obyčajný človek. Postavou pripomínal zbraň, bol vysoký a statný. Pohyboval sa plynulo a pružne. Aj v stoji z neho vyžarovala obrovská sila. (str. 11)

Mala nečakane mladú tvár, čistú, vydrhnutú pokožku, hladkú ako kus bieleho mydla. Zaujali ho nápadné lícne kosti, prenikavé zelené oči a vystúpená malá končistá brada. Medzi jemnými črtami tváre vynikali ústa ako malina, hebké a zraniteľné. Obe pery boli takmer rovnako plné a krásne krojené. Vždy, keď ich Ethan uzrel, podlomili sa mu kolená.

                Po ich prvom stretnutí si dal záležať, aby sa už nestretli. Vedel, že by mu to skomplikovalo život. (str. 24)

            Veľmi sa mi aj v tejto časti páčila postava Westa Ravenela, ktorý je vždy sarkasticky vtipný a zároveň je nám opäť jemne naznačené, že aj v jeho živote sa už ocitla dáma jeho srdca, ktorá ho však odmieta (v ďalšej časti Kleypasová prisľúbila príbeh Westa s Phoebe, sestrou Penelopinho manžela z rodu St. Vincent).

                „Kedysi si bol vypasený.“

                No Westa sa jeho poznámka nedotkla a rozveselila ho.

                „Skôr príjemne zaoblený. Bol som londýnsky zhýralec, a len pre tvoju informáciu, skutoční zhýralci sú vypasení. Čas sme trávili medzi štyrmi stenami, opíjali sme sa a prejedali. Hýbali sme sa len vtedy, keď sme boli so ženskou v posteli. Alebo s dvoma.“ Nostalgicky si vzdychol. „Bože, niekedy mi tie časy chýbajú. Našťastie môžem nasadnúť na vlak a zájsť do Londýna, keď sa prihlási potreba.“ (str. 256)

                Ethan spýtavo nadvihol obočie. „Pomýšľaš, že by si sa oženil?“

                West pokrčil plecami. „Na vidieku sú noci dlhé a tiché,“ priznal. „Ak by som našiel takú, čo by bola zaujímavou spoločníčkou a priťahovala ma ... potom áno, uvažoval by som o manželstve.“ Po chvíli dodal: „Ak by bola ešte aj vzdelaná... Zmysel pre humor by bol čerešničkou na torte. Ryšavé vlasy nie sú podmienkou, ale potrpím si na ne.“ West skrútil pery v sebaironickom úškľabku. „Pochopiteľne, musela by ochotne prehliadnuť skutočnosť, že ešte pred troma rokmi som bol nespoľahlivý, protivný prepitý sud.“ Tvár mu poznačil badateľný smútok. (str. 286)

                

                Určite odporúčam všetkým milovníčkam dobre historickej romance s poriadnou dávkou napätia a šteklivých scén. (Tie sú však opísané s citom, priam lyricky, takže celkový dojem je veľmi príjemný, vôbec nie vulgárny, ale zároveň vzrušujúco provokujúci. )

                

MOJE HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu 

Ak vás recenzia na román TAJOMNÝ NEZNÁMY zaujala a chceli by ste si ho prečítať, kúpiť si ho môžete TU

 

               

               

Neslušná dáma (Lady be bad) Megan Frampton, IKAR 2018, preklad: Miriam Ghaniová

Eleanor Howlettová je najstaršou dcérou vojvodu z Marymountu, spoločnosť ju vníma, ako nenápadnú a nudnú. Jej sestra Della neuvážene utiekla s učiteľom tanca a uvrhla tak na svoje sestry tieň škandálu. Hrdinkou, ktorá vykúpi rodinu z tohto „hriechu“ má byť práve najstaršia Eleanor. Otec ju chce vydať za lorda Bennetta Carsona, aby tak výhodným zväzkom zaistil váženosť svojej škandálom poškvrnenej rodiny. Lord Carson má zase na svadbu finančný dôvod, keďže jeho otec  neustrážil financie a sú takmer na mizine. Bennet má aj mladšieho brata, nezvyčajné urasteného lorda Alexandra, ktorý na svoju „budúcu švagrinú“ narazil ešte pred ich oficiálnym zoznámením v špeciálnej miestnosti kníhkupectva, doslovne na seba narazia a jemu vypadnú z rúk kniha s neslušnými obrázkami – presnejšie – erotickými polohami Herkulesa a Deiáneiry a iných mýtických postáv.

„ Zaujalo vás to?“ spýtal sa oveľa vľúdnejšie než predtým. Eleanor si iba matne uvedomovala, že si sadol vedľa nej a ukázal na miesto, kde boli osoby na obrázku spojené. „Je naozaj obdivuhodné, aký je ten muž silný, že ju takto udrží,“ poznamenal a dráždivo skĺzol prstom po stránke.

(str. 12)

 

 Eleanor si vedie zoznam, čo by chcela skúsiť, kým sa poslušne vydá. Carsona na prvýkrát odmietne. Práve Alexander sa podujme na jej presviedčanie a uzavrú dohodu – on jej ukáže život v plnej kráse, aby mohla „žasnúť“ a ona sa posnaží zmeniť názor na vydaj. Samozrejme, taká dohoda, keďže zahŕňa aj prekladanie erotickej talianskej poézie, nemôže skončiť  v neprospech „neslušnej“ dámy...

Neslušný zoznam lady Eleanor:          

Byť úprimná. Byť priama. Dať o sebe vedieť.

(str. 77)

Román Neslušná dáma je, čo sa týka obsahu a zápletky,  viac-menej priemerný vo svojom žánri, avšak jednoduchosť príbehu a pomerne hlboký ponor do psychiky postáv v kombinácii s perfektnou štylistikou z neho robí čosi viac ako iba obyčajnú historickú románu.

Hrozné, že aj takáto obyčajná vec jej pripadala zaujímavá. To dokazovalo, aký nudný život dosiaľ viedla. Možno by mohla vyskúšať aspoň tie druidské rituály.

Alebo niektoré aktivity z tejto knihy, zašepkal nehanebný hlások v jej hlave.

(str. 143)

                Pozitívom je aj veľký priestor, ktorý autorka venovala zbližovaniu hlavných hrdinov. Aj keď spočiatku celá dohoda medzi Eleanor a Alexom vyznieva nanajvýš nepravdepodobne a bláznivo, dokonca aj záver na mňa pôsobil príliš jednoducho vyriešený, no erotické iskrenie, vzájomné duševné a ľudské zbližovanie ma tak pohltilo, že som „žasla“ spolu s Eleanor, aj keď moja naivita určite nezodpovedá naivnej dievčiny tej doby.  Autorka do opisu ich fyzického zbližovania „prepašovala“ niečo surové, autentické, romantické a tak správne šteklivé v tom najlepšom pomere, aby to nebolo príliš sladké, ale ani vulgárne, no zároveň uveriteľné.

Nečudo, že o tom ten taliansky básnik toľko hovoril. Musela uznať, že Alex je naozajstný majster. Keby mala takú báseň ona, znela by takto:

Ach,

ach,

Božemôj!

Nebesá!

Viac, prosím.

Možno by nemala toľko kritizovať toho úbohého Taliana, ktorý sa usiloval opísať všetky tieto pocity.

Sedela mu v lone, nohy jej viseli na jednu stranu a zadok mala presne tam.

Ten pocit by si vyžadoval úplne inú báseň. Takú, ktorá by pozostávala len zo stonov, vzdychov a z výkrikov.

(str. 181)

Ďalšie informácie »

Studený výstrel (Cold shot) Dani Pettrey, vydavateľstvo i527.net, 2018, preklad: i527.net

         Táto detektivka s romantickou zápletkou a s veľavravným názvom „Studený výstrel“ je napínavým čítaním od začiatku až do konca. Ide o prvú časť zo série Chrabrosť z Chesapeaku. Hneď od prvej strany nás autorka uvádza in medias res doprostred hlavnej zápletky: bývalý ostreľovač Griffin McCray je správcom parku a práve tu nájde telesné pozostatky, ktoré určite nepochádzajú z čias občianskej vojny. Na miesto činu zavolá súdnu antropologičku Finley Scottovú, s ktorou už nejaký čas spolupracuje a pri ktorej sa mu tep pravidelne zrýchľuje, ale snaží sa to zakryť pod maskou príkrosti a nezáujmu. Prípad vraždy ich však zblíži, keďže Finley je v ohrození života. Páchateľ zasahuje do vyšetrovania a chce ho zmariť. Je evidentné, že vrahom je vynikajúci ostreľovač, a tak na povrch postupne vyplávajú veci z Griffinovej minulosti, na ktoré chcel dávno zabudnúť a hlavne nechcel, aby o tom vedela Finley...

V ušiach jej búšilo tak nahlas, že nič nepočula.

Čakala, dýchala plytko a namáhavo, hruď jej zvieralo.

Neprichádzal.

Naplnila ju úľava... potom jej to však došlo.

Kradne telo neznámej.

(str. 36)  

                Vedľajšími postavami sú Griffinovi priatelia, agent FBI Declan Grey a Parker Mitchell, kriminalistický technik. Ich priateľstvo je narušené udalosťami z minulosti. Luke Gallagher bol tiež súčasťou ich parite, ale pred rokmi záhadne zmizol. Tu, v osudoch jeho priateľoch, sa črtajú ďalšie samostatné príbehy z tejto série.

Keď odchádzala. Winston zakňučal.

Mrkol na svojho psa. ,,Ver mi" vydýchol napätie, ktoré ho zvieralo vo vnútri... , a to všetko iba z jedného bozku na líce, ,,viem, ako sa cítiš." 

(str. 100)

                  Myslím, že celý príbeh je písaný veľmi dynamicky, autorka pracuje s detailmi, a pred vašimi očami sa doslova rozvíja napínavý „film“ a čitateľ musí hltať stránku za stránkou, aby spolu s hlavnými postavami prišiel na koreň veci a zistil, kto je vrahom a prečo vlastne vraždil.

 Všetko bolo úplne jasné - miloval ju. Aj proti svojej vôli sa do tejto ženy hlboko zamiloval.

Ponáhľal sa k nej, kľakol si pred ňou na kolená a objal ju.

Zložila sa v jeho zovretí. 

(str. 159)

Ďalšie informácie »

Milá pani Birdová, (Dear Mrs. Bird), A.J. Pearce, IKAR,2018, preklad Anna Kolčiterová

Názov románu Milá pani Birdová nenapovedá, že sa príbeh odohráva vo vojne zmietanej Británii počas druhej svetovej, na mňa pôsobí ako román, ktorý by ste si radi prečítali pri šálke dobrej kávy alebo čaju. Spočiatku príbeh plynie ľahučko a hrôzy vojen boli hlavnou hrdinkou Emmy prezentované s odosobneným podtónom a štipkou humoru, aby sa tak vyrovnala s netradičnými životnými okolnosťami. Emmy túži stať sa vojnovou korešpondentkou, chce urobiť niečo významné, niečo odvážne. Nakoniec sa však nestane váženou žurnalistkou, ktorá by dokumentovala prebiehajúce boje na frontoch, ale riadením osudu sa stane prepisovateľkou nie veľmi príjemnej pani Birdovej, ktorá v časopise Priateľ ženy vedie rubriku Henrietta Birdová radí.

Emmy však zistí, že pani Birdová je striktná a neempatická bytosť, ktoré nie je ochotná odpovedať na tie najpálčivejšie témy v živote žien, ako je rozvod, vzťahy či dokonca vojnou podmienené tragické udalosti, pri ktorých prichádzali ľudia o svojich najbližších. Preto sa postupne odhodlá vziať situáciu do vlastných rúk a ľudom odpisuje na vlastnú päsť v mene pani Birdovej ...

Ani v Sodome a Gomore by nebrali vážne niektoré veci, ktoré pani Birdová považovala za zdegenerované. Prirodzene, pred svadbou niektoré veci absolútne neprichádzali do úvahy. Nesmeli ste sa nechať uniesť a ak ste sa dostali do problémov, bola to, samozrejme, len vaša chyba.

Vlastne, ak ste sa aj v tom najnevinnejšom zmysle slova zamotali do nejakých vzťahov, okamžite ste sa mali stiahnuť, pretože pani Birdová („ktorá vám pomôže“) s najväčšou pravdepodobnosťou ani neodpovie na váš list.

(str. 46)

Druhou líniou tohto veľmi milého, miestami dojímavého príbehu, je vzťah Emmeline s jej najlepšou kamarátkou Bunty. Význam pravého priateľstva, ľudskosti v čase zmietanom vo  vojne – to je hlavnou ideou tohto románu.

V tej chvíli sa Bunty práve vrátila na svoje miesto.

„Si v poriadku?“ opýtala som sa kradmo.

„Samozrejme,“ odpovedala mi tónom, akoby bolo úplne v poriadku, že je človek na WC dvadsať minút.

„Charles ma naučí jazdiť na motorke.“

„Fíha,“ Bunty zvolala s takým nadšením, akoby organizoval cestu na mesiac.

(str. 118)

Autorku inšpirovali k napísaniu príbehov dvoch kamarátok práve ozajstné články pre ženy, ktoré vychádzali počas druhej svetovej vojny v Británii, takže mnohé listy, na ktoré Emmy odpovedá sú takmer autentické. Trošičku mi to pripomenulo román Literárna a koláčová spoločnosť, ale v tomto príbehu sa do popredia až tak nedostávajú jednotlivé mini príbehy z listov, skôr ide o Emmyin pohľad na svet.

Jediné, čo mi pri čítaní vadilo je neskutočné množstvo preklepov. Bohužiaľ, nie je to chyba románu, ale skôr korektora/korektorky slovenského prekladu. Naozaj už som dlho nenašla v jednej knihe, toľko tlačových chýb. 😮 Napriek tomu určite stojí za prečítanie! :)

Ďalšie informácie »

Dielo majstra, (The Masterpiece) Francine Riversová, Kumran, 2018, preklad: Zdenka Buntová

Francine Riversová je autorkou, ktorá má neuveriteľný talent prerozprávať tie najťažšie príbehy a vliať do nich zároveň svetlo a nádej. Ani jej najnovší počin Dielo majstra nie je výnimkou. Príbeh dvoch ľudí, ktorí v detstve prišli o rodičov a museli sa už ako deti postaviť zoči-voči najťažším životným skúškam, vás určite chytí za srdci a aj si pri ňom poplačete. Najmä v retrospektívnych častiach, keď sa vraciame do ich detstva. Podľa mňa, utrpenie detí, je to najhoršie, čo sa na svete deje...

Mamy však ráno nebolo. Bobby Ray nevedel, či má ísť do školy, alebo čakať. Plný obáv aj hnevu schmatol učebnice a rozbehol sa dolu schodmi.

V škole sa ho pán Talbot znovu vypytoval, či je všetko v poriadku, a Bobby Ray znova tvrdil, že áno. „Prečo by nemalo byť?“ odvrkol vzdorovito.

„Pretože máš už tretí deň to isté tričko.“

 „Mama nemala čas prať. Jasné?“

„Tak dobre, ale kde máš úlohu? Vždy si ich píšeš poctivo a teraz už dva dni nič. Ani cvičenia, ktoré vám dávam v triede, si nevyriešil. Čo sa deje?“

„Zabudol som, to je všetko. Napíšem si ju a zajtra donesiem.“

Takmer sa rozplakal, keď mu pán Talbot stisol plece.

 „Povieš mi, keby si potreboval pomoc, však?“

(str. 179)

Je to príbeh, pri ktorom som si výdatne poplakala, ale zároveň mi zahrial dušu...

 

                Bobby Ray si utrel oči. Bál sa povedať, že mamy niet už piaty deň a horúčkovito sa pokúšal niečo vymyslieť. „Úlohy mám napísané.“

                Jeho učiteľovi sa zaleskli oči. „Tým sa teraz netráp. Ničím sa netráp. Pomôžem ti.“  

(str. 181)

Z Bobbyho Raya sa stane uznávaný umelec Roman Velasco, no aj napriek umeleckým a pracovným úspechom nie je Roman alias Bobby Ray šťastný. Minulosť ho prenasleduje a vyrovnáva sa s ňou netradičným spôsobom – v noci maľuje grafiti, za čo by ho mohli posadiť do basy a zároveň by stratil svoje nadobudnuté umelecké renomé.

               

                Grace Moorová mala tiež ťažké detstvo, no na rozdiel od Romana, sa vďaka neuveriteľnému zážitku z detstva vyberie cestou viery a aj napriek nepriaznivým životným udalostiam, ktoré ju prenasledujú aj v dospelosti, jej lásku a oddanosť Bohu to nenaruší.

Ďalšie informácie »

Divoký dedič, (The Infamous Heir), Elizabeth Michels, Slovenský spisovateľ, 2017, preklad: Otakar Kořínek

Ethan Moore ako devätnásťročný opustil  svojho otca, prakticky založeného staršieho brata Trevora a mladšiu sestru Katie. Otec ho v podstate vyhodil, lebo sa zastal svojej mamy, ktorá zmizla, opustila svojho manžela i deti. Ethan sa ju rozhodne nájsť, no nepodarí sa mu to a po rokoch, počas ktorých sa živí svojimi päsťami ako boxer, sa vracia domov do Anglicka. Uteká zo Španielska pred nepriateľmi. Otec mu teda konečne odpustil a na jeho počesť sa koná oslava jeho návratu. Jeho maniere však nie sú také džentlmenské, keďže svoj život strávil v prevažnej miere bitkami a kočovným životom, a preto jeho reakcia na prosbu lady Roselyn Greyovej, s ktorou sa kedysi ako dieťa hrával v lese, aby jej odniesol batožinu do domu, mladú ambicióznu krásku neuspokojí a ich stretnutie po rokoch dopadne  ohadzovaním sa blatom. Roselyn akoby sa opäť stala tým malým dievčatkom, ktoré s Ethanom lozilo po stromoch, smialo sa a žilo svojským nespútaným spôsobom života. Ethan sa do tej divošky, čo do neho prvá hodí kus blata, šialene zamiluje, lenže má to svoj háčik. Je zasnúbená s jeho bratom Trevorom...

„Tá truhlica vyzerá ľahká, tú odnesiete aj sama.“ Ľahostajne sa obrátil a vykročil k dverám.

Preskočilo mu? Neznesiteľný chlap!

Chvíľu stála ako vrastená do zeme a cez dážď pozorovala, ako odchádza. Potom jej praskli nervy. Slušne vychovaná dáma, ktorú stelesňovala, sa zmenila na impulzívne dievča, z čoho, ako si myslela, už pred rokmi vyrástla. Čo si to dovoľuje!

Takto do nej neodíde!

Rozbehla sa ku kvetinovému záhonu, rukou v biele rukavičke nabrala mokrú hlinu a z celej sily ju hodila pánu Moorovi do chrbta. Blato sa mu roztresklo na ramene, pofŕkalo mu líce. Na okamih pocítila triumfálnu radosť. Potom sa naňho vyjavene zahľadela.

(str. 19)

Roselyn je rovnako očarená svojim kamarátom z detstva, ale jej plán vydať sa za lorda Trevora Aytona a stať sa paňou na panstve Ormesby Place je pre ňu už dlho na prvom mieste a ona odrazu nevie čo má robiť. Komplikácie odštartuje jej list adresovaný Ethanovi a spoločná prechádzka bratov Moorevcov s lady Roselyn, ktorá sa skončí smrťou staršieho brata a Roselyiným podozrením, že vrahom je mladší brat – Ethan.

Prerývaným šeptom, ktorý odrážal jej vlastné pocity, sa ozvala: „Nebolo by to správne.“

„Také jemné. Nikdy predtým som si to neuvedomil,“ prehodil zadumane a vrhol pohľad na svoje prsty zaborené v ej vlasoch.

„Som si tým istá a nemáš potuchy, ako ma bolí, že musím odísť.“

Na plné hrdlo sa zasmial, prešiel jej prstom po sánke a sledoval, ako pri jeho dotyku zavrela oči. „Hovoril som o tvojich vlasoch, nie o mojej posteli. Hoci, veľmi mi lichotí, že by si mi ju chcela zahriať.“

(str. 50)

Trevorova smrť sa prezentuje ako nehoda, ale Ethan vie, že niekto ho ovalil po hlave a Treovorovi spadnúť do šachty pomohol, no nemá dôkaz a neverí mu ani Roselyn, preto sa rozhodne túto záhadu vyriešiť sám, pomstiť bratovu smrť a získať si opäť Roselyinu náklonnosť.

Prstami jej prešiel po kľúčnej kosti. „Čierna spodná bielizeň? Nosí čiernu bielizeň pod plesovými róbami väčšina dám?“

„Nie!“ Očervenela, konečne si uvedomila, prečo sa dotkol jej pleca. „Nie som ti povinná nič vysvetlovať.“ Odtiahla sa od neho, no aj tak jej stihol zastrčiť ramienko nového čierneho korzetu pod golierik. Vari ju tento muž nikdy neprestane mučiť?

(str. 97)

***

Prešiel jej rukami po chrbte a pritiahol si ju. Je tak blízko! Uprela pohľad na lákavo pootvorené pery. Prosím pobozkaj ma, prosím ťa, pobozkaj ma, kričalo jej srdce, kým konečne zľahka nepritisol pery na jej. Zavrela oči, keď ju jeho páliace pery pozývali ďalej.

(str. 193)

Ďalšie informácie »