
„Tá truhlica vyzerá
ľahká, tú odnesiete aj sama.“ Ľahostajne sa obrátil a vykročil
k dverám.
Preskočilo mu?
Neznesiteľný chlap!
Takto do nej
neodíde!
Rozbehla sa ku
kvetinovému záhonu, rukou v biele rukavičke nabrala mokrú hlinu
a z celej sily ju hodila pánu Moorovi do chrbta. Blato sa mu
roztresklo na ramene, pofŕkalo mu líce. Na okamih pocítila triumfálnu radosť.
Potom sa naňho vyjavene zahľadela.
(str. 19)
Roselyn je rovnako očarená svojim kamarátom
z detstva, ale jej plán vydať sa za
lorda Trevora Aytona a stať sa
paňou na panstve Ormesby Place je pre ňu už dlho na prvom mieste a ona
odrazu nevie čo má robiť. Komplikácie odštartuje jej list adresovaný Ethanovi
a spoločná prechádzka bratov
Moorevcov s lady Roselyn, ktorá sa
skončí smrťou staršieho brata a Roselyiným podozrením, že vrahom je
mladší brat – Ethan.
Prerývaným šeptom,
ktorý odrážal jej vlastné pocity, sa ozvala: „Nebolo by to správne.“
„Také jemné. Nikdy
predtým som si to neuvedomil,“ prehodil zadumane a vrhol pohľad na svoje
prsty zaborené v ej vlasoch.
„Som si tým istá
a nemáš potuchy, ako ma bolí, že musím odísť.“
Na plné hrdlo sa
zasmial, prešiel jej prstom po sánke a sledoval, ako pri jeho dotyku
zavrela oči. „Hovoril som o tvojich vlasoch, nie o mojej posteli.
Hoci, veľmi mi lichotí, že by si mi ju chcela zahriať.“
(str. 50)
Trevorova smrť sa
prezentuje ako nehoda, ale Ethan vie, že niekto ho ovalil po hlave
a Treovorovi spadnúť do šachty pomohol, no nemá dôkaz a neverí mu
ani Roselyn, preto sa rozhodne túto záhadu vyriešiť sám, pomstiť bratovu smrť
a získať si opäť Roselyinu
náklonnosť.
Prstami jej prešiel
po kľúčnej kosti. „Čierna spodná bielizeň? Nosí čiernu bielizeň pod plesovými
róbami väčšina dám?“
„Nie!“ Očervenela,
konečne si uvedomila, prečo sa dotkol jej pleca. „Nie som ti povinná nič
vysvetlovať.“ Odtiahla sa od neho, no aj tak jej stihol zastrčiť ramienko
nového čierneho korzetu pod golierik. Vari ju tento muž nikdy neprestane mučiť?
(str. 97)
***
Prešiel jej rukami
po chrbte a pritiahol si ju. Je tak blízko! Uprela pohľad na lákavo
pootvorené pery. Prosím pobozkaj ma,
prosím ťa, pobozkaj ma, kričalo jej srdce, kým konečne zľahka nepritisol
pery na jej. Zavrela oči, keď ju jeho páliace pery pozývali ďalej.
Príbehy Elizabeth Michelsovej majú vždy dynamiku, sú tak správne
romantické s primeraným množstvom erotiky. Doteraz sa mi od nej
páčil každý jeden príbeh a ani tento nie je výnimkou. Ethan Moore je podľa mňa dokonale
nedokonalý hrdina – nefrfle, miluje svoju vyvolenú od úplného začiatku
a aj keď mu neverí a nespráva sa k nemu najkrajšie, on je stále
rovnaký, neľutuje sa, nehnevá sa, je to CHLAP na pohľadanie. Roselyn
už taká bezproblémová nie je a niekedy mi jej výlevy a nelogické
argumenty trochu liezli na nervy. Na to, kto je vrahom asi prídete
veľmi rýchlo, pretože autorka to dosť jasne naznačí v prvej polovici, ale prekvapivé
rozuzlenie v závere nás aj napriek tomu neminie.
Čo by som vytkla, je obálka, nerozumiem prečo vydavateľstvo vybralo obálku s blondínou na obale, keď hlavná hrdinka Roselyn je tmavovlasá. Celkovo obálka sa mi veľmi nepáči.
Knihu si môžete zakúpiť tu.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára