Hořím pro tebe, (Burn For You) J. T. Geissinger, RED 2021, preklad: Blažena Kukulišová

Tak toto bolo perfektné. Hlavní hrdinovia Bianca a Jax mi úplne sadli. Vtipné hlášky, iskrivé situácie a slow burn s ideou dohodnutého manželstva v dokonalom prevedení.

Bianca si ma získala svojimi vtipnými i sebakritickými hláškami a tým, že nelietala kdesi v oblakoch a išla si za svojim snom.

Jackson bol zlatíčko, taký ten navonok drsný chlap s nežným chlapčenským vnútrom. Neuveriteľne som si užila tú jeho ,,šteniatkovskú" oddanosť i keď niekedy nedokázal ukočírovať vlastné ego a žiarlivosť a robil somariny. V závere však pochopíme, prečo sa nie vždy zachoval ako džentlmen.

 Kdybych vyžadovala hostesku, co vypadá jak bezpohlaví jeptiška, přidělovala bych stoly sama. (Bianca - no nezbožňuj ju :D)              

Bolo úplne úžasné, ako sa tie dva rôzne pohľady na tie isté situácie prepájali z pohľadu Biancy a Jacksona. On bol síce dosť zatrpknutý, ale srdce mal na správnom mieste od začiatku a aj rozum, keď vedel oceniť takú ženu ako Bianca. (Aj keď ona ešte o tom nevedela.)

Všetky tie narážky personálu v Biancinej kuchyni – ľudia z mäsa a kostí, v ktorých existenciu som verila, akoby to bola samozrejmosť – to, že hlavný mužský hrdina Jax nebol dokonalý, ale spočiatku Biancu vytáčal svojim neoholeným strniskom a výzorom vagabunda (ktorý, ale príjemne voňal – to je základ) ma úplne dostalo. Bolo to milé, originálne, iskrivé a také reálne, aj napriek tomu, že sa dohodli na manželstve kvôli dedičstvu a peniazom.

„Ať už vedeš sama se sebou rozhovor o čemkoli, rád by se připojil. Fascinuje mě to.“ (Jax)

Komu by som tam jednu vrazila do zubov, tak to bol istotne Biancin bývalý. Ten by si zaslúžil riadnu nakladačku – viac neprezradím. 😊

Čo autorke veľmi kvitujem je i to, že to nepreháňala s erotikou na každej desiatej strane, ale urobila to „šalamúnskejšie“ a čitateľa provokatívne udržiavala v napätí iskrením medzi tými dvoma – zvládla to geniálne. Páčilo sa mi aj to, že v úvode nám ukázala taký drsnejší pohľad Jaxa na to, ako ho Bianca vrzušovala, ale vo „finálnych“ scénach to podala inak, premiešala to s dávkou toho napätého očakávania, vzájomnej náklonnosti – už nielen fyzickej príťažlivosti - a vznikla z toho dokonalá erotická scéna, ktorá čitateľa odmení za celkom neúprosné čakanie – kedy konečne už zo seba strhnú tie šaty! :D

Okrem úžasné namiešaného kokteilu lásky, sexu, vtipu a života sa v tejto knižke môžete tešiť aj na Biancine kulinárske výtvory a ich recepty.

MOJE HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner

Túto knižku som čítala v rámci štafety organizovanej na INSTAGRAME  knihomoľkou cas_sknihou 💖 

https://www.instagram.com/cas_sknihou/

https://www.instagram.com/wondersofbookz/

 

Korene hriechu, Marja Holecyová, FRAGMENT, 2016, pôvodná slovenská tvorba

Korene hriechu je veľmi dobre napísaný historický román inšpirovaný uhorskými dejinami 16. storočia a hoci by sa postavy napriek tomu svojim zmýšľaním dali označiť ako veľmi pokrokové, mne osobne sa tento príbeh zdal veľmi uveriteľný, navyše je plný krásnych myšlienok. 

Očaril ma prepracovaným dejom, nenúteným spracovaním histórie (nie som odborník na históriu, preto mi nezrovnalosti jednoznačne unikli, ale myslím si, že tento žáner nehľadá a nemieri na historikov – viem si predstaviť, že im by nedotiahnuté skutočnosti mohli vadiť – to je ale ich problém 😊 – mne sa to zdalo dokonalé 😊) a krásnym, štylisticky bohatým, no zároveň veľmi a čistým a vypísaným štýlom autorky . (Tlieskam!)

Mňa osobne vždy uchváti hlavne to, keď je kniha napísaná dobre. Ak aj dejovo nie je úplne podľa mojich predstáv, rada sa nechám zaviesť aj mimo svojich komfortných zón a do príbehu sa ponorím – dôležité pre mňa je, že pri čítaní nemám pocit, že potrebujem do ruky vziať ceruzu a škrtať štylistické nezmysly :D, a tu som si teda užila krásnu čistú jazdu a mnoho naozaj prenádherných myšlienok.

Hlavná hrdinka Loriana alias Janika nie je dievčina, s ktorou by som sa vedela úplne stotožniť. Dokonca ma ani láska medzi hlavnými hrdinami až tak nedojímala (ako v klasických historických romanciach – tu by som povedala, že je to niekde na rozhraní dobrodružného románu, jemnej romance a historického románu), napriek tomu, som týmto postavám všetko verila, ich chyby, slabosti, rozhodnutia, neboli prehnane čestní, ani skazení. Autorka podľa mňa veľmi dobre vykreslila túto dobu a hoci do nej vsadila výnimočné charaktery, nesnažila sa z nich spraviť zlých alebo dobrých, ale takých skutočných s dobrou i zlou ľudskou stránkou. Veľmi pekne sa pohrala s vykreslením psychicky postáv na základe ich činov, skúseností i šťasteny, ktorá vytvarovala ich osobnosti a smerovala ich osudy. Napriek tomu, že od historickej romance by som čakala väčší dôraz na city, a vnútorné prežívanie postáv, tu sa to z pochopiteľných príčin nedalo – táto doba bola iná, a keď sa človek takmer dennodenne strachuje o vlastný život, jednoznačne si nezoberie do ruky kvetinku a nebude odpočítavať  - ma má rád, nemá má rad. Takže z môjho pohľadu je to dokonalé, také, aké to je. Ak by sa autorka rozhodla vykresliť inú dobu, očakávania by boli zase iné.

Páčilo sa mi i to, že sa tu spomínajú krutosti i zvrhlosti, ktoré boli v tom čase bežné, takže ani toto v tomto románe neobídeme a asi aj preto som vnímala tento príbeh, akoby sa naozaj stal. Bratia Podmanickí bolí každý iný, ale napriek všetkému, zostala medzi nimi istá bratská súdržnosť, čo tiež hodnotím veľmi pozitívne. Samotný príbeh nie je čiernobiely a i dobré veci sa dejú zo zlých dôvodov a naopak. Vďaka týmto paradoxom a tomu, že tu rozhodne nešlo iba o bezduché prerozprávanie, ale malo to svoju hĺbku, si ma román Korene hriechu absolútne získal.

Knižku hodnotím teda veľmi kladne – za mňa 4 a 1/2 hviezdičky. Päť nedávam preto, že v historickom žánri uprednostňujem inú časovú epochu, ale to je zase môj problém. 😊

 

HODNOTENIE: 4,5/5 * bez ohľadu na žáner

ĎAKUJEM bookstagramerke @stracie.hniezdo

za možnosť prečítať si túto knižku v štafete, ktorú zorganizovala. :)

https://www.instagram.com/stracie.hniezdo/

https://www.instagram.com/wondersofbookz/

Třetí záhrada, Sarah Parsley (Šárka Hieková), Fortuna Libri, ČR, 10/2021, pôvodná česká tvorba

 

Hoci som čakala trochu iný príbeh - čo pripisujem na vrub tomu, že historické romance z anglického prostredia sú ladené trochu iným smerom - príbeh sa mi páčil a čítalo sa to veľmi rýchlo. 

Prvá polovica bola na môj vkus príliš dynamická a v podstate sa všetko už spomínalo v anotácii, napriek tomu, som s napätím čítala, ako to bude s Nelliným "starým" manželom. 

Z môjho pohľadu isté aspekty príbehu stratili svojou dynamikou hĺbku, ale to nemusí vadiť každému. Postavy sa mi spočiatku zdali trochu ploché, no postupne sa to zlepšovalo ako hrdinovia rástli spolu so svojimi životnými skúsenosťami a nezdarmi. 

V príbehu vystupuje strašne veľa postáv, čo bolo niekedy trochu mätúce, ale dalo sa v tom zorientovať. 

Celkovo myšlienku a prevedenie románu vnímam ako veľmi vydarené. Knižku hodnotím na slabšie 4 hviezdičky – to iba preto, že ja osobne preferujem menej dynamické príbehy, kde sa viac autor ponorí do psychiky postáv – to je ale vec vkusu. 

Z toho dôvodu, by som si už knižku druhý krát neprečítala, hoci čas strávený s touto knižkou vôbec neľutujem a veľmi rada som si tento vskutku originálne poňatý príbeh prečítala. Držím autorke palce v ďalšej tvorbe.

Anotácia: 

Co udělá mladá dívka, která přijde o všechno a zbyde jí jen zahrada planých růží?

Sedmnáctiletá šlechtična Nella se ocitne v klášteře poté, co její otec prohýří rodinný majetek. Když se po dvouletém utrpení u bran objeví otec, který ji chce provdat, je přesvědčená, že je její zkouška u konce. Nalezne lásku u mladého medika Sebastiana, avšak je proti své vůli provdána za staršího knížete Nikolase Albrechta. Začíná tak svazek plný vášně, zrady, nenávisti i naschválů. Po mnoha útrapách je manželství anulováno a Nella se stěhuje na venkov, kde pozná svobodu, přátele a tajemství výroby parfému. Dokáže se Nella postavit na vlastní nohy a zapomenout na veškerá příkoří? Zbaví se kníže strachu, který před svou manželkou nebyl schopný odhalit?

Historický román s mnoha decentně popsanými erotickými scénami, vypráví o přeměně naivní dívky v silnou a sebevědomou ženu.

MOJE HODNOTENIE 4* s ohľadom na žáner

Ti předurčení - Nikol Wolfová, Nakladatesltví Brk (Powerprint), 2019

Tento príbeh ma okúzlil už hneď na začiatku. Vhupla som doň  netušiac, čo mám očakávať a musím povedať, že nič podobné som dosiaľ nečítala. Hoci ide o útlu knižočku, na obsah a myšlienky je skutočne bohatá. Hlavná hrdinka Živa uteká, aby si zachránila život a tento jej útek do lesa sa pre ňu stane osudným, hoci nie tak fatálne, ako sa od tej chvíle domnieva jej mama Mlada. Mená sú také slovanské a to ma fascinovalo – akoby ešte viac približovali atmosféru tej dedinky i lesa a všetko nadprirodzené som vďaka tomu vnímala ako súčasť života, prírody, akurát, že je to ľudskému oku neviditeľné.

Živa sa stáva dieťaťom prírody – Jarom - a musí sa naučiť mnoho vecí – tu sa začína úžasná nadprirodzená cesta k spätosti s vlastnou dušou i prírodou. Zároveň však stále sledujeme i to, čo sa deje v Živinom starom domove, v dedinke, a keďže nechcem veľa prezrádzať -spoilerovať- dodám iba to, že je to rovnako zaujímavé ako tá fantastická stránka Živinej premeny. Niektoré pasáže boli priam desivé, ale skvele dokresľovali autorkin zámer a dodali mu jedinečnosť, surovosť a čaro neskrotných zákonov života a prírody.

Z postáv sa mi najviac páčila Zima (ako najstaršia pochodeň bola najmúdrejšia a najvyzretejšia) a Podzim – jediný chlap – veľmi ma zaujal jeho ľúbostný príbeh – čo zažil ešte ako človek a neskutočne sa teším, čo sa o tom ešte dozvieme v ďalšej časti.

Z môjho pohľadu nejde o typickú fantasy, je to hlbší príbeh o viere, o živote, o láske ... o mnohom.

ĎAKUJEM vydavateľstvu BRK, že som sa mohla zapojiť do štafety a prečítať si tento čarovný príbeh. Teším sa na druhý diel

MOJE HODNOTENIE: 5* s ohľadom na žáner

RIVER WILD, SAMATHA TOWLE, RIVER WILD, BARONET, 2019, český preklad: Hana Pokorná

 

K tomuto príbehu som sa dostala vďaka knižnej štafete na Instagrame a som teda veľmi rada, že sa tak stalo. Ide o skutočne krásny a hlboký príbeh, plný nielen bolestivej minulosti oboch hlavných postáv, ale aj vtipných dialógov, ktorý uprostred ťažkých životných osudov Rivera a Carrie pôsobí ako lúče príjemného a niekedy až spaľujúceho slnka v horúcom Texase, kde sa odohráva väčšia časť príbehu.Spočiatku som mala obavy, či téma sexuálneho zneužívania detí a násilie v domácnosti nebude pre mňa príliš silné kafé, ale našťastie autorka to poňala veľmi decentne, vôbec nie explicitne a nezachádzala do krajností, aby ukázala utrpenie mladého Rivera, skôr to letmo naznačila do takej miery, aby nám boli jasné súvislostí a emócie, ktorým by sme inak v príbehu ďalej nerozumeli.

Obaja hlavní hrdinovia si prešli peklom a spoločne doslova nachádzajú raj na zemi – v spoločnosti toho druhého. Samozrejme. Nejde to hneď a práve to spoznávanie, oťukávanie a otváranie sa jeden druhému je podané tak reálne, nenútene a vtipne, že ani napriek ťažkej téme, ktorá sprevádza celý príbeh je celý tento román oveľa menej smutný a tragický než by ste čakali.

Erotika tu vôbec nie je prehnaná, práve naopak a nepôsobilo to na mňa ani vulgárne ani presladene. Román River Wild je skutočne vydarený romantický príbeh s jemnou erotikou a silnou témou, ktorá vôbec nenarúša ostatné aspekty príbehu. Zhltla som ho za dva dni, pretože autorka píše dynamicky a k veci, nepoužíva zbytočné opisy a vaty, a tak sa čitateľky pri čítaní určite nebudú ani na sekundu nudiť.

Jediné, čo sa mi zdalo trošku zvláštne bola Carriena odvaha a prostorekosť. Na to, čo si v živote zažila mala odvahu a bola také slniečko. Ale na druhej strane, nie nadarmo sa hovorí, že niekedy ľudia skrývajú za úsmevom tú najväčšiu bolesť. Preto sa nazdávam, že napokon to predsa nie je úplne nereálne a existujú ľudia, ktorí dokážu svoju bolesť premeniť na  vďačnosť,  pokoru i strhujúcu radosť zo života ako to bolo u Carrie.

Za poskytnutie knihy v rámci knižnej štafety ďakujem Martinke z boogstagramu @kniha_je_radost 💟

MOJE HODNOTENIE: 💖💖💖💖💖

Nevhodné správanie, Vi Keelandová, (Inappriopriate), IKAR, 2021, preklad: Veronika Bali

Vi Keelandová pre mňa dosiaľ predstavovala autorku, u ktorej som sa celkom nevedela rozhodnúť, či mi jej štýl písania sedí, alebo nie. Čítala som od nej, okrem tejto iba Šéfa a Žiadnu lásku, len sex. Zaujal ma v nich  príbeh ako taký, striedanie minulosti a prítomnosti, záhady, tajomstvá, ktoré používa v každom svojom románe dosť podobne. Ani tieto predchádzajúce sa u mňa nevyšplhali na popredné miesto v mojich prečítaných knihách, ale oslovili ma viac ako tento posledný.

Osobne mám pocit, že Vi Keelandová má síce dobré nápady, ale dosť povrchne a prvpolánovo poňaté a hoci sa snaží ísť pod povrch, z môjho pohľadu je vykreslenie psychiky postáv veľmi plytké a neuveriteľné. Mám pocit, akoby všetky postavy, ktoré napísala, fungovali presne rovnako. Nechcem povedať, že píše úplne zle, akurát u mňa to jednoducho nefunguje.

V poslednom románe, o ktorom je táto recenzia 😊 s názvom Nevhodné správanie, musím pochváliť začiatok, ktorý bol vtipný a dynamický – žiaľ, tam to pre mňa skončilo. Nechcem tým povedať, že by sa v príbehu mali neustále diať nejaké zvraty, ale vata okolo toho všetkého, nikam neviedla, nemala význam. Navyše, tajomstvo, ktoré sa rozhodla v tomto románe spojiť s problémom psychického ochorenia sa mňa osobne dotkol veľmi negatívne. Myslím, že hoci to istotne nebol autorkin zámer, nie každému by sa konanie hlavného hrdinu mohlo páčiť – mňa osobne to asi najviac rozladilo. Nechcem prezrádzať, o čo išlo, ale je to veľmi citlivá témy pre mnohé kategórie – matky, ľudí s rôznymi psychickými poruchami, atď – takže toto bolo pre mňa cez čiaru a v spojení s explictnou erotikou -  za mňa veľké NIE.

Väčšinou času po úvode som sa do čítania musela nútiť a okrem toho, čo ma rozhorčilo, ma mnoho vecí nudilo.

Ospravedlňujem sa, ak som sa týmto dotkla nadšeným čitateľom tejto autorky – je to iba môj pohľad a nebolo a nie je mojím cieľom vás od kúpy/čítania tejto knihy odrádzať – bohužiaľ, u mňa  táto kniha nenašla pochopenie ☹

     MOJE HODNOTENIE: 2 ** za úvod a obálku 😊

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:

Titul Nevhodné správanie  si môžete kúpiť  TU

Posledný list od Milenca (The Last Letter From Your Lover) , Jojo Moyes, IKAR 2021, preklad: Andrej Chovan

 Spisovateľku Jojo Moyesovú som si celkom obľúbila vďaka knihe Darca hviezd, a preto som znova siahla po jej románe. Autorka je veľmi dobrou rozprávačkou a dokáže poňať príbeh s istým nadhľadom, ako rozprávač neupadá do mizérie či šťastia svojich postáv – aspoň ja to tak vnímam. Prenecháva tak čitateľovi priestor na jeho vlastné emócie a nič mu nepodsúva, čo u mňa skutočne fungovalo, pretože vďaka tomu sa mi Posledný list od milenca čítal veľmi dobre a tento príbeh i jeho stvárnenie považujem za skutočne veľmi vydarený.

„To vy by ste mali rozprávať mne. Vlastne dokazovať, aby sme boli presní.“

„Čo také?“

„Že nie ste úplný debil. Ak si správne spomínam, dali ste si na to pol hodiny.“
„Aha, áno. Koľko času mi ešte ostáva?“

Pozrela na hodinky. „Asi deväť minút.“

(str. 96)

 

„Robím, k čomu ma vychovali. Nabalila som si bohatého manžela a robím ho šťastným. (str. 96)

 

„Myslel som tým,“ Anthonymu vyschlo v ústach, „...myslel som tým, že budem mať pôžitok už len z vášho pôžitku.“ (str. 97)

Hoci spočiatku prelínanie časových liniek môže čitateľa trocha zmiasť, (aj mňa to trochu znervózňovalo) nemala som napriek tomu pocit, že ma nejaká časť – časová línia – nebavila a čakala som na tú druhú. Z postáv mi najviac prirástla k srdcu samotná Jennifer Stirlingová aj so svojím milencom Bootom alias Anthonym O´Hareom. Páčilo sa mi, že ich vzťah nebol iba o „tom“, ale o hlbokej duševnej spriaznenosti, o láske, ktorá nevychádzala iba z fyzickej príťažlivosti. Ellie, hrdinka „z prítomnosti“ mi svojim ženatým milencom veľmi nesadla a robila jednu blbosť za druhou – ako pubertiačka – ale to je život, aj tak sa ľudia zvyknú správať. Autorka to mala očividne všetko veľmi premyslené, pretože aj ten Ellien príbeh zohral v ústrednej dejovej linke dosť podstatnú rolu,  takže – ak ste ako ja a nemáte veľké sympatie so ženami, čo spávajú so ženáčmi, len vydržte a pookrejete.

„Ťažko si predstaviť, že by mohli byť podmienky pre väčšinu Afričanov ešte horšie.“

„V tom prípade sa nezhodneme,“ odsekol Stirling. „Podľa mňa sú ľudia, pre ktorých môže byť sloboda veľmi nebezpečným darom.“ (str. 60)

 

Ak existovalo čosi horšie ako dieťa v redakcii, potom to bola plačúca žena s dieťaťom v redakcii.

(str. 255)

 

Jojo Moyesovú by som označila za takú romantickú realistku. V jej príbehoch doslova „nádej umiera posledná“ a zároveň v jej románoch vždy nájdete opis nejakých historických skutočností, takže sa dozviete niečo, čo ste možno ani netušili, že sa kedysi stalo. Prepája to naozaj s neskutočnou eleganciou. Nenatrafila som na žiadne ťažkopádne časti, ktoré by som z knihy vyškrtla. Jediné, čo je u mňa u tejto autorky mínusom je to, že ma tieto jej smutnokrásne (netvrdím, že tam chýba happy end – to vôbec nie😊) príbehy akosi nastavia vždy tak, že hoci sa mi to veľmi páčilo, viem, že druhýkrát si to neprečítam. Jednoducho preto, že stačilo – dostala som z príbehu to, čo som mala a som naozaj rada, že som si mohla prečítať tak dobre napísaný príbeh s krásnymi myšlienkami.

Hruď sa jej prudko dvíhala a on vedel, že ju doslova šokoval. Pohľady sa im stretli a počas toho krátkeho okamihu jej povedal všetko. Povedal jej, že je tá najočarujúcejšia žena, akú kedy stretol, že kvôli nej nemôže správať a že v porovnaní s týmto bola každá jedna chvíľa v jeho živote nudná a bezvýznamná. (str. 133)

 

Aj tak Ťa ľúbim – aj keby som tu už nebola ja, ani nijaká láska, ani nijaký život – ľúbim Ťa.

List Zeldy Francisovi Scottovi Fitzgeraldovi

(str. 269)

MOJE HODNOTNIE: 💓💓💓💓

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, román Posledný list od milenca  si môžete kúpiť  TU