Eliška Melušová: Odkaz záhadnej lady (pôvodná slovenská tvorba) vydavateľstvo Maxim, 2020

Román Odkaz záhadnej lady z pera slovenskej autorky Elišky Melušovej spadá do žánru historická romanca a v podstate sa drží zaužívaných dejových koľají tohto žánru.

Musím sa priznať, že prvá verzia tejto recenzie bola trošku ostrejšia, ale keď sa mi to trošku uležalo v hlave, uvedomila by som si, že by to nebolo celkom férové, pretože príbeh sa mi čítal dobre, aj napriek nezrovnalostiam, ktoré spomeniem.

Keďže historické romance ja skutočne môžem, pustila som sa do čítania s veľkým nadšením.

Začiatok na mňa zapôsobil veľmi dobre, dej plynul dynamicky, hoci ma trochu rušili také drobnosti ako prepis mena Stephany s „y“ a nie Stephan-ie, čo mne pripadá v anglofónnom ,,svete" prirodzenejšie, ale takéto veci sa dajú opomenúť, na nich príbeh nestojí.

 Avšak, neskôr sa tam začali hromadiť nelogickosti v reáliách danej doby. Napríklad, že komorná bola v rodine Klarenovcoch už od čias, keď bol barón slobodný mládenec. Nezdá sa mi, žeby nejaká komorná pracovala pre muža, tí mali komorníkov, takéto ,,nepresnosti" v príbehu trochu uberajú na uveriteľnosti.

Aby som však iba nekritizovala, prekáranie hlavných postáv, onej záhadnej lady Stephany Klarenovej a budúceho vojvodu, grófa Bogardiho sa mi páčilo, malo to ten správny šmrnc.

Z jazykového - štylistického hľadiska ma zaskočil výraz ,,polka" vo význame ,,polovica" - ako dobre vieme, ,,polka" je tanec a toto by veru v knihách nemalo byť, za mňa dosť veľké faux pas – odkaz pre redakciu 😊

Na danú dobu si podľa mňa začali Stephanie a gróf Bogardi až príliš skoro tykať. Vzápätí sa tu rozvinula detektívna zápletka, celkom slušne vygradovaná.

Zopár zvratov ešte pred záverom pridalo príbehu na dramatickosti, no mala som pocit, že konanie hlavných postáv bolo niekedy dosť nelogické. Rozumiem , že to slúžilo na predĺženie drámy, aby sme si na ten happyend ešte trochu počkali, no menej je niekedy viac.

Celkovo hodnotím štýl autorky ako pútavý, ľahko plynúci. Keďže ide o romantickú fikciu, nechcem veľmi hodnotiť reálie, no podľa mňa sa autorke nepodarilo vystihnúť myslenie ľudí žijúcich v tej dobe v Anglicku. Uvažovali a správali sa až príliš moderne. Ak vám tieto veci v príbehoch nevadia, resp. reálie danej doby veľmi nepoznáte, tak si to možno ani nevšimnete.

Autorka síce spomenula  známe ulice a inštitúcie v Londýne, ale ani to nepomohlo tej uveriteľnosti, aby to so sebou prinieslo aj atmosféru Anglicka v 19. storočí. Chýbal tam väčší dôraz na to, ako vtedy  fungovala spoločnosť, etiketa, bontón, atď.

Myslím, že ak by sa autorka vrhla na moderný žáner, modernú romantiku – zapôsobilo by to na mňa oveľa viac. 😉

HODNOTENIE ⭐⭐⭐ – za celkom originálny príbeh a štylistiku 😊

Hierarchia svetla, Adriana Bolyová, pôvodná slovenská tvorba, IKAR, 2022

Rovnako ako pri prvej časti tejto plnokrvnej fantasy série nemôžem vôbec nič vytknúť. Pokračujem tu v deji plynulo ďalej, no pekne postupne a s veľkou dynamikou i poriadnou dávkou nebezpečenstva sa tu odhaľujú chýbajúce skladačky a ukazuje, kto za koho „vlastne“ hrá a kto je vlastne kto...

Láska k Matému bola jedna vec, ale viera v rovnováhu druhá. (str. 127)

Démoni (na ich sprítomňovanie som si už zvykla v prvej časti, ale zakaždým ma tieto drobnosti v opise fantasy sveta nadchnú) démonológovia (a najmä šialene démonologičky 🤣) anjeli, obyčajní ľudia ... zisťujeme, že zachrániť toho treba oveľa viac, než „iba“ svet ako taký ...

   Každý vie, že jestvujem, začvirikala zhmotnená príroda veselo ako slávik (str. 41)
              
  „Láska bez radosti je len povinnosť.“ (str. 340)

Radana sa učí využívať svoje schopnosti naplno, Maté je stále rovnako tajomný a Laredo ... táto postava je proste topka! Zbožňujem jeho humor a odvahu.

„Ako chceš.  Tak čau. Dúfam, že tie zhorené telá aspoň pochováš.“ (str. 64)
„Rovno predo mnou sedí posratý mimozemšťan, Voronin!“ (str. 100)
„Neľutuj sa toľko. Hovor. Potom tu môžeš fňukať donekonečna, ak chceš.“ (str. 332)
„Dobre, že si tu. Pomôžeš mi,“ zachrapčal Laredo. Schmatol ho za zápästie a potiahol do mora. „Tu stačí.“
A mňa utopí kto, ty kretén?“ (str. 341)

Oproti iným fantasy svetom tu musím vyzdvihnúť nielen originálnosť, štylistickú bohatosť jazyka, ale aj dynamiku akčných scén prepojenú s vnútorným vnímaním postáv, čo mne osobne veľmi sedí a o to lepšie sa mi kniha čítala. Mala som pocit, akoby som sledovala film – veru, ak by toto niekto natočil, to by bola paráda. No zároveň tu nechýbajú aj hlbšie myšlienky a večné pravdy univerza...

 Čo dodať, teším sa na ďalšiu časť a ďalšie odhalenia ... je to poriadne napínavé.

MOJE HODNOTENIE:  5⭐⭐⭐⭐⭐/5 s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem 
internetovému kníhkupectvu
Preškoly.sk

Knižku si môžete zakúpiť TU.

Text: Anna Włodarkiewicz, ilustrácie: Ola Krzanowska, Eliška víta jar, Ikar, 2022, preklad: Silvia Kaščáková

🌻Milá a navyše nádherne ilustrovaná knižka s jednoduchým avšak citlivo a dynamicky pooňatým príbehom pre deti od 4 rokov moju dcérku skutočne očarila, a veru i mňa. Pestré ilustrácie z bežných každodenných zážitkov približujú zázraky meniacej sa prírody, keď si matka príroda pomaly prezlieka zimný kabát za ten jarný... 

🌻 Eliška zažije nejedno prekvapenie, fujavicu na v prvý deň jari, vzrušujúci výlet na bicykli so svojim ockom, sadenie v záhrade a napokon svoj veľký narodeninový deň s prekvapením. 

🌻 Odporúčam pre detičky od 3-4 rokov, a tie staršie, školopovinné sa môžu do čítania pustiť aj samé 📖😉

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

                               a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Äppol (Čo Su-džin), Som tu pre teba (Denník lesného dievčaťa), IKAR, 2022, preklad: Zuzana Hritzová

Čarovná knižka plná jednoduchých okamihoch ukrývajúcich tie najväčšie kúzla...

Túto recenziu píšem vonku, sedím si na aprílovom slniečku a počujem spievať vtáčikov a uvedomujem si, aké krásne je byť v spojení s prírodou, jej tichom a večnou krásou, ktorá sa mení každým ročným obdobím. 

Čarovná knižka krásnych ilustrácií práve o tomto prepájaní seba skrz večnú matku prírodu je ozajstné potešenie pre oči i dušu vnímavého človeka. 

Aj vďaka tejto knižke som si opäť raz iba tak sadla a vnímala svoj dych, vzduch, zem, slnko, zeleň, spev vtákov, prírodu okolo mňa...

Krajším a trefnejším úvodom táto knižka ani nemohla začať: 

Útecha od lesného dievčaťa:

Je v poriadku

na chvíľu sa zastaviť. 

Autorka vystihuje slovami i obrázkami všedné a predsa tak zázračné jednoduché okamihy života.

Vešanie čerstvo vypratej bielizne na záhradke, šálka teplého čaju či jedenie melóna uprostred letnej horúčavy.

Lesné dievča (v nás) sprevádzame všetkými ročnými obdobiami i náladami a krátke voľné lyrické verše (a graficky je tam zachovaný aj kórejský originál) veľmi citlivo avšak aj dosť úderne sprevádzajú každý jeden kúzelný obrázok talentovanej ilustrátorky Äppol.

Odporúčam všetkým citlivým dušiam dychtivým po krásach akéhokoľvek umenia..

Takéto niečo sa nedá hodnotiť hviezdičkami, toto je výtvor hodný ,,neba plného hviezd"💫💜😇🙏💞🥰❤🌠🌃💫

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

                               a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Jane Austenová, Pýcha a predsudok (Pride and Prejudice), IKAR, 2022, preklad: Danka Jacečková

Pýcha a predsudok je v dnešnom modernom svete už klasickým ľúbostným románom o predsudkoch a pýche, ktoré by mohli zabrániť zrodu takého ušľachtilého citu, ako je láska. A to je práve ono, aj dnes sa tieto prekážky stavajú ľuďom do vzťahov, a nielen tých ľúbostných. Preto to stále čítame, točia sa filmy ...

Jane Austenová v ňom vykreslila zamilovávanie sa váženého a bohatého muža, pána Fitzwilliama Darcyho, s trochu arogantnými maniermi a slabšou sebareflexiou a prchkej mladej ženy, Elizabeth Bennetovej, s vyhranenými názormi (predsudkami 😊), pýšiacu sa svojim ostrovtipom a schopnosťou odhadnúť povahu človeka...

A obaja sa poriadne popália. Elizabeth si ani neuvedomuje, ako skreslene sa na svet díva, a hoci sa domnieva, že nemá predsudky a pozerá sa na spoločnosť triezvo, napokon si musí priznať, že ani ona sa vždy nezachovala spravodlivo a uvážlivo. Pán Darcy zase pochopí, že city a láska nehľadia na spoločenský rebríček a nech proti tomu akokoľvek ,,bojuje“ ... srdcu nerozkáže.

A čo nám vlastne tento nesmrteľný príbeh chcel povedať? Čo nám Jane Austenová chcela povedať? Ukázala nám ľudské poklesky, ktoré sa opakujú a sú súčasťou každej doby a hoci nemusíme rozumieť všetkým manierom a spoločenskej etikete vtedajšej doby, rozhodneme si vieme predstaviť, aké to je, urobiť chybu, nešťastne sa zamilovať, ako nám klebety dokážu obrátiť život hore nohami a že iba pravda a čestné jednanie dokážu urobiť nápravu.

Román Pýcha a predsudok nie je skrz-naskrz romantickým čítaním, hoci ľúbostná zápletka je v popredí, súčasník si nemusí ani uvedomiť, že v tej dobe hľadanie manžela nemuselo nevyhnutne súvisieť s romantikou. V očiach žien regentského obdobia, v ktorej Jane Austenová písala, išlo o živobytie, o istoty, zabezpečenie – hľadanie manžela predstavovalo útočisko, bezpečie. A hoci to možno vyznie hrozne, hľadanie manžela tu skutočne má celkom inú dôležitosť ako v dnešných časoch.  

Zároveň však tento príbeh prekračuje svoju dobu uvedomením si, že táto podstata uzatvárania manželstva nebola správna a v mnohých prípadoch tieto partnerstvá nefungovali a jestvovali iba na povrchu.

Z môjho pohľadu je tento román geniálny nielen preto, že sa tu snúbi krásny a úprimný príbeh pravej lásky bez príkras a pátosu, ale zároveň poukazuje na chyby vtedajšieho fungovania spoločnosti a to tak, že si to nikto, azda okrem Jane, a neskorších čitateľov (tí, čo si už Pýchu a predsudok mohli prečítať v inej dobe) ani nevšimol.

Prečo však aj napriek irónií a kritike spoločnosti vníma väčšina čitateľov Jane Austenovú ako autorku romantických príbehov? Čítali ste už krajšie vyznanie lásky ako tie čo napísala Jane? 😊

„Márne som sa vzpieral, zbytočne som bojoval sám so sebou, nedokážem viac potláčať svoje city. Musíte mi dovoliť, aby som vám povedal, ako hlboko vás obdivujem a milujem.“ (str. 209)

 Sú také autentické, neprehnané a pritom plné citu.

Kto ma trochu pozná, vie, že Pýcha a predsudok je môj najobľúbenejší román a Jane Austenová najobľúbenejšia autorka – takže moje hodnotenie je plný počet  hviezdičiek a jedno veľké nekonečné plus. 😊 ⭐⭐⭐⭐⭐+🌟

P.S.: K novému prekladu, nemôžem nič vytknúť. Zdá sa mi prepracovanejší a modernejší, nenašla som tam žiadne rušivé momenty. Čítal sa veľmi dobre.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

                               a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Georgette Heyer, Frederica (originálny názov: Frederica), IKAR, 2022, preklad: Tamara Chovanová, preklad básní: Jana Báliková

Nielen krása vie očariť...

Ak siahnete po tomto románe, nečakajte typickú historickú romancu v štýle Bridgertonovcov. Georgette Heyerová sa vo svojich romantických príbehoch orientovala na iné aspekty romance – vtipné dialógy, dynamický dej, dôraz na historickú akurátnosť a veľa, veľa irónie a satirického podtónu, ktorým sa rovnako ako Jane Austenová, vysmieva spoločnosti, zároveň však neidealizuje svojich hrdinov a ukáže nám aj ich neduhy, hoci tak, aby sme im ich maniere v zapätí odpustili a iba sa nad nimi pousmiali... nebodaj nad tým aj mávli rukou. A tie prehrešky predsa len nie sú až také malé...

Frederica Merrivillová je dvadsaťštyriročná mladá dáma, ktorá sa po smrti matky príkladne stará o svojich mladších bratovi i sestru, nevídanú krásku, ktorá oplýva takým pôvabom, že v Londýne vyvolá poriadny rozruch. No bez dôvtipu staršej sestry by sa do žiadneho salónu nikdy nedostala ... v tom má prsty Frederica. Tá by pre svoju rodinu urobila aj nemožné.

A tak staršia slečna Merrivillová osloví lorda Alverstoka, markíza, s ktorým ju spája iba veľmi vzdialené príbuzenstvo. Kvôli sestre však neváha požiadať tohto cynického, znudeného starého mládenca o pomoc pri uvedení svojej nádhernej sestry do spoločnosti. A markíz sa na to napokon aj podujme, hoci sa tomu sám čuduje, čo ho k tomu viedlo...

Frederica si neberie servítku pred ústa a keby narazila na menej sebavedomého a zakomplexovaného muža, rozhodne by si narobila problémy. Lord Alverstoke však pri nej precitne z otupenosti nudnou spoločnosťou a množstvom hlúpučkých krások, ktoré sa ho snažia vmanévrovať do manželstva. Pri tejto usmievavej, dôvtipnej a pohotovej dievčine, ktorá už rozhodne nepatrí medzi debutantky a krásou sa sestre nemôže rovnať, zisťuje, že ho život začína baviť a už sa tak nenudí ... hlavne, keď je v spoločnosti staršej slečny Merrivillovej ... a jej podarených mladších bratov.

Množstvo postáv a rôzne klebety v úvode, ktorými nás zásobujú tie menej dôvtipné príbuzné lorda Alverstoka, bažiace po jeho bohatstve, môžu nejedného čitateľa popliesť – kto je  kto, v akom vzťahu, koho je to dcéra a tak ďalej - no na to, aby ste si tento milý, humorný a jemne romantický príbeh užili, to nemá nijaký vplyv ...

Je úžasné sledovať prerod skrz-naskrz cynického lorda Alverstokea, ako sa jeho srdce obrnené pred niečím takým, ako je láska a veci s tým spojené (obeta, empatia, nezištná pomoc ... ) pomaly roztápa pod Fredericiným úprimným karhaním a vtipkovaním. Hoci autorka nezachádza až tak pod povrch, prostredníctvom toho, čo sa deje na povrchu nepriamo poukazuje, akú silu majú city a čo všetko dokážu..

Nechýbajú vtipné prekárania, úsmevné lapajstvá Fredericiných bratov i menej rozumné výčiny Fredericinej hlúpučkej sestry ...

Austenovská irónia sa tu nezaprie, no Heyerová je v nej ešte ostrejšia a priamejšia, avšak v nežnostiach, po vyznaní si citov hlavných postáv, je už striedmejšia, a práve tieto jemné scény, poukazujúce na ľúbostnú zainteresovanosť našich hrdinov vyvolávajú to príjemné poskočenie srdiečka a príjemne mrazenie u čitateľa, keď si tí dvaja „konečne“ vyznajú, čo k sebe cítia ... v tomto prípade platí – menej je niekedy viac, krásy i priveľmi explicitnej romantiky😊.

                HODNOTENIE: 5⭐⭐⭐⭐⭐/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

                               a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Marja Holecyová, Mariotovi dediči 1 a 2, Fragment , 2010

Kúzelná fantasy z pera talentovanej slovenskej autorky...

Som naozaj neskutočne rada, že som sa dostala k tejto úžasnej slovenskej fantasy. Nájdete tu skutočné prepracovaný dej, isteže, je to skôr pre mladších čitateľov, čítanie pre mládež, (ale to je aj Harry Potter) a hoci tu cítiť inšpiráciu práve týmto slávnym čarodejníkom, nejde o nejaké vykrádanie. Je to naozaj originálny príbeh. Odohráva sa to na Slovensku a má to svoje čaro, pretože autorka skutočne išla do hĺbky a tento svet nám v prvej časti podáva tak výstižne, až si začnete želať, aby ten svet naozaj existoval a aj po vás si raz prídu chlapíci pripomínajúci mafiánov a odvedú vás do dedinky Ľubietová (alebo aj inej 😇) a tam sa dozviete, že patríte do prastarého rodu čarodejníkov.

photo by thefairypath - pixabay.com

Prvky vystihujúce tento nadprirodzený svet so svojim zákonitosťami a zvyklosťami sú naozaj presvedčivo podané a veľmi oceňujem, ako sa s tým autorka vyhrala. Niektoré prvky či typy postáv mi jemne pripomenuli niektoré vedľajšie postavy z Harryho Pottera, ale to vôbec nie je na škodu, pretože štýl, humor i hlavné postavy sú iné ako štýl Rowlingovej.

Prvý diel Mariotových dedičov nás veľmi rýchlo prenesie zo sveta obyčajných smrteľníkov, zo základnej školy v Nitre, kde Mija Vilhanová, hlavná hrdina, študuje, do sveta čarodejníckych klanov do dedinky Ľubietová. Mijin dedo, starosta tejto obce je veľmi odmeraný a chladný pán, ktorý v Miji vyvoláva tie najhoršie vlastnosti – hnev, tvrdohlavosť a výbušnosť.

Okrem neho ju do nepríčetnosti vie vyprovokovať aj Miseag, jej veľmi vzdialený príbuzný, synovec z x-tého kolena, no zároveň aj človek, s ktorými nesie spoločné bremeno – nálepku Mariotových dedičov. Okrem toho ich spájajú spoloční priatelia, Danka, Bart a Pete, odvážlivci, ktorí sa netrasú v prítomnosti obávaných dedičov mocného čarodeja... a práve oni do života týchto dvoch vnášajú hravosť, typické pubertálne zábavky, vďaka ktorým sa im bremeno neobľúbených Mariotových dedičov nesie ľahšie.

photo by thefairypath - pixabay.com

Marioto je zlý čarodejník, ktorý chce ovládnuť svet a zároveň Mijin otec, no podľa všetkého i vrah jej matky ...

Táto dobrodružná jazda plná uštipačných a vtipných dialógov – prekáraní medzi hlavnými hrdinami a ich priateľmi pokračuje aj v ďalšej časti, kde sa Mija s Miseagom pod vplyvom okolností zbližujú a ich počiatočná nevraživosť prerastá do spojenectva, priateľstva.

Prvý diel bol rôznorodejší v opise čarodejníckeho sveta, charakteristikou postáv, hlavných i tých vedľajších, ktorí tam však zohrávajú kľúčové úlohy. Druhý diel už vďaka tomu plynie dynamickejšie a ponúka veľký priestor pre hlbšie až filozofické úvahy a akčnejšie scény. Rozhodne tu nehľadajte čierno-biele charaktery ani zápletky ... ale skvelé poprepletané dejové linky, myšlienky, záhady a rozuzlenia ... už sa neviem dočkať ďalšieho dielu, pretože toto je fakt tak pútavé, že keď sa človek začíta, nevie prestať. Navyše tu vôbec nenájdete nijaké hluché miesta, ktoré by vás nebavili – nudné opisy, či otravné vedľajšie dejové linky ...

Od Marjy Holecyovej som čítala historickú romancu Korene hriechu a už tam ma očarila, ako pútavo dokáže čitateľa vtiahnuť do deja, bohatými výrazovými prostriedkami a originálnosťou, na základe ktorej by som jej (trúfam si povedať) texty dokázala rozoznať medzi inými.

HODNOTENIE ⭐⭐⭐⭐⭐5/5 🤩 s ohľadom na žáner

Knižky som si prečítala v štafete u IG: @stracie.hniezdo 🤩 ďakujem 🙏💜