Alexandera
Hallwortha, markíza z Pembrooku, poháňa pomsta. Za smrť, samovraždu
milovanej sestry Alice, viní svojho bývalého priateľa lorda Paula, a tak,
keď sa dozvie, že tento notorický stávkar a záletník si brúsi zuby na lady
Claire Cavenshamovú, rozhodne sa využiť jeho dlhy z hazardu a prinúti
ho, aby sa s danou dámou rozišiel. On sám chce docieliť, aby si vzala jeho a
vyfúknuť mu tak dobrú partiu priamo
spred nosa a pravdaže, zachrániť túto slečnu z jeho pazúrov.
„Pripravím ho o všetko. Je mi jedno, akú cenu za to zaplatím. Všetko, čo mu je drahé, bude moje.“ (str. 11)
Lenže o lady
Claire kolujú chýry o tom, že je prekliata a každý jej snúbenec buď
umrie, alebo sa ťažko zraní (taký bol osud jej predchádzajúcich štyroch
snúbencov), a preto keď si prečíta lístoček, kde jej Paul oznamuje zrušenie ich
zásnub, nie je to pre ňu nič príjemné a jednoduché. O to horšie, že sa to dozvie uprostred
zvedavých očí spoločnosti na večierku. Našťastie, (alebo nanešťastie?) sa ju z tejto
nepríjemnej situácie snaží vymotať práve Alexander a chtiac-nechtiac sa
dostanú do kompromitujúcej situácie, a Claire čelí novej dileme. Vydať sa
alebo nevydať sa za urasteného príťažlivého a bohatého markíza z Pembrooku?
Alebo ostať radšej navždy na ocot? Naozaj veľmi ťažké rozhodovanie. 😊
Pembrooke
podišiel o krok bližšie. Musela sa poriadne ovládať, aby z jeho blízkosti
nezastonala. Aj v slabučkom svetle mu oči blčali ako dva plamene. Vlasy
mal také čierne, že ani nevidela, kde sa končia a kde sa už začína nočná
temnota. (str. 21)

,,Ak o mne pochybujete, nie je to láska." Zvráštila tvár a pevne zažmúrila oči...(str. 277)
Obaja hlavní hrdinovia
riešia svoje traumy z minulosti a spoločnými silami sa s nimi vyrovnávajú. Navyše i vedľajšie
postavy, ako napr. i Paul, Sommerton, či Clairina sesternica Emma, majú
svoje čaro a nie sú tam iba ako nepodstatná kulisa.
Páčili sa mi tiež prekáračky medzi Alexom a Sommertonom, Emmina osobnosť (mimochodom
je posadnutá knihami 😆 )a jej intervencia v závere, ktorá napomohla
vzťahu hlavných hrdinov.
Emma jej stisla ruku. ,,Popraj mi šťastie. Dnes večer sa pokúšam získať dve knižky. Jedna je prvé vydanie Benthamových esejí, ale môj úvodný tanečný partner má nejaké nové memoáre, o ktorých sa chce porozprávať. Dokonale by sa hodili do mojej zbierky. Je to denník Angely Tattovej.
,,Kto je Angela Tattová?"
,,Jedna kapitalistka z osemnásteho storočia." Emma sa žiarivo usmiala, akoby videla darčeky pod vianočným stromčekom. " (str. 288)
Myslím, že autorke sa podarilo vytvoriť veľmi sympatický
obraz spoločnosti anglickej šľachty, možno nie úplne reálny, ale tieto postavy
sú tak nevtieravo príťažlivé, a aj napriek svojim nedostatkom im nechýba akési
čaro, ktorým si vás bezpochyby získajú.
Pomaly sa sklonil dolu a pozrel jej do očí. ,,Som presvedčený, že aj tvoj otec a mama by boli veľmi spokojní s tvojím výberom manžela."
,,Aj mne to napadlo. Myslela som si, že ti na ňom vôbec nezáleží, najmä po vašej ostrej výmene názorov."
,,Bol som vtedy riadne napálený. Ešte stále ma bolí ruka." Zvráštil tvár, načiahol sa k nej a pohladkal ju po líci. ,,Videl som, ako sa šplhal po strome k tebe do izby. Bol odhodlaný ako sám diabol. Nemienil sa ťa vzdať. Definitívne som pochopil, že ťa naozaj ľúbi, inak by neriskoval ďalšie stretnutie so mnou." (str. 311)

,,Videl si, ako po sebe Sommerton s Emmou na krste pokukovali? Po obrade už ani neprišli hore."
Pevnejšie si ju privinul. ,,Hádam len nenaznačuješ..."
(str. 325)