Hierarchia tmy, Adriana Bolyová, IKAR 2021, pôvodná slovenská tvorba

 Tak toto je naozaj neskutočná plnokrvná fantasy so všetkým, čo k nej patrí. Nebezpečenstvo, temnota, vtipné dialógy, zaujímaví hrdinovia, ktorých si niekedy ani nevieme zaradiť, či sú na strane svetla alebo tmy – ani či je temnota skutočne iba zlá? 😊

Musím autorke vzdať poklonu za jej neskutočnú fantáziu a zároveň i za skvelú štylistiku, čo by asi nemalo byť veľmi prekvapivé, keďže pracuje ako jazyková redaktorka vo vydavateľstve, no aj napriek tomu musím vyzdvihnúť, že tento úžasný fantasy román je dokonalou symbiózou autorkinho nepochybného talentu, jazykových štylistických schopností a bohatej fantázie (čo by vo fantasy naozaj nemalo chýbať – a tu to teda vôbec nechýbalo a zároveň žasnem nad tým, že toto je autorská prvotina – VAU! )

Priateľské oči pozreli do vyľakaných. „Ešte to nevieš, ale niektorí ľudia sú horší ako démoni. (str. 30)

Tvár zvráštila ešte viac ... „Počkaj ... náš otec sa ... tvoja matka je démon?“

„Takéto záchvaty geniality mávaš často?“ (str 38)

 

Chýbaš mi, ako to ľudská reč nemôže vyjadriť a myseľ pochopiť.

otec tvojej duše (str. 66)

Ako sa autorka na svojej stránke www.adrianabolyova.com sama vyjadrila, tento príbeh nie je pre každého, ale je prioritne určený pre milovníkov fantasy dobrodružných príbehov s poriadnou dávkou záhad a domýšľania si spojitostí – a nemožno jej oponovať. Myslím, že práve preto nie každý (čítala som zopár názorov)si tento príbeh vedel vychutnať. Mňa mrzí iba to, že som Hierarchiu tmy čítala tak dlho (no na druhej strane mi stihli postavy poriadne prirásť k srdcu – hlavne Laredo a Radana <3)  - trvalo mi to hlavne kvôli iným povinnostiam (pracujúca matka, dve deti, vedľajšia práca – preklad anglickej beletrie a k tomu aktivita na bookstagrame :D ) a potrebovala som pri čítaní pokoj, aby mi niečo zo záhad a prepojení príbehu neušlo (týmto sa chcem autorke i vydavateľstvu, ktoré mi poslali recenzný výtlačok ospravedlniť za také dlhé meškanie s recenziou)

Výjav pred sebou preskúmala mysľou. Verila jej viac ako očiam. (str. 127)

Vtipkujem, Laredo? Aj tesne pred posledným grilovaním? (str. 190)

„Chcete, aby som sa obliekla do čierneho ako satanáš a desila ľudí?“

„Bude to zábava“ presviedčal ju. (str 256)

 A prečo by ste si teda mali prečítať túto knihu? Je na to viacero skvelých dôvodov a jedným zo zásadných – aspoň pre mňa - je to, že je to napísané úžasnou SLOVENČINOU (žiaľbohu, v poslednej dobe badať v slovenských pôvodných textov anglické stavby viet, čo ma vie strašne zarmútiť. Ako prekladateľ beletrie, ktorý sa snaží z anglického textu vykresať čo najkrajšiu slovenčinu, ma to vždy zasiahne a celkom ma udivuje, že si to čitateľa až tak veľmi nevšímajú či neuvedomujú (ZACHRÁŇME si NAŠU KRÁSNU SLOVENČINU, PROSÍM!!!) – tu ma však absolútne nič nerušilo a tak som si mohla plávať fascinujúcim fantasy svetom plným démonov, demonologičiek ba i anjelov. Ďalším dôvodom, prečo by ste mali dať tomuto dielku šancu, je práve tento neskutočne detailne vystihnutý fantasy svet, ktorý býva v mnohých fantasy románoch priemerne zvládnutý. Tu som mala pocit, že jednoducho existuje a autorka krásnymi poetickým vyjadrovaním dokázala priblížiť jeho atmosféru, navyše veľmi nenútene.

A v neposlednom rade, ide o príbeh samotný. Našla som v ňom mnoho úžasných myšlienok a zamyslení sa nad fungovaním dobra i zla vo svete, ale na druhej strane aj vtipné, odľahčujúce situácie.

Už sa neviem dočkať pokračovania.

MOJE HODNOTENIE 5/5 bez ohľadu na žáner :) 👍👍👍👍👍

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, román Hierarchia tmy  si môžete kúpiť  TU

Zvonením sa všetko začína, Marek Zákopčan, YOLI – IKAR, 2021, pôvodná slovenská tvorba

Tak toto bola jazda! Skutočne nemôžem nič vytknúť takému skvelému spisovateľovi ako je Marek Zákopčan. Z príbehu je naozaj cítiť, že je to vypísaný autor, ktorý má nielen mnoho načítané i napísané, ale zároveň vníma život taký, aký je bez prehnaných príkras a melodrámy – a práve to sa mi na tomto románe zo stredoškolského prostredia páčilo najviac. V opisovaní emočného rozpoloženia postáv i situácií nezachádza do malicherností, ale s presnosťou skúseného ostreľovača triafa priamo do čierneho. Je neuveriteľné s akou gráciou sa tomuto mladému autorovi podarilo predostrieť pestrý príbeh a dokonale vykresliť štyri hlavné postavy – začínajúcu učiteľku Líviu Smolnú, ostrieľaného stredoškolského profesora Daniela Riečana, naivnú knihomoľku s romantickou dušou, študentku tretieho ročníka, Mirku Kučerovú a fešného maturanta Marka Smolného, ktorému neodolá takmer žiadna baba v okolí. 

Mirka si okamžite spomenula na Marka, čo nebolo také ťažké, keďže naňho myslela väčšinu dňa. Namiesto odpovede však prevrátila očami.

„Daj pozor, aby ti nevypadli z hlavy.“

„Iba by sa pridali k tisíckam ďalších, čo vypadli deckám po otravných otázkach rodičov.“ (str. 49)

Napriek rozdielnosti týchto postáv nás autor dokáže rovnakou mierou zaujať vnútorným monológom každého z nich a presvedčiť nás o tom, že sú skutoční. Mňa teda presvedčil. Mnoho situácií a zážitkov týchto stredoškolákov mi pripomenulo tie moje stredoškolské časy, takže to pre mňa sčasti bolo ako nostalgické cestovanie v čase. A teším sa, že konečne sa v knihách pre mladých objavilo meno Miroslava (!) -haha – dobre, no, v tomto asi nie  som veľmi objektívna.

Vianočné trhy vytiahli ľudí na námestie napriek klesajúcej teplote. Pri varenom vínku a rozličných dobrotách sa však veľmi rýchlo zahriali a koledy a veselá nálada výrazne dopĺňali príjemnú sviatočnú atmosféru. (str. 159)

Na potvoru mu práve vtedy zavibroval telefón. Lívia si teda vie vybrať moment, kedy sa ozvať!“

„No tak, strč si do tašky toho tancujúceho robertka, lebo ti ho vezmem a vrátim na konci júna!“

 (str. 48)

 Rozhodne odporúčam túto knižku všetkými desiatimi úplne každému bez ohľadu na vek, no možno ešte viac tým, čo už zo stredoškolských lavíc odišli dávnejšie, lebo pre nich to bude také milé spomienkové čítanie – ale aby ste si nemysleli, nejde o iba také nostalgické pokojné čítanie bez akcie – tej je tam neúrekom, a tak budete doslova prilepení ku knižke a nebudete vedieť prestať, kým túto knihu nedočítate.

„Riaditeľka.“

„Sme ako na gympli.“

„Veď aj sme!“

Vyteperili sa na záchod práve vo chvíli, keď sa dvere na toaletách otvorili a ktosi vošiel dnu. Nastalo ticho. (str. 148)

 

Veľmi sa mi páčili citáty učiteľov, protagonistov tohto románu, na začiatku každej kapitoly. S tým sa musí stotožniť hádam každý. Určite sa na podobné hlášky pamätáte zo strednej školy.

Keď zahoríte láskou k literatúre, frajera už potrebovať nebudete.

IVAN BELICA

(str. 268)

 

V detstve som pásol dobytok a teraz, na staré kolená, ho musím učiť.

JOZEF KADLEČÍK

(str. 45)

 Chlapci, preč s tými mobilmi pod lavicami! Vyzerá to čudne, keď sa usmievate na svoj rozkrok.

DANIEL RIEČAN

(str. 88)

Veľmi som sa na týchto citátoch bavila, rovnako i na skutočne vtipných replikách medzi chalanmi a na ich veselých-neveselých príhodách počas rôznych záťahov s alkoholom.

A okrem humoru a vtipných stredoškolských epizód tu nechýba ani veľmi milá a nežná romantika rodiaceho sa vzťahu medzi mladými ľuďmi. Veľmi krásne to autor vystihol, naozaj, klobúk dole!

Román obsahuje ucelené zážitky, ktoré stredná škola na Slovensku reálne ponúka a tak ma táto knižka podľa mňa okrem tej zábavnej funkcii ešte jednu dôležitejšiu – dokumentárnu - ukazuje ako dnes funguje slovenská mládež na strednej škole, akí sú dnešní mladí ľudia a veľmi sa teším, že autor poukázal na to, že táto generácia je rovnako skvelá ako tie pred ňou (a verím, že i tie, čo prídu po nej) – pretože žiadna generácia nie je stratená – nemám rada tie reči typu – „Ja za mojich čias...“ Doba sa mení, ale základ ľudských hodnôt by mal ostať neporušený a táto úžasná a veľmi kvalitná „young adult“ (alebo krajšie povedané po slovensky – literatúra pre mládež) mi ukázala, že to tak stále je. Ak skutočne existujú takíto morálni učitelia (Lívia Smolná, Daniel Riečan – nie je to náhodou sám autor? 😊) a študenti, ktorých príbehy tu prežívame, som presvedčená, že nič nie je stratené ... práve naopak.

Nepochyboval, že v pekle je špeciálne miesto pre všetkých školských úradníkov. (str. 256)

Musím veľmi apelovať na vydavateľstvo IKAR, aby urobilo všetko preto, aby vyšiel aj ďalší diel (ideálne aj viac dielov), lebo TOTO MI NEMÔŽETE UROBIŤ – POTREBUJEM POKRAČOVANIE!!! A to čo NAJSKÔR! 😊

P.S: Veľmi by ma zaujímalo, ktoré z tých príchod odohrávajúcich sa na pôde gymnázia, má reálny základ z autorovho života 😊😉

MOJE HODNOTENIE 5/5 bez ohľadu na žáner

(takýchot kníh pre mladých by mohlo byť viac! 😉

      Trailer k románu od autora

👇👇👇

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, román Zvonením sa všetko začína si môžete kúpiť  TU

Parížska knižnica (The Paris Library), Janet Skeslien Charles, preklad: Natália Rondziková, Igor Tyšš, Ikar, 2021

 Román Parížska knižnica ma zaujal už krásnou obálkou a hoci časové zasadenie do druhej svetovej vojny v človeku už vyvolá nejaké to očakávanie, o čo v príbehu pôjde, tentokrát to tak celkom nebolo. Autorka si dala skutočne nesmierne záležať na vykreslení reálií tej doby a zároveň do príbehu zahrnula mnoho skutočných osobností, udalostí a faktov. V doslove tejto knihy sa dozviete, koľko času autorka venovala študovaniu prameňov a že sama pracovala v americkej knižnici v Paríži tak ako hlavná hrdinka tohto románu odvážna francúzska knihovníčka Odile.

Prstami som prechádzala po chrbtoch. Napokon som jednu vybrala a otvorila ju na náhodnej strane. Nikdy som knihu nesúdila podľa toho, ako začína. (str. 8)

Páčili sa mi myšlienky Ralpha Walda Emersona, napríklad: Keď čítam a píšem, nie som sám, aj keď so mnou nikto nie je. (str. 9)

Príbeh je rozdelený do dvoch časových línií. Jedna nás sprevádza vojnovými udalosťami rokov 1939 a 1944 v Paríži a druhá nás paralelne oboznamuje s rokmi dospievania mladého dievčaťa z malého mestečka Froid v americkom štáte Montana menom Lily – tieto udalosti sú zasadené do rokov 1983 až 1989.

„Ľudia sú zvláštni, nie vždy vedia, čo by mali spraviť alebo povedať. Nemaj im to za zlé. Nikdy nevieš, čo sa skrýva v ich srdciach.“ (str. 48)

Obe časové linky ma vždy natoľko zaujali, že keď sa skončila jedná, chcela som, aby ešte pokračovala tá, ktorú som práve čítala. Ale len čo som začítala do Lilinho príbehu, pohltil ma rovnako ako príbeh mladej Odile počas vojny v Paríži. Autorku k napísaniu tohto románu inšpirovali skutočné činy knihovníkov z Americkej knižnice v Paríži, ktorí aj počas okupácie nestratili svoju tvár a hájili svoje presvedčenie, aby sa knihy v  ťažkej dobe stali zdrojom slobody a nádeje pre všetkých.

Margaret stojaca vedľa mňa stuhla. Spomenula som si na vetu z Ich oči sledovali Boha: Naškrobila a vyžehlila si tvár, poskladala ju tak, ako ju chceli vidieť. (str. 104)

Bez zásad je človek nič. Bez ideálov sa nikam nedostane. Bez odvahy akoby nebol. (str. 183)

Žasnem s akým neuveriteľným čarom, majstrovstvom a ľahkým perom sa autorke podarilo vytvoriť román predchnutý človečinou, obrazom skutočného priateľstva, silou pokánia, zázrakom odpustenia a všetkými obrazmi ľudských hrdinstiev i zlyhaní. Ani neviem opísať ako strašne ma tento príbeh zasiahol. Všetky postavy mi prirástli k srdcu, teda až na pár mužských, ale nechcem vyzrádzať detaily.

Predstav si, Nemci nás dokonca prinútili posunúť si čas o hodinu späť, aby sedel s berlínskym. Vždy, keď sa pozriem na hodinky, uvedomím si, že čas a pravidlá určujú oni. (str. 186)

Včera v čitárni som ju zazrela, ako sa krčí za kopou kníh. Spoza nej jej trčal účes z bielych  vlasov a ozdobné pávie pero v ňom. Vyzerala, akoby sa knihami zabarikádovala v nádeji, že ju klasici ako Chaucer, Milton či Austenová ubránia pred zlom sveta. (str. 216)

Na noviny, ktoré tlačili propagandu, sa spoľahnúť nedalo. Pravdivé správy sa šírili len ústnym podaním. (str. 371)

Musím sa priznať, že väčšinou siaham po romantických oddychových románoch, fantasy pre deti či po humorne ladených príbehoch. Parížska knižnica rozhodne nezapadá do tejto šablóny. Je to príbeh o ľuďoch žijúcich v tých najťažších časoch, keď sa človek postavil proti človeku a páchal zverstvá, ktoré otriasli svetom, našou históriou a v tom čas i ľudskosťou v mnohých ľuďoch. Nemusíte sa však obávať, temnota druhej svetovej vojny je tu dostatočne vyvážená činmi úžasných knihovníkov a i tí hrdinovia, čo nejako pochybili, sa v našich očiach veľmi krásne vykúpia, aspoň väčšina z nich.

Z riaditeľkinej poličky som vytiahla knihu Rojkovia. Chcel som sa vo chvíľach neistoty držať niečoho známeho. Ani som ju však neotvorila, obľúbenú pasáž som poznala naspamäť: Táto kniha je mapa a každá kapitola cesta. Niekedy nás cesta vedie do temnoty, inokedy do svetla. Teraz sa však bojím, kam smerujeme. (str. 225)

Pochopila som, že láska je o tom, že milovaného človeka berieme takého, aký je, aj keď mu až tak nerozumieme a nie všetky jeho vlastnosti sa nám páčia. (str. 259)

Nemôžem prezradiť viac, a tak už iba dodám, že okrem skutočne hlbokého príbehu, ktorý vás zasiahne presne tam, kde má, sa môžete tešiť na mnoho knižných tipov a výrokov z kníh spolu s knižničným označením – Deweyho desatinné triedenie 😊.

 Autorke skutočne vzdávam hold za toto dielo. Túto knihu si vložím do poličky na čestné miesto v knižnici a z času na čas prelistujem, aby som si znova prečítala krásne myšlienky, ktorých tu nájdete skutočne požehnane. Pohladia vám dušu a presvedčia vás o tom, že aj keď sa ľudia niekedy nesprávajú ako ľudia, existujú situácie, ktoré nás nimi učia byť aj napriek tomu, čo chce naše ego.

Keby som mala svoj život prirovnať k románu, povedala by som, že obsahoval kapitoly aj nudné, aj zaujímavé, aj tragické, aj vtipné a určite aj romantické. (str. 417)

Krásny veľký príbeh – zasiahol ma priamo do srdca. ĎAKUJEM

A z doslovu autorky sa mi veľmi páčila jej vyjadrenie ohľadom toho, prečo ľudí tak zaujímajú romány z obdobia druhej svetovej vojny. Podľa jednej jej priateľky je to vraj preto, že sa samých seba pýtajú, akoby sa za tých okolností zachovali oni. Autorka však k tomu dodáva: „Ja sa však nazdávam, že skôr by sme sa mali pýtať, čo treba urobiť dnes, aby sa knižnice a vedomosti podarilo sprístupniť po celom svete, aby sme sa konečne naučili prijímať a vážiť si jeden druhého.“ Absolútne si ňou súhlasím.

Veľmi chválim aj preklad Natálie Rondzikovej a Igora Tyšša.👍👌

MOJE HODNOTNEIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Ak vás recenzia zaujala, román Parížska knižnica si môžete kúpiť  TU

Tajné svety: Cestovná agentúra (The Strangeworlds Travel Agency), L.D. Lapinski, preklad Martin Štulrajter, IKAR 2021

 

Do tejto knižky som sa púšťala s vedomosťou, že by sa príbeh mal niesť v štýle Harryho Pottera a ide o prvý diel zo série (v angličtine vyšla už aj druhá časť). Našťastie nejde o nejakú nevydarenú kópiu môjho obľúbeného Harryho, ale o veľmi slušný fantasy príbeh pre deti od cca deväť rokov, no aj dospelí milovníci tohto žánru si prídu na svoje. 

„Ehm... nepotrebujete rezervovať lety? Zariaďovať dovolenky?“

 Jonathan sa usmial. „My nie sme taký typ cestovnej agentúry.“

Chlapec sa zamračil, „A čo potom robíte?“

(str. 11)

 

Hlavnou dievčenskou hrdinkou je Felicity Hudsonová, prezývaná Flick, ktorá sa doma väčšinou popri domácich prácach a školských úlohách stará o svojho malého bračeka Fredyho a len veľmi zriedka má čas aj sama pre seba. Má pocit, že vedie veľmi jednotvárny a nudný život a ani to, že sa práve presťahovali z mesta do dediny Malé Dračince jej na tom veľa nepridalo.

Náhodou natrafí na netypickú cestovnú agentúru, kde pracuje mladý chlapec, tínedžer, Jonathan Mercator. Spočiatku neverí, o akom pračudesnom cestovaní jej to tento zvláštny chlapec rozpráva. Aj jeho pohľad na Flick sa však vzápätí zmení, keď Flick náhodne nájde črep z lupy a cezeň zbadá mágiu. Od tej chvíle sa Flickin život začne od základov meniť a do jej dosiaľ nezáživného stereotypného života sa postupne prediera mágia, iné svety multiverza a tajomstvá, o ktorých sa jej ani nesnívalo....

,,Konať čestne vo všetkých rozmanitých svetoch s ohľadom na zákony a zvyky týchto svetov i nášho sveta," odrecitoval (str. 63)

,,Svety netvoria svoju vlastnú mágiu; ona ich iba živí. Mágiu tvorí život." (str. 205)

Veľmi sa mi páči autorkin štýl. Je priamočiary a trefný. Svety vykresľuje niekoľkými charakteristikami, ale nepreháňa to s opismi, čo je podľa mňa v literatúre pre deti veľmi vítané. Je zjavné, že autorka sama v sebe ešte stále skrýva bohatú fantáziu dieťaťa, čo v spojení s jazykovým prejavom dospelej osoby vytvára dokonalé a pritom veľmi svieže a neúnavné vystavanie deja tohto príbehu.

Odhodlanie býva silná zbraň. A keď sa odhodlanie spojí s oprávnenou zúrivosťou a strachom, pomôže uskutočniť nemožné. Matky vďaka nemu dokážu nadvihnúť auto zo svojich detí, športovci vďaka nemu lámu svetové rekordy a Felicity Hudsonová vďaka nemu navždy zmenila podstatu mágie. (str. 314)

Obe postavy, Flick aj Jonathan, mi boli veľmi sympatické, hoci vôbec neoplývali dokonalými vlastnosťami a miešali sa v nich rovnako klady i zápory.

Nemôže opomenúť aj skryté filozofické odkazy na fungovanie toho nášho „obyčajného“ sveta a večné (nazvala by som ich dokonca „DUCHOVNÉ“) pravdy veľmi vkusne zakomponované do fantazijného sveta multiverza. Myslím, že práve tieto podtexty, hlavne pre dospelého čitateľa, zafungujú podobne ako príbeh o najslávnejšom čarodejníkovi všetkých čias – Harrym Potterovi.

 

Veľmi sa teším na druhý diel!

 

MOJE HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner.

               

               

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Ak vás titul Tajné svety: Cestovná agentúra zaujal, kúpiť si ho môžete 

TU

Cvakofuč a úlet do krajiny protinožcov, Iveta Kesnerová, pôvodná slovenská tvorba, IKAR 2021, ilustrovala Tatiana Karpová

 

Bláznivá slovenská fantasy „jazda“ v podobe útlej a krásne ilustrovanej knihy pre deti a mládež z pera autorky Ivety Kesnerovej si ma získala už od prvých strán. Presne takto by mala vyzerať knižka pre deti, ktoré zatiaľ až tak veľmi nebaví čítať, aby ich zaujala a zistili, aká skvelá zábava čítanie môže byť. Krátky vtipný dobrodružný príbeh plný vydarených ilustrácií a situačnej komiky. Iveta Kesnerová ma presvedčila, že i na pohľad útla knižka v sebe môže ukrývať skutočne kvalitné spracovanie bez toho, aby na to potrebovala obsažné vykresľovanie postáv a situácií na niekoľkých stranách.

Farfalle s thajskou omáčkou na rukáve, škvrna od bretónskeho šodó na nohaviciach, šľahačka za uchom, bobkový list vo vlasoch, strúhanka v topánkach, mak v zuboch. Keby pracovala v reštaurácii, tak by dosť dobre poslúžila ako živý jedálny lístok. (str. 8)

Napriek značnej fantasy podstate tohto príbehu o cestovaní prostredníctvom jednoduchého CVAKnutia výnimočného fotoaparátu – a si FUČ (CVAKOFUČ :D) je tu aj veľmi pekne reflektované, ako to vyzerá v hlave purbertiakov – samozrejme podané trošku zveličene, ale podstata je veľmi vtipne a podarene vystihnutá.

Netypické pre autorku – ženu je, že do hlavných úloh postavila dvoch vzájomne veľmi odlišných chlapcov (a nie dievča) Filipa a Šimona, ktorých však spájala akási vnútorná inakosť a túžba po dobrodružstve i úspechu. A vo Filipovom prípade aj túžba po peknej babe. 😊

Dožul, upil si z kofoly a odgrgol si tak hlasno, že prehlušil hudbu zo štadiónových reproduktorov. 
Spolužiaci ho plesli po chrbte na znak, že je kanón. (str. 19)   

Pri čítaní som sa neustále usmievala popod nos a náramne som sa bavila na replikách – je tu skutočne nádherné podaná situačná komika a zároveň aj dokreslenie celkovej atmosféry dediny Bretava, kde sa dejú okrem typických úplatkárskych záležitostí u starostu, ohovárania a šikany v škole aj celom pozoruhodné veci – a to nielen cestovanie naprieč zemeguľou vďaka vynálezu Filipovho dedka, ale napríklad ma celkom ohúril aj osud školského údržbára pána Osičku.

Chlapci pochodovali chodbou a vyzerali, akoby nešli vešať dvere ale seba. (str. 35)

Odporúčam hlavne chlapcom, ale aj dievčatám  s dobrodružnou povahou, či tým, ktoré majú rady fantasy príbehy a v rovnakej miere aj všetkým ostatným mamkám, ockom, starším súrodencom, dokonca aj babkám a dedkom, nech sa začítajú do tohto naozaj kvalitného prevedenia príbehu pre deti a mládež, ktoré nemôže nudiť ani dospelého čitateľa. Mňa to bavilo od začiatku až do konca.

,,Zvláštne, ako na teba ten krokodíl pozeral. Taký zlovestný pohľad som videl len u svojej svokry." A tak sa rozchechtal na vlastnom vtipe, až zachrochtal. ,,Akoby ťa poznal a mal s tebou nejaké nevyrovnané účty," pridal ďalší fór, ktorý ho rozosmial ešte viac. (str. 77) 

A nemôžem veru  nespomenúť pavúka Freda - vedľajšiu postavu, ktorý sa tu predstaví ako zanietený divák filmov rôznych žánrov - vysvitne, že zvykne pozerať televíziu inkognito spolu s Filipovou mamou.

Pavúk Fred, ktorý pristál na nádrži s veľkými tubami akvarelových farieb napustenej vodou a napojenej na hasičské hadice, nesúcej názov ,Výrobník dúhy pre Vanessu´, videl podobnú scénu vo westernovom filme Pištoľníci. (str.54)

Pavúk Fred videl podobnú scénu vo filme Zmiznutie (str. 54)

Pavúk Fred, ktorý sa medzitým dostal cez škáru v stene von a na ôsmich  nožičkách uháňal po streche za chlapcami, aby mu nič neušlo, podobnú scénu videl vo filme Vinnetou a Old Shatterhand. (str. 163)

CVAKOFUČ si skutočne musíte prečítať - nasmejete sa do pokuku a skutočne sa pobavíte. :D

BRAVÓ, IVETKA! LEN TAK ĎALEJ!!! 💗👌👍👏

HODNOTENIE 5/5 bez ohľadu na žáner!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Ak vás titul Cvakofuč a úlet do krajiny protinožcov zaujal, kúpiť si ho môžete 

TU

Karneval v ZOO, Sophie Shoenwaldová, ilustroval Günter Jakobs, preklad: Zuzana Dodoková, IKAR 2021, edícia Stonožka

 

Nádherne ilustrovaná knižka pre najmenších „Karneval v ZOO“ očarí vaše deti prekrásnymi kresbami zvieratiek, aj tých trochu „čudných“, keďže v príbehu autorky Sophie Shoenwaldovej sa zvieratá v ZOO rozhodnú urobiť si karneval a prezlečú sa jeden za druhého. 

Názvy týchto prazvláštnych tvorov žirafon, leviger či tupagáj ma za úlohu vyriešiť ježko Ignác Mentolka. Vyberte sa spolu so svojimi detičkami na zaujímavú cestu týmito hádankami, na ktorých si tí najmenší dokonale precvičia svoju predstavivosť i postreh.

Mňa osobne veľmi nadchli ilustrácie Güntera Jakobsa. Mojej takmer trojročnej dcérke sa prezlečené zvieratká páčili a pestré stránky plné farby podčiarkli zábavnú ideu príbehu a jeho veselosť.

Odporúčam pre vekovú kategóriu tri plus, deti určite ich zaujme farebný príbeh, na ktorom sa s nimi zasmejete aj vy.

MOJE HODNOTENIE: pre trojročné deti ako stvorené 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Ak vás titul Detektívi z dvora: Prípad strateného náhrdelníka zaujal, kúpiť si ho môžete 

TU

 

 

Ikabóg (The Ickabog), J. K. Rowlingová, IKAR 2020, preklad: Oľga Kraľovičová

Nový príbeh z pera fenomenálnej Rowlingovej, stvoriteľky Harryho Pottera a jeho čarovných príbehov, s názvom Ikabóg, vás bez pochýb nesklame. Ani deti a ani dospelých čitateľov.

V tomto príbehu som objavila silnú esenciu kúzla, ktorú som prvýkrát zakúsila ako dvanásťročná, keď som si z knižnice (pozdravujem týmto Podtatranskú knižnicu v Poprade 😊 ) požičala prvý diel o najslávnejšom čarodejníkovi a kameni mudrcov. Odvtedy som prečítala všetky časti (niektoré aj viackrát a posledný dokonca v angličtine, bola to vlastne moja prvá prečítaná kniha po anglicky 😊 ) a videla aj natočené všetky celovečerné filmy, a teraz ma znova táto neskutočne múdra dáma s veľkým srdcom a pokorou v duši dostala – očarila, rozplakala, vyvolala vo mne pri čítaní „aha momenty“, ktoré nastávajú iba pri výnimočných knihách, ktoré nám medzi riadkami hovoria viac než sa zdá na prvý pohľad. Odhaľujú pravdu ľudského sveta, poodkrývajú dôvody zla vo svete i spôsob ako sa s ním vysporiadať, ako ho ovládnuť a premeniť na dobro.

Presne o tom všetkom je tento rozprávkový príbeh o kráľovstve Blahobytia, kde žijú ľudia dobrí i zlí, chudobní i bohatí, tuční i chudí, škaredí či pekní, ale aj múdri a hlúpi. Autorka ukáže nielen deťom, ale hlavne nám, dospelým čitateľom tohto príbehu, že za všetkým, čo sa zdá ako „pravda“, alebo sa jej tento status prisudzuje, môže stáť kôpka lží, manipulácie, omylov a zlých rozhodnutí. Zároveň však nezabúda na to dobré, odvážne a pekné, čo sa v ľuďoch nachádza a čo dokáže meniť životy, či dokonca i celý svet.

„Nie, Hanka,“ vzdychol si pán Hrdlička, otočil sa a vrátil sa do dielne. „Nijaký ikabog nie je, no ak kráľ tomu chce veriť, nechajme ho v tom. V Mokradiach veľa škody narobiť nemôže.“ 
  To dokazuje, že ani rozumní ľudia neočakávali to strašne nebezpečenstvo, ktoré im hrozilo. (str. 54)

Príbeh je dynamický, veľmi napínavý, ale zároveň veľmi farbistý a krásne vystihuje scény, ktoré akoby sa vám pred očami samé odohrávali. Tak podrobne a pritom nie únavne nám autorka ukazuje jednotlivé čriepky príbehu, kde má každé slovo, čin i pohľad svoj skrytý i neskrytý význam.

Lordi prikyvovali, ale keď sa a Ugo znova otočil dopredu, za chrbtom naznačovali bezočivé gestá a potichu nadávali. (str. 57)

Vaše manželky, rodičov a deti by nečakalo nič dobré, keby pochybovali o existencii ikaboga alebo Tobyho Gombičku. A teraz sa môžete vrátiť domov. (gróf Lumpedo, str. 89)

Vojaci horlivo prikyvovali. Iba tam stáli, prizerali sa vražde a mali pocit, že sú do toho až príliš zapletení, aby mohli protestovať. Záležalo im jedine na tom, aby sa z tejto miestnosti dostali živí a ochránili svoje rodiny. (str. 91)

Autorka už v predslove uvádza, na aké otázky chce prostredníctvom príbehu dostať odpovede. Samozrejme, ak ich chceme nájsť, musím čítať – ako sa vraví – medzi riadkami. Rowlingová je však taká zručná rozprávačku príbehov, že nám ich naservíruje v elegantnom balení s nápoveďou, ktorá nám ujsť nemôže - rozhodne nie dospelému čitateľovi, ktorý vyrástol na príbehoch o Harrym Potterovi ...

„Výborne,“ uspokojil sa Lumpedo. „Kráľ verí, že ikabog je skutočný, a ja stojím za kráľom. Som nový hlavný radca a vymyslím plán, ako ochrániť kráľovstvo. Všetci, čo sú verní kráľovi, budú žiť v podstate ako predtým. A tí, čo sa postavia proti kráľovi, budú potrestaní ako zbabelci a zradcovia: väzením alebo smrťou. (str. 92)

Hm.... aj vám to niečo pripomína?

„Obdivuhodné, Lumpedo!“ žasol kráľ Ugo. „Ten váš mozog! Dva dukáty mesačne – to ľudia ani nepocítia.“ (str. 109)

Na druhej strane, ak človek udal niekoho, kto tvrdil, že ikabog neexistuje, dostal odmenu desať dukátov.  (str. 112)

Na zamyslenie .... 😊

Dnes večer si však želala, aby aj ona verila v obludu z močiara, a nie v ľudskú zlobu, ktorá hľadela z očí lorda Lumpeda. (Hanka, str. 178)

Jedna lož za druhou. Keď začnete klamať, musíte v tom pokračovať a potom ste ako kapitán na deravej lodi – ustavične zapchávate diery na boku, aby ste sa nepotopili. (str. 256)

Myšlienok, ktoré asi povedia viac dospelým ako deťom, tu nájdete neúrekom a rovnako aj krásne kresbičky od slovenských detičiek, ktoré sa zapojili do projektu vydavateľstva IKAR a čítali tento príbeh po kapitolách na stránke venovanej Ikabogovi a na základe príbehov nakreslili nejakú scénu, či postavičku.

A na záver, myšlienka na pohladenie duše:

„Viem iba to, že ak budeme láskaví a vľúdni, bude sa nám žiť lepšie.“ (str. 299)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Ak vás zaujala recenzia na titul IKABOG, zakúpiť knižku si môžete  v linku dole: 

TU