Jak mi Pan Darcy zlomil srdce (Mr. Darcy broke my heart) Beth Pattillová, Ikar, CZ

Ďalší z príbehov, v ktorých zohráva veľkú úlohu Jane Austenová, či skôr jej príbehy a postavy s názvom Jak mi pan Darcy zlomil srdce nás zavedie do  Oxfordu, kam prichádza Claire Prescottová, aby zastúpila svoju sestru na seminároch o Jane Austenovej.

Hneď v prvý deň stretáva arogantného Jamesa, vydavateľa, ktorý sa k nej najprv správa povýšenecky a Claire spočiatku očarí najmä svojím príťažlivým zovňajškom, avšak jeho správanie je to, čo ju privádza do rozpakov. Postupne sa však ľady medzi nimi (najmä z Jamesovej strany) začnú roztápať...

... medzitým spozná Claire čudácku starenku, ktorá predáva pohľadnice a keďže sa cíti dosť osamelo, prijme pozvanie tejto starej ženy a navštívi ju v jej domčeku, kde na Claire čaká nejedno prekvapenie v podobe pôvodnej prvej verzie Pýcha a predsudku Prvých dojmov. Pani Dalrymplová nachádza tieto zubom času  poznačené pergameny na tých najnepravdepodobnejších miestach, v záhrade, na polici za barovou skrinkou....

....veci sa ešte viac skomplikujú, keď sa do Clairinej izby niekto vláme. Kto z podozrivých má motív? Je to práve dobrosrdečná no tak trochu bláznivá Pani Dalrymplová, alebo jej dcéra, ktorá vedie semináre o Jane Austenovej? Do úvahy prichádza i šarmantný James či Martin Blakely, účastník seminára a jediný odborník na Jane Austenovú, s akým sa Claire stretla. 

Akú úlohu zohrá jej priateľ Neil a prečo ju sestra vlastne poslala do Anglicka ako svoj zástup?

To všetko sa dozviete, keď si prečítate Jak mi pan Darcy zlomil srdce od Beth Patillovej.

HODNOTENIE: Príbeh plynie hladko a istým spôsobom ho okoreňuje „prvotná“ verzia Pýchy a predsudku, ktorá sa od originálu zásadne líši. Hlavná hrdinka je stvárnená uspokojivo a neponúka mám nijaké prehnané citové výlevy, je pragmatická i citlivá zároveň, čo príbehu dodáva nielen na dôveryhodnosti, ale aj na záživnosti. Niektoré vedľajšie postavy sú podané lepšie, iné horšie. Ktoré to sú však zistite sami, aby som veľa neprezradila.

3,5/5 (s ohľadom na žáner)

Jane Austenová mi zničila život (Jane Austen ruined my life) Beth Pattillo, Monarch Books

Emma Grantová je presvedčená, že jej Jane Austenová zničila život. Ako? Od malého dievčatka ju romány slečny Austenovej utvrdzovali v tom, že pravá láska a skutočné city naozaj existujú, teraz ma po tridsiatke a je čerstvo rozvedená, svojho ex - inak profesora anglickej literatúry -  odborníka na Jane Austenovú, prichytila so spustenými nohavicami v spoločnosti jeho asistentky. Niet sa čo čudovať...

NAVYŠE ju tá istá asistentka obviní z plagiátorstva, áno, aj Emma pracuje na univerzite, preto odchádza z USA do Anglicka za ženou, ktorá jej tvrdí, že má v zbierke tristo doteraz nepublikovaných listov Jane Austenovej. Ak by to bola pravda, mohla by sa triumfálne vrátiť na univerzitnú pôdu....
A tak sa vydáva po stopách tajomstiev tejto brilantnej anglickej spisovateľky devätnásteho storočia.

Príbeh ma rýchly spád, a určite zaujme najmä fanúšikov Austenovej, keďže sa dosť hovorí o tom, či milovala a koho (a to zaujíma všetkých nás, posadnutých Jane Austenovou) aj keď je príbeh "holý" výmysel, udrží vás v napätí a určite ho dočítate až do konca.

Čo vytýkam autorke, prílišné rozpitvávanie Emminého rozpoloženia po rozvode a  jej sebaľútosť, chýba viac prepojenia postavy Emmy so skutočnou Jane Austenovou. Nie sú si vôbec podobné a myslím, že listy, ktoré "akože" napísala Jane sú priehľadné a nečrtá sa v nich žiadna irónia, tak typická pre túto autorku. Stačí si prečítať jediný publikovaný list a pochopíme, že Jane Austenová by o niečom takom ako je jej skutočná skúsenosť s láskou k mužovi písala vážne iba vo sne. Všetko by sme si museli prečítať "medzi riadkami" - ale to sú len moje ponosy - totálne pobláznenej zbožňovateľky a obdivovateľky Jane Austenovej.

HODNOTENIE: 3,5/5 

ODPORÚČAM tým, ktorí musia mať prečítané všetko, čo súvisí s Jane a ženám, ktoré  majú radšej uhľadenejšie ( a nie erotické) romány s jemnou romantikou a troškou tajomna.

Darca, The Giver), Lois Lowry, vydavateľstvo Harper Collins

Táto kniha je fenomenálna. Čítala som ju v origináli a stálo to za to. Keďže to autorka napísala hlavne pre deti, jazyk je jednoduchý a priamy. Od prvej chvíle vnímame dej z pohľadu veľmi vyzretého a inteligentného chlapa Jonasa, ktorý čoskoro dosiahne dvanásť rokov, čo v komunite znamená, že sa  vyprofiluje jeho povolanie a rada mu ho pridelí na základe pozorovania jeho úspechov a daností počas detstva.

V prvej polovici vnímame rozdiely tohto a nášho sveta. Rodina neexistuje – nahrádza ju rodinná jednotka  family unit, rodičia nie sú skutočnými rodičmi detí, ktoré vychovávajú. Každý člen spoločnosti ma svoju úlohu, niekto sa stará o malé deti ako Jonasov otec, Jonasova kamarátka Fiona sa zasa stane opatrovateľkou starých, niektoré dievčatá za stanú rodičkami a porodia deti pre jednotlivé rodinné jednotky. Každoročne sa umelo, na základe rozhodnutia rady, vytvoria rodinné jednotky, nič nevychádza z rozhodnutia jednotlivca. Všetko je bezfarebné a nikto nesmie mať viac či menej. Jedinci, ktorí sa nevedia prispôsobiť sú vylúčení. Aj novorodenci, ktorí neprospievajú.

Vďaka tomu, že Jonas vidí veci inak, (the capacity to see beyond) stane  sa príjemcom pamäte, zistí čo znamená „vylúčenie z komunity“ a mnoho iných vecí, ktoré v tomto napohľad dokonalom svete bez násilia no i bez skutočných emócií, chýba. Rozhodne sa to zmeniť a zachrániť život, ktorý sa ešte len začal...

                Táto kniha nie je len pre deti, práve naopak, dospelý si z nej možno odnesie ešte oveľa viac. Odporúčam a klaniam sa pred Lois Loiwryovou, ktorá vtesnala do tejto útlej knižky takú podstatnú myšlienku zaobalenú do jednoduchého, no silného príbehu.

               Zarezonuje to vo vás a ešte dlho budete nad týmto nevšedným príbehom rozmýšľať. Dobrá správa – Darca má aj svoje nezáväzné pokračovania: The Gathering Blue, The Messenger a The Son – v ktorých sa stretneme aj s postavami z tohto príbehu. (Knihy mám objednané, dodanie trvá asi mesia , takže do tých dvoch mesiacov sa možno objavia aj recenzie vyššie spomínaných pokračovaní.)

                Hodnotenie: 5/5 bez ohľadu na žáner.

MLADŠÍ SESTRA I., (The Younger Sister)I. ,II.,III., Jane Austenová, Catherine Austen-Hubbacková, vydavateľstvo ČAS, 2011, Jana Velvarská

Prvé kapitoly sú dielom Jane Austenovej, no za zvyšok príbehu môžeme ďakovať blízkej Austenovej príbuznej – neteri Catherine, dcéry Janinho brata – námorného kapitána Francisa Austena. Avšak, Catherine sa s tetou Jane nikdy nestretla, narodila sa rok po smrti slávnej tety.

               

  Austenová vždy pracovala s podobnou literárnou látkou – rodinami zo strednej vrstvy, v tomto prostredí rozihrala svoje intrigy, trefné dialógy a v podstate jednoduchý dej. Catherine dej zdramatizovala a prispôsobila móde svojho času. Hlavnou hrdinkou je Emma Watsonová, ktorá sa po smrti strýka, u ktorého vyrastala a ktorý bol bohatší a vplyvnejší ako jej rodičia, vracia domov a spoznáva svoje tri sestry – starostlivú Elizabeth, hysterickú Margaret a príliš ráznu a priamu Penelopu a aj bratov - najstarší Robert je tvrdý právnik, ktorý častejšie používa chladný rozum ako srdce, ale nedá sa povedať, že by mu úplne chýbalo. Spolu s neznesiteľnou  manželkou Jane žije v Croydone, kde strávi istú nepríjemnú časť svojho života aj Emma ... Mladšieho brata Samuela, ktorý sa učí za doktora, spoznáva o čosi neskôr pri smutnej príležitosti úmrtia svojho otca, no napriek dlhému odlúčeniu si s ním porozumie najlepšie.

V strede záujmu sa samozrejme ocitá láska a dvorenie. Emma očarí takmer celý Winston, vrátane neohrabaného lorda Osborna, vypočítavca Toma Musgrovea i sympatického vikára Howarda. V Croydone zase padne do oka vypočítavému lekárovi Morganovi, ktorému sa podarí chytiť Emmu do pasce...

                Zarytí obdivovatelia Jane Austenovej určite rozpoznajú, že príbeh nevymyslela Jane Austenová, (aj keď sa Catherine riadila jej poznámkami) avšak isté prvky zostávajú zachované, vtipné a trefné dialógy (niekedy je ich však na „austenovské“ dielo až príliš), dej je dramatickejší, ale chýba mu istá elegancia a plynulosť, s ktorou sa stretávame pri dielach tety Jane. Postavy nie sú prepracované do takej hĺbky ako napríklad Pán Collins v Pýche a predsudku alebo Pani Norrisová v Mansfield Parku. Situačná komika úplne absentuje. Čo sa však podarilo - vykreslenie sexuálne ho napätia medzi mužskými a ženskými protagonistami:

                Upřel na ni zkoumavý pohled, jako by chtěl z výrazu vyčíst i její myšlenky. Ona nadále studovala jeho kresbu, jako by ji ten výtvor uhranul.

                Byla by ráda něco řekla, ale její city ji přemohly a ona sa rozplakala. Chtěla odejít z pokoje, ale on ji rozhodně zadržel. Držel ji pevně kolem pasu a jeho ruka svírala její....

                „Ne, ne slečno Millarová, vaše netečnost a neznalost mne od vás nevyženou. Raději bych zkusil poněkud vás v tomto směru osvítit.“  Ta slova byla pronesena tlumeně, a přesto se zdálo, že ji přemohla. Tváře ji polil nach. Zvedla sa z břehu, na němž seděli, a poodešla k nedalekému šípkovému keři, kde se zaměstnala snahou utrhnout z šípku několik růžových květů. Sam ji chvíli pozoroval. Pak si všiml, že se její závoj zachytili o trnitý keř, když se natahovala pro jednu z růží. Vyskočil a ve chvíli byl u ní, aby ji vysvobodil.

                Príbeh sa mi páčil, nútilo ma čítať, aby som vedela, ako to všetko dopadne, napriek tomu, že som vedela od začiatku s kým sa dá Emma dokopy. Isté momenty vás však určite prekvapia.

Hodnotenie: 3,5/5

Sever a Jih, North and South, Elizabeth Gaskellová, vydavateľstvo ČAS

Príbeh Margaret Haleovej začína typicky popoluškovsky, žije s tetou a sesternicou Edith v Londýne a pri príprave nadchádzajúcej Edithinej svadby pracuje na prípravách usilovne ako včielka. Jej popoluškovskosť nespočíva v šikane od príbuzných, tí sú k nej milí a majú ju radi, avšak je chudobná a na rozdiel od Popoluškinej krásy je Margaret len šedým priemerom. No duševne je to hrdá a krásna osoba, ktorá sa úderov dočká najmä od života a žiadna kmotrička jej nepodá pomocnú ruku (čarovnú paličku). 

Prvá rana osudu prichádza v podobe otcovho rozhodnutia zanechať povolanie kňaza z čoho vyplýva sťahovanie sa z krásnej prírody juhu (z fiktívneho mestečka Helstone) do priemyselného „začmudeného“ Miltonu.  Tesne pred odchodom ju brat Edithinho muža, šikovný právnik Henry Lennox, požiada o ruku, avšak Margaretino srdce takýto cit, ako je náklonnosť k mužovi, zatiaľ nepoznalo, preto bez zaváhania odmieta.

 

V Miltone sa zoznamuje s veľmi úspešným továrnikom Johnom Thorntonom, ktorým od začiatku pohŕda ako obyčajným obchodníkom, nedžentlmenom. Je zaujímavé ako sa Margaret postupne mení, stále zostáva hrdou a čestnou, ale jej názory „ohýbajú“ nielen strety s pracujúcou vrstvou, chorou Bessy a jej otcom Nicholasom,

ale aj s rodinou Thorntonovcov - rozmaznaná Fanny, Johnova sestra či tvrdá, ale milujúca matka pani Thorntonová  - všetci formujú Margaretino povedomie o živote a poprehadzujú rebríček jej hodnôt. Bez pochýb jednou s najvýrečnejšou pasážou je časť, v ktorej John Thornton vysvetľuje Margaret ako vníma slovo „džentlmen“ a čo v jeho ponímaní zahŕňa slovo „muž“.

Margaretin otec je človek, ktorý aj napriek tomu, že kedysi bol kňazom má len pramálo viery v ozajstný život a Margaret je jeho pevnou oporou v živote, ona však nemá nikoho o koho by sa mohla oprieť. Matke sa trochu odcudzila po všetkých tých rokoch, čo strávila u tety v Londýne, navyše je mama smrteľne chorá, čo vylučuje akékoľvek  Margaretino „vyžalovanie sa z boliestok“ týmto smerom.

Pozitívnymi a silnými osobnosťami príbehu sú určite chudobní Higginsovci, pani Thorntonová a jej syn. 

John Thornton je muž, ktorý aj keď spadne, dokáže vztýčiť hlavu, nehanbiť sa za svoj neúspech, ktorý spôsobil štrajk pracovníkov, nie jeho zlé rozhodnutie. Vie, čo chce, miluje Margaret, a ani jej odmietnutie nezlomí jeho lásku k nej. Nemstí sa, nepreklína ju. A ako sa hovorí trpezlivosť ruže prináša. Po mnohom nešťastí sa na Margaret usmeje šťastie sa stáva sa bohatou dedičkou tovární, kde podniká John Thornton (ktoré má v prenájme).

K záveru prezradím len toľko: pohne každým romantickým srdcom!

 Hodnotenie: 5/5 s ohľadom na žáner.
Pripájam fotografie zo spracovania britskej televízie BBC. Česká verzia filmu sa volá Láska v bílem pekle pre info. :)

The Greatest Love Story Ever Told (Najkrajší príbeh lásky) s podtitulom: "Nedajte na prvé dojmy!"

Jane Austenová bola veľkou spisovateľkou, prekročila rámec svojej doby, keďže tvorila v čase, keď ešte prevládal romantizmus, no jej romány sú prechodom medzi romantickou a realistickou literatúrou, aj keď si myslím, že realizmus bol jej srdcu bližší.

 

Romantická látka sa odráža v téme, ktorú zobrazovala, keďže každé jej dielo sa točí okolo vydávania, potenciálnych ženíchov a tak podobne. Pýcha a predsudok je moja najobľúbenejšia kniha. Keď som ju prvýkrát čítala, nevedela som veľa o Jane Austenovej, no príbeh ma neuveriteľne chytil.


Oceňujem, že tam nie sú rušivé "fantazmagorické" opisy typu Anny zo zeleného domu od Lucy Maud Montgomeryovej. Bez urážky, mám rada príbehy Anny z Avonlea, ale tie opisy boli niekedy fakt nezáživné. Jane Austenová poňala písanie z úplne iného uhla, snaží sa zachytiť charakter svojej postavy nie na základe otrockého vymenovania jeho vlastností, ale prostredníctvom dialógov. Dokonca ani neopisuje farbu a očí ani len hlavných postáv. (Preto sa vo filmoch stretnete s Emmou blodnínkou (Gwyneth Paltrow) i tmavovláskou (Kate Beckinsale). Pýcha a predsudok je podľa mňa najsilnejším dielom Jane Austenovej, aj keď pri každom z nich ma zaujala určitá výnimočnosť, ktoré sú pre túto autorku tak charakteristické. Odporúčam každému si prečítať tento román bez rozdielu veku i pohlavia. Áno, i nositelia chromozómov XY. Veď vo svojej dobe pre svoje pokrokové myšlienky Jane uznávali hlavne muži, napr. Sir Walter Scott.

DEJ: Na pohľad typická téma ženského románu: Príchod mladého bohatého pána Bingley vyvolá rozruch v hlavách matiek slobodných dcér a hlavne pani Bennetová začne spriadať plány, ako Jane (najstaršiu a najkrajšiu) vydať práve za nového prisťahovalca. Hlavnou dejovou líniou príbehu je počiatočná nevraživosť pána Darcyho k Elizabeth, ktorú spočiatku vníma ako nie príliš peknú dcéru hysterickej a hlúpej pani Bennetovej a flegmatického pána Beneta.

Na základe ďalších stretnutí si uvedomí, že Elizabeth je veľmi inteligentná a svojimi tvrdeniami a vystupovaním sa zapíše do jeho srdca ako výnimočná osoba s krásnymi očami. Napriek všetkému jeho vrodená nadradenosť a pýcha Liz popudzuje a jej vlastné predsudky jej nedovolia vidieť viac, ako chce. Šľachetne odpustí Wickhamovi, že si chce zobrať bohatú dedičku, aby sa zabezpečil, ale Darcymu neprepáči absolútne nič. Pokladá ho za povrchného, pyšného a samoľúbeho človeka. Až kým.... nezistí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Z Wickhama sa vykľuje klamár a mamonár. Darcy sa začne javiť ako nanajvýš čestný človek a po šokujúcej žiadosti o jej ruku a Lizinom následnom odmietnutí si sama uvedomí, že Fitzwilliam Darcy je presne taký muž, s ktorým by dokázala žiť, rovnocenný partner, na ktorého by mohla byť hrdá. Zdrvená vlastným zlyhaním si uvedomuje, že láska je slepá a milovať možno i toho, ktorého sme predtým neznášali. Po návšteve krásneho a blahobytného panstva pána Darcyho, Pemberly, si uvedomuje, že sa v ňom úplne mýlila. Služobníctvo nedá na svojho pána dopustiť. V mnohých publikáciach o anglickej literatúry sa rozoberajú Elizabethine pohnútky "zamilovania sa" do Darcyho. Nesúhlasím s tvrdením, že Elizabeth zlákal prepych Pemberly a to bolo príčinou jej zamilovania sa do Darcyho. Áno, určite to na ňu zapôsobilo a uvedomila o čo prišla - mohla byť paňou toho sídla. Nespájam to však s chamtivosťou či vypočítavosťou. Je úplne logické, že ju to napadlo. Veď keby ju Wickham nenahuckal proti Darcymu,je viac než pravdepodobné, že by Darcyho neodmietla. Predsa len jej lichotil záujem takého váženého muža. Našťastie, všetko dopadne dobre, ako to už pre všetky svoje hrdinky dávno Austenová pripravila /"Let other pens dwell on guilt and misery." - Nech sa iné perá vyžívajú v previneniach a utrpení."/. Elizabeth sa očarená Darcyho nežnejšou a hlavnej džentlmenskejšou stránkou zamiluje a happy end je na spadnutie.

Práve v týchto zápletkách, autorkiných múdrych sentenciách a vzájomnom prekáraní Elizabeth a Darcyho je čaro celého príbehu. Myslím, že Pýcha a predsudok je napísaný veľmi precízne a tak pútavo, že i dnes, po sto deväťdesiatich siedmich rokoch od smrti autorky, je aktuálny a má čo ponúknuť čitateľovi. 

Ďalej odporúčam: Všetky romány od Jane Austenovej, Mary Ann Shafferová & Annie Barrowsová: Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť, Sanditon (prvé kapitoly napísala Jane Austenová, dokončila autorka s pseudonymom Marie Dobbsová - podarilo sa jej dostať do do austenovskej nôty! :))

Hodnotenie: 5/5 bez ohľadu na žáner

Najobľúbenejšie citáty z románu: 

"... sama by som mu ľahko odpustila jeho pýchu, keby nebol ponížil tú moju." (Elizabeth)

" V deviatich prípadov z desiatich by žena mala ukázať väčšiu náklonnosť, než v skutočnosti cíti." 

(Charlotte Lucasová)

"Už ma neprekvapuje, že poznáte len šesť vzdelaných žien. Teraz sa čudujem, že vôbec nejakú poznáte," povedala Elizabeth.

"Ste až taká príkra k predstaviteľkám svojho pohlavia, že pochybujete, že to všetko dokážu?" (Darcy)

"Ja som sa nikdy s takou ženou nestretla. Nikdy som nevidela pokope toľko schopností a vkusu a spôsobnosti a elegancie, ako opisujete."  (Elizabeth)

"Nič nie je nečestnejšie ako zdanie pokory," namietol Darcy. "Zvyčajne sa za ňou skrýva len nedostatok názoru alebo priame chvastanie." (Darcy)

"Ak raz stratím dobrú mienku, je stratená navždy." (Darcy)

"Keď máte tri odrastené mladšie sestry, vaša milosť sotva môže očakávať, že to priznám." (Elizabeth)

"Anna by hrala vynikajúco, keby jej zdravie dovolilo učiť sa. " (Lady Catherine de Bourgh)

"Nadarmo som sa vzpieral. Nedá sa to. Nepotlačím svoje city. Musíte mi dovoliť, aby som vám povedal, ako vrúcne vás obdivujem a ľúbim." (Darcy)

 "A ja by som sa tiež smela spýtať, prečo s takým očividným úmyslom zraniť a uraziť ma ste sa rozhodli povedať mi, že ma máte rád proti vašej vôli, vášmu rozumu, a dokonca v rozpore s vaším charakterom? " (Elizabeth)

"Mýlite sa, pán Darcy, ak sa nazdávate, že spôsob vášho vyjadrenia zapôsobil na mňa inak, než že ma ušetril ľútosti, ktorú by som azda mohla pri svojom odmietnutí cítiť, keby ste sa správali džentlmenskejšie." (Elizabeth)

"Moja láska a túžby sa nezmenili, ale jediné slovo z vašich úst ma v tejto veci navždy umlčí." (Darcy)

 




"Nesmierne obdivujem všetkých troch svojich zaťov," povedal "Možnože je Wickham mojím obľúbencom, ale myslím, že budem mať rád tvojho manžela rovnako ako Janinho."

(Pán Bennet)

"Nedokážem sa rozpamätať na presnú hodinu, či miesto, pohľad alebo slová, ktoré vo mne prebudili lásku. Je to už tak dávno. Už som bol v prostriedku, kým som si uvedomil, že som začal." (Darcy)