Čítaj literatúru ako profesor, (How to read literature like a professor), Tatran 2018, preklad: Martina Bachledová

Aj vy ste vždy mali pocit, že učiteľ literatúry rozoberá obsah knižného diela takým spôsobom, že ste z toho mali španielsku dedinu? Videli ste príbeh, ale on videl akési symboly plodnosti, smrti, znovuzrodenia ... Dodnes nechápete odkiaľ to vzal? Autor tejto veľmi zábavnej publikácie „Čítaj literatúru ako profesor“ vám to všetko pekne vysvetlí a zároveň sa budete baviť jeho hláškami, ktoré sú niekedy sarkastické, vtipné, ale vždy trefné.

Konečne (ak ste na do nikdy neprišli) spoznáte kľúč k pochopeniu všetkých príbehov vtesnaných do kníh a zistíte, že príbeh je vlastne iba JEDEN (str. 214) (Hovoríte si ČOŽE? AKO?! Uvidíte), symboly nie sú nikdy originálne, ale už ich niekto predtým použil a čokoľvek v tých symboloch zbadáte, vlastne máte pravdu. (str. 257) 

Interpretácia textu je ako fantázia, nikdy sa nemôžete úplne mýliť ... ak sa však naučíte pravidlá čítania textu, uvidíte odrazu viac ako doteraz a určite sa vaše čítanie stane o to obohacujúcejšie.

Hovorím o gramatike literatúry, teda istom súbore konvencií, vzorcov, kódov a pravidiel, ktoré sa učíme používať pri práci s textom.

...

Viete čítať a súčasťou tejto schopnosti je aj to, že poznáte textové konvencie, viete ich rozoznať a predpokladať výsledok.

 (str. 25)         
     

Väčšinou reagujeme na čítanie beletrie emotívne, (v čo dúfa každý spisovateľ), ale ak čítate ako profesor všimnete si aj iné aspekty románu – SPOMIENKA- SYMBOL-VZOREC – tieto tri veci odlišujú profesionálneho čitateľa od zvyšku sveta.  (str. 27) Thomas C. Foster nás „naučí“ pozerať na veci inak. Napríklad, vedeli ste, že viktoriánska literatúra je plná sexuálnych narážok? Keďže v tej dobe bol sex tabu, nemohli o ňom písať otvorene, všetko transformovali do inej formy. Dokonca aj duchovia, upíry či vlkolaci symbolizujú rôzne aspekty každodennej reality. (str. 47)

Faktor AHA!  (str. 58) Poznáte ten pocit, keď vám odrazu niečo dôjde, keď si prečítate niečo „medzi riadkami“ – a to sa nám podarí len ak máme ako čitateľ už nejaké tie skúsenosti – pretože novšie a staršie diela medzi sebou vedú dialóg – tomu sa hovorí  intertextualita. Napríklad také shakespearovské diela- každá doba a každý spisovateľ si Shakespeara pretvoria pre seba (str. 63) a preto je logické, že by sme sa mali na text vždy inou optikou – nemáme čítať vlastnými očami (str. 252) lebo by nám mohlo uniknúť  hlbšie posolstvo – to znamená, že sa nemám na text vždy pozerať očami súčasníka z 21. storočia.

Táto príručka je naozaj veľmi zábavná a neuveriteľne dynamická. Jediné, čo by som jej vytkla, (a za čo autor nemôže) je to, že je v nej veľa pre Európanov neznámych diel amerických spisovateľov, ktoré žiaľ u slovenského čitateľa tak nezarezonujú. Našťastie autor nás celkom dobre oboznámi s dejom a ku konci už celkom chápeme prečo je Tori Morrisonová taká skvelá autorka. Plusom sú určite aj filmy, ktoré autor tiež „číta“ ako literatúru a nachádza v nej medzi riadkami symboly, vzorce, metafory...

HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu 

Titul si môžete zakúpiť TU