Príspevky
Zvláštne, až teraz postrehla, ako málo na sama myslí na svoju budúcnosť. Napokon, aký by to malo zmysel? Jej existencia sa podobala statnému, vetrom ošľahanému stromu, ktorý zapustil korene tak hlboko, že s ním už nik nepohne. (str. 15)
V zdarnom úvode sa vplyv týchto dám ukázal najviac, autorka sa tým zjavne snažila odlíšiť od typickej šablóny súčasného romanticko-eroticky ladeného prúdu historických romancí.
V polovici to však vyznie, akoby to vzdala a odrazu vhupneme presne do toho štýlu, ktorému sa autorka spočiatku vyhýbala, snažiac sa nadviazať na austenovskú-heyerovskú iróniu a satiru. Nečakane sa ocitáme v chúlostivej a dosť pikantnej situácii, a hoci táto scéna nebola vôbec zle napísaná, od tej chvíle by čitateľ akosi viac očakával hlbšie myšlienkové pochody oboch postáv, no v tomto ohľade autorka znova zvolila skôr austenovský ,,pohľad na vec" a teda o duševných úvahách slečny Livie sa toho dozvedáme podstatne viac než o tom, ako to všetko prežíva jej budúci manžel. Gabriel Penhallow pre mňa postupne strácal svoje čaro z prijemne iskrivého úvodu, jeho postoje i myšlienkové pochody sa nemenili, opakovali sa, vyzneli dosť plytko a častokrát dosť neosobne. Navyše, mnohé situácie nemali v príbehu žiadnu výpovednú hodnotu a hoci mali dokresliť charakterové črty hlavného hrdinu, aj tieto prvky sklzli, žiaľ, iba po povrchu. Oveľa lepšie by celý príbeh vyznel, ak by sa autorka buď rozhodla napísať príbeh iba z Liviinho pohľadu, alebo ho venovala obom hrdinom rovnako, v tomto ohľade je Livia a jej vnútorný svet vykreslený omnoho lepšie.
,,Našťastie, nezáleží na tom, čo si o mne myslíte, ani na tom, čo si myslím ja o vás."
Och, toľké pohŕdanie. Zabolelo ju to. Hĺupe, že to tak vníma. Emócie sa však ovládajú ťažko a v tejto chvíli zatúžila po odplate. ,,Určite," odsekla. ,,Povýšenecký úbožiak je späť. Dokonalý Penhallow." (str. 117)
Príbeh vôbec nebol napísaný zle, ba práve naopak, malo to údernosť, dokonca časť odohrávajúca sa v Bathe získala letmý nádych asutenovskej irónie a práve táto časť sa dá považovať za skutočne vydarenú, ak by autorka pokračovala v tomto štýle a stavila viac na humor než erotiku, mohla s veľkou cťou obhájiť svoju pozíciu milovníčky románov od Jane Austen a Georgette Heyer.
Žiaľ, nestalo sa. Príbeh zrazu sklzol do typických klišé vzorcov tohto žánru. Postavy sa prestali prekárať, iskrenie pominulo, odrazu sme už čítali akýsi iný príbeh s koncom, ktorý síce ulahodil každej romantickej duši, ale potenciál, na ktorý mal príbeh našliapnutý v prvej polovici sa nenaplnil.
Moje hodnotenie 3,5 ⭐⭐⭐⋆ /5*
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR
a internetovému kníhkupectvu:
0 komentárov:
Zverejnenie komentára