Divoký dedič, (The Infamous Heir), Elizabeth Michels, Slovenský spisovateľ, 2017, preklad: Otakar Kořínek

Ethan Moore ako devätnásťročný opustil  svojho otca, prakticky založeného staršieho brata Trevora a mladšiu sestru Katie. Otec ho v podstate vyhodil, lebo sa zastal svojej mamy, ktorá zmizla, opustila svojho manžela i deti. Ethan sa ju rozhodne nájsť, no nepodarí sa mu to a po rokoch, počas ktorých sa živí svojimi päsťami ako boxer, sa vracia domov do Anglicka. Uteká zo Španielska pred nepriateľmi. Otec mu teda konečne odpustil a na jeho počesť sa koná oslava jeho návratu. Jeho maniere však nie sú také džentlmenské, keďže svoj život strávil v prevažnej miere bitkami a kočovným životom, a preto jeho reakcia na prosbu lady Roselyn Greyovej, s ktorou sa kedysi ako dieťa hrával v lese, aby jej odniesol batožinu do domu, mladú ambicióznu krásku neuspokojí a ich stretnutie po rokoch dopadne  ohadzovaním sa blatom. Roselyn akoby sa opäť stala tým malým dievčatkom, ktoré s Ethanom lozilo po stromoch, smialo sa a žilo svojským nespútaným spôsobom života. Ethan sa do tej divošky, čo do neho prvá hodí kus blata, šialene zamiluje, lenže má to svoj háčik. Je zasnúbená s jeho bratom Trevorom...

„Tá truhlica vyzerá ľahká, tú odnesiete aj sama.“ Ľahostajne sa obrátil a vykročil k dverám.

Preskočilo mu? Neznesiteľný chlap!

Chvíľu stála ako vrastená do zeme a cez dážď pozorovala, ako odchádza. Potom jej praskli nervy. Slušne vychovaná dáma, ktorú stelesňovala, sa zmenila na impulzívne dievča, z čoho, ako si myslela, už pred rokmi vyrástla. Čo si to dovoľuje!

Takto do nej neodíde!

Rozbehla sa ku kvetinovému záhonu, rukou v biele rukavičke nabrala mokrú hlinu a z celej sily ju hodila pánu Moorovi do chrbta. Blato sa mu roztresklo na ramene, pofŕkalo mu líce. Na okamih pocítila triumfálnu radosť. Potom sa naňho vyjavene zahľadela.

(str. 19)

Roselyn je rovnako očarená svojim kamarátom z detstva, ale jej plán vydať sa za lorda Trevora Aytona a stať sa paňou na panstve Ormesby Place je pre ňu už dlho na prvom mieste a ona odrazu nevie čo má robiť. Komplikácie odštartuje jej list adresovaný Ethanovi a spoločná prechádzka bratov Moorevcov s lady Roselyn, ktorá sa skončí smrťou staršieho brata a Roselyiným podozrením, že vrahom je mladší brat – Ethan.

Prerývaným šeptom, ktorý odrážal jej vlastné pocity, sa ozvala: „Nebolo by to správne.“

„Také jemné. Nikdy predtým som si to neuvedomil,“ prehodil zadumane a vrhol pohľad na svoje prsty zaborené v ej vlasoch.

„Som si tým istá a nemáš potuchy, ako ma bolí, že musím odísť.“

Na plné hrdlo sa zasmial, prešiel jej prstom po sánke a sledoval, ako pri jeho dotyku zavrela oči. „Hovoril som o tvojich vlasoch, nie o mojej posteli. Hoci, veľmi mi lichotí, že by si mi ju chcela zahriať.“

(str. 50)

Trevorova smrť sa prezentuje ako nehoda, ale Ethan vie, že niekto ho ovalil po hlave a Treovorovi spadnúť do šachty pomohol, no nemá dôkaz a neverí mu ani Roselyn, preto sa rozhodne túto záhadu vyriešiť sám, pomstiť bratovu smrť a získať si opäť Roselyinu náklonnosť.

Prstami jej prešiel po kľúčnej kosti. „Čierna spodná bielizeň? Nosí čiernu bielizeň pod plesovými róbami väčšina dám?“

„Nie!“ Očervenela, konečne si uvedomila, prečo sa dotkol jej pleca. „Nie som ti povinná nič vysvetlovať.“ Odtiahla sa od neho, no aj tak jej stihol zastrčiť ramienko nového čierneho korzetu pod golierik. Vari ju tento muž nikdy neprestane mučiť?

(str. 97)

***

Prešiel jej rukami po chrbte a pritiahol si ju. Je tak blízko! Uprela pohľad na lákavo pootvorené pery. Prosím pobozkaj ma, prosím ťa, pobozkaj ma, kričalo jej srdce, kým konečne zľahka nepritisol pery na jej. Zavrela oči, keď ju jeho páliace pery pozývali ďalej.

(str. 193)

Ďalšie informácie »

Nezvyčajné manželstvo (An Uncommon Courtship), Kristi Ann Hunter, i527.net, preklad: Mgr. Jana Hlatká

Za všetko môže jedna prepadnutá povala, ktorá vojvodovho brata, Lorda Trenta Hawthorna, pripútala k plachej lady Adelaide. Vlastná česť ho, po tom, čo spolu strávili uväznení v rozpadávajúcej sa budove, prinúti požiadať ju o ruku. Trent sa síce zachová ako dokonalý džentlmen, no cíti sa ako v pasci, jeho svet sa mu rozpadá na kúsky, pretože vždy dúfal v manželstvo z lásky. A tak sa rozhodne, že sa o tú lásku chce aspoň pokúsiť, s kým iným ako práve so svojou manželkou Adelaide.

Jej štíhla postava sa dala ľahko rozoznať v skupine dobre živených aristokratov – a zrejme aj preto bez problémov chodila po podlahe, ktorá sa pod ním prepadla. Keď sa tak stalo, medzery po nosníkoch schodiska, po ktorých predtým chodila hore-dole po rozpadnutej budove, sa stali zbytočným rebríkom nikam. Boli v pasci.

 (str. 12)

Adelaide na rozdiel od Trenta  nikdy nesnívala o manželstve a láske. Jej vlastná rodina ju zanedbávala celý jej doterajší život. Matka sa sústredila na jej staršiu sestru Helenu a doteraz sa nesnaží o nič iné, len aby jej prostredníctvom nových kontaktov mladšej dcéry, (keďže sa vydala za brata vojvodu), pomohla dostať sa v spoločenskom rebríčku čo najvyššie. O Adelaidino dobre jej nikdy nešlo a väčšinou ju všade „zabúdala“ (v obchodoch, v kostole, u krajčírky) alebo využívala Adelaidu iba na to, aby robila partnera Helene na hodinách tanca a tak podobne. Naozaj veľmi nelichotivý obraz života mladej ženy súcej na vydaj. Okolnosti, ktorým v podstate napomohla jej intrigánska matka mysliac si, že je tam Adelaida zavretá so samotným vojvodom, ju privedú do rodiny, kde je náklonnosť a záujem o každého člena rodiny samozrejmosťou, a tak získava i sestry Mirandu a Georgienu, svoje švagriné, a dokonca vo svokre aj druhú  lepšiu „mamu“.

Adelaide prehltla a prikývla. Inak sa ani reagovať nedalo.

Miluješ môjho syna?“

„Ledva ho poznám, madam,“ zašepkala Adelaide, prekvapená pravdou, ktorá sa jej vydrala z úst skôr, ako si to mohla premyslieť. „Ale rada by som. Mám pocit, že žena by mala milovať svojho muža.“

(str. 144)

***

Vojvodkyňa sa zaškerila na matku a potom svoj široký úsmev venovala Adelaide. „Volaj ma Miranda. Keď sa stretne celá rodina, je tam toľko vojvodov a vojvodkýň, že sa ti z toho točí hlava. Nemôžeš každého oslovovať „vaša milosť“. Okrem toho, Georgine to nerobí dobre.

(str. 143)

***

Lady Blackstoneová, ktorá Adelaide nepovedala, aby ju volala inak – ostala ticho sedieť. ...

Ladz Blackstoneová prešla cez miestnosť cez miestnosť k dverám „A volaj ma Caroline.

(str. 145)

Ďalšie informácie »