Divoký dedič, (The Infamous Heir), Elizabeth Michels, Slovenský spisovateľ, 2017, preklad: Otakar Kořínek

Ethan Moore ako devätnásťročný opustil  svojho otca, prakticky založeného staršieho brata Trevora a mladšiu sestru Katie. Otec ho v podstate vyhodil, lebo sa zastal svojej mamy, ktorá zmizla, opustila svojho manžela i deti. Ethan sa ju rozhodne nájsť, no nepodarí sa mu to a po rokoch, počas ktorých sa živí svojimi päsťami ako boxer, sa vracia domov do Anglicka. Uteká zo Španielska pred nepriateľmi. Otec mu teda konečne odpustil a na jeho počesť sa koná oslava jeho návratu. Jeho maniere však nie sú také džentlmenské, keďže svoj život strávil v prevažnej miere bitkami a kočovným životom, a preto jeho reakcia na prosbu lady Roselyn Greyovej, s ktorou sa kedysi ako dieťa hrával v lese, aby jej odniesol batožinu do domu, mladú ambicióznu krásku neuspokojí a ich stretnutie po rokoch dopadne  ohadzovaním sa blatom. Roselyn akoby sa opäť stala tým malým dievčatkom, ktoré s Ethanom lozilo po stromoch, smialo sa a žilo svojským nespútaným spôsobom života. Ethan sa do tej divošky, čo do neho prvá hodí kus blata, šialene zamiluje, lenže má to svoj háčik. Je zasnúbená s jeho bratom Trevorom...

„Tá truhlica vyzerá ľahká, tú odnesiete aj sama.“ Ľahostajne sa obrátil a vykročil k dverám.

Preskočilo mu? Neznesiteľný chlap!

Chvíľu stála ako vrastená do zeme a cez dážď pozorovala, ako odchádza. Potom jej praskli nervy. Slušne vychovaná dáma, ktorú stelesňovala, sa zmenila na impulzívne dievča, z čoho, ako si myslela, už pred rokmi vyrástla. Čo si to dovoľuje!

Takto do nej neodíde!

Rozbehla sa ku kvetinovému záhonu, rukou v biele rukavičke nabrala mokrú hlinu a z celej sily ju hodila pánu Moorovi do chrbta. Blato sa mu roztresklo na ramene, pofŕkalo mu líce. Na okamih pocítila triumfálnu radosť. Potom sa naňho vyjavene zahľadela.

(str. 19)

Roselyn je rovnako očarená svojim kamarátom z detstva, ale jej plán vydať sa za lorda Trevora Aytona a stať sa paňou na panstve Ormesby Place je pre ňu už dlho na prvom mieste a ona odrazu nevie čo má robiť. Komplikácie odštartuje jej list adresovaný Ethanovi a spoločná prechádzka bratov Moorevcov s lady Roselyn, ktorá sa skončí smrťou staršieho brata a Roselyiným podozrením, že vrahom je mladší brat – Ethan.

Prerývaným šeptom, ktorý odrážal jej vlastné pocity, sa ozvala: „Nebolo by to správne.“

„Také jemné. Nikdy predtým som si to neuvedomil,“ prehodil zadumane a vrhol pohľad na svoje prsty zaborené v ej vlasoch.

„Som si tým istá a nemáš potuchy, ako ma bolí, že musím odísť.“

Na plné hrdlo sa zasmial, prešiel jej prstom po sánke a sledoval, ako pri jeho dotyku zavrela oči. „Hovoril som o tvojich vlasoch, nie o mojej posteli. Hoci, veľmi mi lichotí, že by si mi ju chcela zahriať.“

(str. 50)

Trevorova smrť sa prezentuje ako nehoda, ale Ethan vie, že niekto ho ovalil po hlave a Treovorovi spadnúť do šachty pomohol, no nemá dôkaz a neverí mu ani Roselyn, preto sa rozhodne túto záhadu vyriešiť sám, pomstiť bratovu smrť a získať si opäť Roselyinu náklonnosť.

Prstami jej prešiel po kľúčnej kosti. „Čierna spodná bielizeň? Nosí čiernu bielizeň pod plesovými róbami väčšina dám?“

„Nie!“ Očervenela, konečne si uvedomila, prečo sa dotkol jej pleca. „Nie som ti povinná nič vysvetlovať.“ Odtiahla sa od neho, no aj tak jej stihol zastrčiť ramienko nového čierneho korzetu pod golierik. Vari ju tento muž nikdy neprestane mučiť?

(str. 97)

***

Prešiel jej rukami po chrbte a pritiahol si ju. Je tak blízko! Uprela pohľad na lákavo pootvorené pery. Prosím pobozkaj ma, prosím ťa, pobozkaj ma, kričalo jej srdce, kým konečne zľahka nepritisol pery na jej. Zavrela oči, keď ju jeho páliace pery pozývali ďalej.

(str. 193)

 Príbehy Elizabeth Michelsovej majú vždy dynamiku, sú tak správne romantické s primeraným množstvom erotiky. Doteraz sa mi od nej páčil každý jeden príbeh a ani tento nie je výnimkou. Ethan Moore je podľa mňa dokonale nedokonalý hrdina – nefrfle, miluje svoju vyvolenú od úplného začiatku a aj keď mu neverí a nespráva sa k nemu najkrajšie, on je stále rovnaký, neľutuje sa, nehnevá sa, je to CHLAP na pohľadanie. Roselyn už taká bezproblémová nie je a niekedy mi jej výlevy a nelogické argumenty trochu liezli na nervy. Na to, kto je vrahom asi prídete veľmi rýchlo, pretože autorka to dosť jasne naznačí v prvej polovici, ale prekvapivé rozuzlenie v závere nás aj napriek tomu neminie.

Čo by som vytkla, je obálka, nerozumiem prečo vydavateľstvo vybralo obálku s blondínou na obale, keď hlavná hrdinka Roselyn je tmavovlasá. Celkovo obálka sa mi veľmi nepáči. 

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcela poďakovať internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.sk.

Knihu si môžete zakúpiť tu.