V poradí piaty
príbeh od Tessy Afsharovej si ma podmanil od prvého momentu, aj keď som prvé
stránky viac-menej preplakala. Elianna je dcérou obchodníka s látkami,
ktorý má dve dcéry a keď už neveril, narodil sa mu synček. Jozef je
štvorročný chlapček. V osudný deň ho dajú na starosť strážiť práve Elianne
a jej život sa od toho dňa zmení. Jej braček zomiera po uštipnutí včelou.
Keďže mám päťročného synčeka, čítalo sa mi to veľmi ťažko. Na jednej strane som
rozumela aj Elianne, no nemenej som sa vedela vžiť aj do pocitov jej otca. Žiaľ, Eliannin otec sa od onoho dňa na svoju
najstaršiu dcéru nevie ani pozrieť. Priamo ju neobviňuje, ale Elianna cíti, že
odrazu je skôr sirotou ako milovanou dcérou. Ani sama si nedokáže odpustiť a obviňuje sa
z toho, čo sa stalo. Jeden z mála, ktorý jej vinu nepripisuje je jej
snúbenec Etan:
„Chcela by som
prežívať takú blízkosť k Bohu ako ty.“
„Môžeš.“
„Hádam to raz príde
...“ zašepkala som s nádejou v hlase.
Etan si končekom
prsta pošúchal sluchu. „Boh vie o tvojom trápení Elianna. Vie o každej
slze, ktorú si preliala. Neopustil ťa. A ty sa snaž neopúšťať jeho.“
Elianna je talentovaná výtvarníčka a po tom, čo otec stratí po synovej smrtí záujem o svoje obchody, sa do podnikania púšťa sama. Vďaka jej skvelým nápadom, dosahuje rodinný podnik nevídané úspechy. Kvôli obchodovaniu sa však odsúva aj jej svadba s Etanom. To, po čom kedysi najviac túžila, odrazu stráca význam, keďže pod ťarchou výčitiek sa snaží otcovi zavďačiť svojou pomocou, svojou prácou ...
V najväčšom nešťastí Elianna prichádza aj na to, že
Boh stojí nad akékoľvek náboženstvo.
Zamyslela som sa.
Boh nám dal zákon, aby nás usmernil k mravnému a zbožnému životu. A čo
sme urobili s jeho slovom? Ako sa mohlo stať, že sme Božiu milosť
premenili na zbraň proti chorým a bezmocným? Ako sme mohli majestát
Božieho zákona pokrútiť tak, že cudzinci a neverci sú schopní väčšieho
súcitu než vyvolený Boží ľud?
Autorka tak ako vždy vložila postavám do úst silné
myšlienky, ktoré sú nadčasové.
„Ústami proroka
Jeremiáša Boha vyslovil vzácny sľub: ...
opojím unavenú dušu a každú roztúženú dušu naplním,“ povedal Gamaliel, keď
dokončil modlitbu. „Ste unavené deti moje. Ste plní túžob. Chcem, aby ste
pochopili, že srdce Boha je vám naklonené a jeho zámerom je vaše dobro a spokojnosť.
Vynahradí vám roky ,ktoré zožrali kobylky. Nepoddávajte sa zúfalstvu, dôverujte
Bohu celým srdcom. Nespoliehajte sa na vlastné chápanie.“
Aj ja som sa už veľakrát v živote presvedčila, že
Božie zázraky sú nad naše chápanie. A musíme prestať myslieť rozumom, aby
sme ich pustili k sebe. Otvoriť si dušu. A milovať ho. Veriť mu.
Veľmi sa mi páčil
Etan, to ako videl veci také, aké sú naozaj. Nedával sa strhnúť davom:
„Etan! Som nečistá!“
Privinul si ma a moju
hlavu si položil na plece. „V živote som nestretol čistejšiu ženu.“
(keď si prečítate, ako sa Elianna obetovala, pochopíte,
prečo to povedal... )
Výnimočným v tomto románe je Eliannino stretnutie s Ježišom
Kristom a jej následné zázračné vyliečenie. Tak ako autorka na pár
stránkach opísala Ježiša, je neuveriteľné.
Pocity, ktoré vo mne vyvolali slová, jeho činy a to, ako oslovil
Eliannu (toto sa verne pridŕža Biblie, aj keď nevieme, ako sa tá žena v skutočnosti
volala) sa nedá opísať. Cítila som, akoby Ježiš bol so mnou, cítila som to,
čo cítila Elianna. Tessa Afsharová má nádherný dar – nielen vdýchnuť život
postávam, ale dokáže to, že vy s tými ľuďmi prežívate každý pád i úspech,
úplne všetko:
„Dcéra,“ prihovoril
sa mi. Prvý raz od Jozefovej smrti ma niekto oslovil dcéra. A mne s tým
slovom prenikol do srdca prúd neopísateľnej lásky. Ako sa dá vyjadriť zázrak.
Zásah nebies nemožno opísať slovami. Ježiš dotykom uzdravil moje telo a jediným
slovkom dcéra mi vyliečil srdce. Prijal ma za svoju.
HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner
ZAUJAL VÁS TENTO ROMÁN?
ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU
VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM
VYDAVATEĽSTVU