Rovnako ako pri prvej časti tejto plnokrvnej fantasy série nemôžem vôbec nič vytknúť. Pokračujem tu v deji plynulo ďalej, no pekne postupne a s veľkou dynamikou i poriadnou dávkou nebezpečenstva sa tu odhaľujú chýbajúce skladačky a ukazuje, kto za koho „vlastne“ hrá a kto je vlastne kto...
Láska k Matému bola jedna vec, ale viera v rovnováhu druhá. (str. 127)
Démoni
(na ich sprítomňovanie som si už zvykla v prvej časti, ale zakaždým ma
tieto drobnosti v opise fantasy sveta nadchnú) démonológovia (a najmä šialene démonologičky 🤣)
anjeli, obyčajní ľudia ... zisťujeme, že zachrániť toho treba oveľa viac, než „iba“
svet ako taký ...
Každý
vie, že jestvujem, začvirikala zhmotnená príroda veselo ako slávik (str.
41)
„Láska
bez radosti je len povinnosť.“ (str. 340)
Radana
sa učí využívať svoje schopnosti naplno, Maté je stále rovnako tajomný a Laredo
... táto postava je proste topka! Zbožňujem jeho humor a odvahu.
„Ako chceš. Tak čau. Dúfam, že tie zhorené telá aspoň pochováš.“
(str. 64)
„Rovno predo mnou sedí posratý
mimozemšťan, Voronin!“ (str. 100)
„Neľutuj sa toľko. Hovor.
Potom tu môžeš fňukať donekonečna, ak chceš.“ (str. 332)
„Dobre, že si tu. Pomôžeš mi,“ zachrapčal Laredo. Schmatol
ho za zápästie a potiahol do mora. „Tu stačí.“
A mňa utopí kto, ty kretén?“ (str. 341)
Oproti iným fantasy svetom tu musím vyzdvihnúť nielen originálnosť, štylistickú bohatosť jazyka, ale aj dynamiku akčných scén prepojenú s vnútorným vnímaním postáv, čo mne osobne veľmi sedí a o to lepšie sa mi kniha čítala. Mala som pocit, akoby som sledovala film – veru, ak by toto niekto natočil, to by bola paráda. No zároveň tu nechýbajú aj hlbšie myšlienky a večné pravdy univerza...
Čo
dodať, teším sa na ďalšiu časť a ďalšie odhalenia ... je to poriadne
napínavé.
MOJE HODNOTENIE: 5⭐⭐⭐⭐⭐/5 s ohľadom na žáner