Hostinec v Ivy Hille, (The Innkeeper of Ivy Hill) Julie Klassenová, i527.net, 2018, preklad: Mgr. Zuzana Venglíková

Julie Klassenová tvorí podstatnú časť románov vydávaných úžasným vydavateľstvom i527.net a čitatelia si ju naozaj obľúbili. Ja k nim patrím tiež. Snúbia sa tu prepracované historické reálie, jemná romantika, napätie a tajomno. Postavy sú plastické a rôznorodé. Myslím si, že v tomto romantickom historickom románe posunula autorka látku ešte o čosi vyššie. Od začiatku si ma detailne a  nenútene opísaný svet pohostinstva v 19. storočí spolu so svojimi protagonistami získal. Čítal sa veľmi príjemne, diel prebiehal hladko, ale zároveň mu nechýbala dynamika – presne ako keby ste pokojne prechádzali nížinami malebného anglického vidieka a sem-tam sa v ňom objaví pár kopcov, na ktoré treba vyjsť.

Dvere sa otvorili a zavreli. Kolesá kočov zaškrípali na štrkovom povrchu dvora. Ozvala sa vrava a krik nevrlého kočiša, ktorý prikazoval koniarom, aby sa o jeho kone dobre postarali.

Jane dopila kávu a pomalým krokom sa blížila ku kancelárii. Cestou zastala pri okne a vykukla von.

(str. 71)

***

V pondelok stála Jane na stoličke v chodbe a zvesovala záclony s nádejou, že ich práčka aspoň trochu vybieli, kým si budú môcť dovoliť nové. (str. 167)

Myslím si, že Julie je jedna z mála autoriek, ktorá dokáže tak výstižne popísať prostredie anglického vidieka, vystihnúť tú atmosféru, popretkávať ju s austenovsky pôsobiacou romantikou (akurát, že opomína jej satirické prvky vo vzťahoch a nevytvára archetypy postáv), a aj napriek opisu každodenných problémov a starostí obyčajných ľudí, píše pútavo a nikdy nenudí. Všedné veci vie podať a situovať do príbehu tak, že ho práve ozvláštnia a posúvajú dej ďalej, autentickosť deja vás núti veriť mu nie ako vymyslenému príbehu, ale ako niečomu, čo sa deje – vo vás, v nás, čitateľoch bez akejkoľvek pochybnosti, že ide o fikciu.

Gabriel si odkašľal. „Nuž, mal som konať už skôr, ale keď ste nosili smútok a tak...“ Vetu nedokončil, iba pokrčil plecom.

„To je od vás milé. Istotne išlo o Johnov nápad, však?“ Vo vlastnom hlase počula takmer zúfalú nádej, ale napriek tomu nedokázala potlačiť úsmev, ktorý sa jej dral na  rozochvené pery. Taký drahý dar by od pána Lockea nemohla prijať, ale ak pochádza od manžela ... (str. 293)

***

„Som rada, že ste späť,“ povedala.

„Naozaj?“

„Áno.“ Jeho prenikavý pohľad ju znervóznil, preto sa radšej pozrela na Aténu. „Ako by som mohla nebyť rada, keď ste sa vrátili s takýmto darom?“ (str. 294-295)

               

Julie Klassen v historickom kostýme 

Thora Bellová, jedna z hlavných hrdiniek, je asi päťdesiatročná vdova, ktorá sa vracia domov do dedinky Ivy Hill, kde kedysi bola ženou hostinskou a dušou tohto podniku. Rozhodne sa pomôcť svojej neveste, Jane Bellovej, ktorá po smrti svojho manžela, jedného z Thoriných dvoch synov, zdedí hostinec Zvon a má s ním plné ruky práce, ale i málo skúseností. Spočiatku napätý vzťah medzi týmito ženami sa zmení na priateľstvo a rovnako sa udeje aj vnútorná premena týchto postáv.

Okolo Thory i Jane sa točia muži, no ani jedna nevie najskôr, ako sa s tým vysporiadať. Okrem ústredných postáv, však je tu mnoho vedľajších a tie sú podané tiež veľmi výstižne a autenticky. Krásne dopĺňajú mozaiku vidieckeho života v malebnej anglickej krajinke. Hlavných postáv je však viac, respektíve, tu, v tejto prvej časti celej série, sú možno ešte viac v úzadí, ale napríklad v prípade Janinej priateľky z detstva, Rachel Ashfordovej, už badáme náznaky, akým smerom a s kým sa bude uberať jej ľúbostný život. Záhadou však aj v závere zostáva Janin náprotivok, ktorý mana konci odchádza. Už sa neviem dočkať, kedy siahnem po druhej a tretej časti!

Tento príbeh ma veru poriadne chytil za srdce a užívala som si jeho čítanie ako bonboniéru, kúsok po kúsku a v každom som našla niečo iné.

HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

Zaujal vás historický román Hostinec v Ivy Hill? 

Román Hostinec v Ivy Hill si môžete zakúpiť 

na stránke kníhkupectva MARTINUS  

http://bit.ly/HostinecMartinusk

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHU VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM
VYDAVATEĽSTVU:

               

Ako v rozprávke (Fairytale), Danielle Steel, IKAR 2019, preklad: Zuzana Gašaparovičová

Kráľovná modernej romance Danielle Steel sa vrátila k pôvodnému námetu o Popoluške a preniesla ju do modernej doby do vinárskeho prostredia.

Camille pochopila, prečo ju matka chcela všetko čo najrýchlejšie naučiť. Vedela, že umiera. Teraz prevzala kormidlo dcéra, budúcnosť ležala na jej pleciach. Bolo jej povinnosťou postarať sa o otca pomôcť mu s vinohradom. Tento obrovský záväzok bude Camille stáť veľa úsilia, ale  zvládne to.

 (str. 27)

***

Osnova príbehu sa drží klasického príbehu o Popoluške s niekoľkými obmenami. Aj tu sa otec hlavnej hrdinky po smrti svojej milovanej ženy Joy, dostane do pazúrov po moci a peniazoch bažiacej Maxine. (str. 49)

„Tá Francúzka, s ktorou som sa zoznámil pred pár týždňami na  večierku vinárov. Prišla o manžela a v údolí chce prísť na iné myšlienky. Má dvoch synov, pamätáš? Hovoril som ti o nej.“ Camille si ju stále predstavovala ako zámožnú obstarožnú vdovu.

***

Camille sa pri bezchybne upravenej návštevníčke cítila ako slúžka. Zacítila grófkin nevtieravý parfum a nenápadne zaletela pohľadom na jazdecké čižmy z krokodílej kože a úzke džínsy. S dlhými čiernymi vlasmi zviazanými do vrkoča vyzerala Pantinová mladistvo a elegantne. Camille sa zahanbila za svoju vyblednutú starú teplákovú blúzu ešte z vysokej školy, dierované džínsy a neohrabané tenisky. Maxine sa však nezráčilo na tvári pohŕdanie, v očiach jej tancovali veselé iskričky. (str. 61)

***

Christophe bol odpoveďou na jej modlitby. Už čoskoro sa k nemu nasťahuje a stane sa manželkou významného vinára. Bude nedotknuteľná. Nič ju nezastaví. A určite nie akési rozmaznané dievčisko. Camille nepredstavovala žiadnu hrozbu. Na Maxine nestačila. Spokojne sa usmiala. Všetko išlo podľa plánu. (st.r 90)

***

Camille, alias popoluška, tuší, že Maxine nie je taká, ako snaží prezentovať. Dej príbehu nás teda veľmi neprekvapí a nezaskočí, keďže hádam na svete neexistuje človek, ktorý by nepoznal tento klasický príbeh.

Camille im naposledy zamávala, a keď auto zišlo z príjazdovej cesty, vydýchla si. Z pohľadu na to, ako otec bozkával Maxine, jej prišlo až fyzicky nevoľo. Maxine sa okolo Christopha ovíjala ako had. (str. 104)

***

Sú tú však malé odtienky, ktoré príbeh ozvláštnia, ba i trochu prekvapia. Napríklad to,  v kom Camille nájde spojencov v boji proti mamonárskej macoche Nechýba ani „princ“, či ples. Danielle Steel stavila na intrigy a súperenie dvoch protikladných žien v podobe macochy a „popoluškovskej“ Camille. Popolušku modernej doby však musela spraviť emancipovanejšou a teda i silnejšou a múdrejšou. Viac ako príbeh lásky, je to príbeh o príbeh o boji zla a dobra v modernom šate. Pekná rozprávka pre dospelých. Dokonca by som povedala, že si drží rovnaký rozprávačský odstup ako to zvykne mať i rozprávač v detských rozprávkach. Zaujímavý počin staviť na vopred známy príbeh, ale detaily ozvláštniť modernou dobou, emancipáciou a spletitosťou ľudských pováh a vzťahov.

HODNOTENIE: 3/5 Keďže mi v príbehu chýbalo viac romantiky, dávam tri hviezdičky. Ale je to skôr o tom, čo preferujete. Intrigy alebo ľúbostný vzťah ako ťažisko príbehu.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu 

Ak vás recenzia na román Ako v rozprávke zaujala a chceli by ste si ho prečítať a urobiť si naň vlastný názor,  kúpiť si ho môžete TU

Skrotený búrlivák (Devil´s Daughter), Lisa Kleypas, IKAR 2019, preklad: Miriam Ghaniová

V poradí piata časť z tejto série Osudy Ravenelovcov hovorí o ľúbostnom vzťahu medzi Westom Ravenelom, vtipným a kedysi zhýralým bratom Devona Ravenela, ktorého poznáme z prvej časti Bezohľadný darebák a Phoebe, lady Clarovou, Pandorinou švagrinou, (dcérou Sebastiana St. Vincent a Evie Jennerovej z románu Zimná láska zo série Čakanky, ktorá vyšla v Ikare v roku 2008 a patrí k najlepším dielam tejto autorky). Už tam sa mi postava Westa veľmi zapáčila. Sympatie čitateliek si určite získal nielen nápravou svojho charakteru a tvrdou prácou na statku, ale svojím svojským humorným prístupom k realite a schopnosti sa smiať sám na sebe. 

West sa zatváril ľahostajne, oprel s na stoličke a zahľadel sa do svojej prázdnej šálky. Jeden prst si navliekol do ozdobnej slučky. „Prečo sú všetky šálky také malé? Sú pre deti či čo?“

  „Je to francúzsky porcelán. Kathleen hovorí, že ich máme držať medzi palcom a ukazovákom.
 „A prečo nemáme normálne šálky pre dospelých?“

Žiaľ taktika odviesť pozornosť bokom na Devona nezabrala. „Nielen ja som si všimol, že ťa lady Clarova priťahuje.

               

Ďalšie informácie »