Ne-Zabudni na mňa! (Don´t forget about me) Alexandra Potter, Noxi, 2021, preklad: Júlia Sobotová

 Zabudnúť, či dať druhú šancu?

Tess Connellyová práve dostala kopačky od svojho priateľa Seba a má pocit, že jej život prestal mať zmysel. Vie, že nie je dobrou asistenout riaditeľa, milého staršieho pána s titulom, sira Richarda vo firme vyrábajúcej alkoholické nápoje. Aby nezabudla na svoje povinnost v práci, na obrazovku počítača si lepí farebné lepiace papieriky, takže častokrát nimi má oblepené takmer každé voľné miesto na monitore. Jej život je presne taký istý chaos ako spleť farebných papierikov pripomenajúcich, čo má urobiť. Okrem toho má úžasneho starého otca, ktorý kedysi pracoval ako vychýtený krajčír a keďže už začína „zabúdať“ žije v domov pre seniorov. Spolu vymýšľajú rôzne módne vychytávky – kabelky zužitkovaním starých nepotrebných vecí. Býva v bytíku s mierne uletenou redaktorkou píšucou o zdravom životnom štýle, Fionou

Napriek tomu, že je to dievča, ktoré vie, čo ju robí šťastnou, veselo to ignoruje. Zameriava sa v živote na to pozlátko...

Rovnako zúfalo túži aj po tom, aby sa jej expriateľ k nej vrátil. Na prelome starého a nového roku, inšpirovaná programom o novoročnom rituáli v televízií, zaželá, aby ho nikdy nebola stretla ... a to želanie sa jej skutočne vyplní... odrazu nikto z Tessinej rodiny či známych nevie, kto je to ten Seb? A keď naňho napokon stretne Tess znova, ani on ju nespozná...

Alexandra Potter píše skutočne veľmi zručne, vie, čo chce príbehom povedať, ide pod povrch, ponára sa do psychiky hlavnej hrdinky, vedľajšie postavy sú skutočne iba vedľajšie a dokreslujú pohnútky i psychické rozpoloženie ústrednej postavy.

Príbeh sa čítal veľmi dobre. Čitateľa zaujme, ako si bude smoliarska Tess počínať a to i v celkom bežných životných situáciach, hoci celkový príbeh je ozvláštnený vplyvom nadprirodzeného ritutálu, tón príbehu je dosť reálne podaný. S Tess spoločne znova prežívame vzťah so Sebom. Dúfam, že tentoraz „nič nepokazí“ a urobí všetko tak, aby bol Seb spokojný... 

Bude však spokojná Tess?

Tento príbeh nás nabáda, aby sme zhodili masky a boli čo najviac sami sebou. Ak mám však porovnať štýl autorky so štýlom podobne píšucej autorky Sophie Kinselly, mám pocit, že Sophie tam vždy prepašuje viac humoru a situačne vtipných momentov ako Alexandra. To jediné mi v tomto príbehu chýbalo, napriek tomu je to veľmi pekný príbeh s krásnymi myšlienkami, poučný a určite zaujme čitateľky obľúbujúce pohodové, oddychové romány bez prehnaných romantických klišé scén.

Knižku som si prečitala v rámci štafety organizovanej na Instagrame knihomoľkou @kniha_je_radost

MOJE HODNOTENIE: 4 ⭐⭐⭐⭐/5

Láska je pre bláznov ako som ja (Liebe ist was für Idioten. Wie mich.), Sabine Shoderová, Fragment, 2015, preklad: Silvia Ivanidesová

Predsudky by nás mohli pripraviť o to najlepšie, čo sa nám v živote ponúka ...

Viki to v živote nemá vôbec ľahké. Keď mala iba sedem rokov, zomrela jej mama a otec sa opustil a začal piť. O desať rokov neskôr, v sedemnástich, sa Viki doslova pretĺka životom, v škole jej to nejde, myslí si o sebe, že je hlúpa a aby mala vôbec čo jesť, musí brigádovať vo fast foode.

Jej život sa však doslova obráti naruby, keď sa počas svojej oslavy sedemnástych narodenín v klube so svojimi priateľmi zhúli viac ako plánovala a vyspí sa s Jay Ferretym, nádherným chalanom, bývalým spevákom kapely, ktorú Viki  z duše neznáša ... a teda aj jeho.

Napriek tomu, že sa Viki citom bráni, situácia sa vyvinie tak, že sa zo sexu na jednú noc postupne začne vyvíjať čosi hlbšie, vážnejšie a hoci sa mladá rebelka bráni, citom sa nedá rozkázať. Jay však pre už beztak dosť ťažko životom skúšanú Viki pripraví nejedno prekvapenie, ktoré preverí city, odvahu i silu obidvoch mladých ľudí.

Štýl autorky je geniálny. Vtipný, trefný a všetky scény pôsbili tak vierohodne, akoby sa ten príbeh nedial iba na stránkach knihy, ale naozaj.

Viki aj napriek nie veľmi pozitívne prístupu k životu, (a niet sa jej veru ani čo čudovať, keďže vyrástla v podstate sama), je skutočnou bojovníčkou a rebelkou. Nevzdáva sa. Jedine v mienke o sebe samej... ale tu jej príde pomôcť Jay.

Vikin a Jayov príbeh je postavený na situačných prvkov a dialógoch, ktoré postupne odhaľujú rany na duši ich oboch. Okrem toho je tu úžasné vykreslené prostredie strednej školy, autentické dokreslené vtipnými prezývkami učiteľov i humornými situáciami.

Hoci vedľajšie postavy, Vikina najlepšia kamoška Mel, Vikin otec či Jayov kamarát z kapely, nedostávajú až toľko priestoru ako postavy hlavné, ich príspevky do deja majú váhu a nie sú tam iba ako nepotrebná vata na vyplnenie hluchých miest (tie tam vôbec nie sú).

Hlavné postavy porastú, ich postoje, ideály sa menia. Viki sa naučí nielen dôvere vo vzťahu, ale i to, že by nemala mať predsudky voči fešným chalanom...

Nájdete tú ťažké témy alkoholizmu, surovosť reálneho života, keď sa dieťa ocitne bez rodičovskej lásky a podpory... a v kontraste s tým krásnu prvú „večnú“ lásku dvoch mladých ľudí, za ktorú sa oplatí bojovať.

Vtipne, romantické, trefné a plné zaujímavých postrehov a myšlienkok.

Hlboký príbeh o láske bez zbytočného prikrášľovania, čo paradoxne vnímam ako skutočnú romantiku života.

MOJE HODNOTENIE:  5⭐⭐⭐⭐⭐/5 s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem 
internetovému kníhkupectvu
Preškoly.sk

Knižku si môžete zakúpiť TU.

LISA BERNE: NEVESTIN BOZK (You May Kiss The Bride) Ikar, 2022 preklad: Andrea Vargovčíková

 Román, v našich končinách neznámej autorky Lisy Berne, s názvom Nevestin bozk ma zlákal anotáciou (o chudobnej sirote Livii, ktorá sa nedobrovoľne stane nevestou bohatého a i veľmi fešného Gabriela Penhallowa) i peknou romantickou obálkou. O autorke je v knihe i krátke info, z ktorého sa dozvieme, že jej spisovateľskými vzormi sú Jane Austen a Georgette Heyer. 

Zvláštne, až teraz postrehla, ako málo na sama myslí na svoju budúcnosť. Napokon, aký by to malo zmysel? Jej existencia sa podobala statnému, vetrom ošľahanému stromu, ktorý zapustil korene tak hlboko, že s ním už nik nepohne. (str. 15)

V zdarnom úvode sa vplyv týchto dám ukázal najviac, autorka sa tým zjavne snažila odlíšiť od typickej šablóny súčasného romanticko-eroticky ladeného prúdu historických romancí. 

V polovici to však vyznie, akoby to vzdala a odrazu vhupneme presne do toho štýlu, ktorému sa autorka spočiatku vyhýbala, snažiac sa nadviazať na austenovskú-heyerovskú iróniu a satiru. Nečakane sa ocitáme v chúlostivej a dosť pikantnej situácii, a hoci táto scéna nebola vôbec zle napísaná, od tej chvíle by čitateľ akosi viac očakával hlbšie myšlienkové pochody oboch postáv, no v tomto ohľade autorka znova zvolila skôr austenovský ,,pohľad na vec" a teda o duševných úvahách slečny Livie sa toho dozvedáme podstatne viac než o tom, ako to všetko prežíva jej budúci manžel. Gabriel Penhallow pre mňa postupne strácal svoje čaro z prijemne iskrivého úvodu, jeho postoje i myšlienkové pochody sa nemenili, opakovali sa, vyzneli dosť plytko a častokrát dosť neosobne. Navyše, mnohé situácie nemali v príbehu žiadnu výpovednú hodnotu a hoci mali dokresliť charakterové črty hlavného hrdinu, aj tieto prvky sklzli, žiaľ, iba po povrchu. Oveľa lepšie by celý príbeh vyznel, ak by sa autorka buď rozhodla napísať príbeh iba z Liviinho pohľadu, alebo ho venovala obom hrdinom rovnako, v tomto ohľade je Livia a jej vnútorný svet vykreslený omnoho lepšie. 

,,Našťastie, nezáleží na tom, čo si o mne myslíte, ani na tom, čo si myslím ja o vás."

Och, toľké pohŕdanie. Zabolelo ju to. Hĺupe, že to tak vníma. Emócie sa však ovládajú ťažko a v tejto chvíli zatúžila po odplate. ,,Určite," odsekla. ,,Povýšenecký úbožiak je späť. Dokonalý Penhallow." (str. 117)

Príbeh vôbec nebol napísaný zle, ba práve naopak, malo to údernosť, dokonca časť odohrávajúca sa v Bathe získala letmý nádych asutenovskej irónie a práve táto časť sa dá považovať za skutočne vydarenú, ak by autorka pokračovala v tomto štýle a stavila viac na humor než erotiku, mohla s veľkou cťou obhájiť svoju pozíciu milovníčky románov od Jane Austen a Georgette Heyer.

Žiaľ, nestalo sa. Príbeh zrazu sklzol do typických klišé vzorcov tohto žánru. Postavy sa prestali prekárať, iskrenie pominulo, odrazu sme už čítali akýsi iný príbeh s koncom, ktorý síce ulahodil každej romantickej duši, ale potenciál, na ktorý mal príbeh našliapnutý v prvej polovici sa nenaplnil. 

Moje hodnotenie 3,5 ⭐⭐⭐⋆ /5* 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

                               a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU