Tí sa zoznámia na svadbe svojich najlepších priateľov a Hunter si vypočuje Natin rozhovor s nastávajúcou nevestou Annou o tom, či by sa mala vyspať so svojim prideleným partnerom na svadbe, Adamom. Hunter sa samozrejme ponúkne namiesto neho a od tej chvíle sa neustále snaží Nat presvedčiť, aby sa telesne zblížili. Natáliu síce tento sebavedomý architekt neuveriteľne priťahuje, no takéto typy mačov si po rozvode zakázala. A vydržalo jej to iba s bozkami s ohľadom na tento žáner celkom dlho. Myslím, že autorka stavila na pozvoľné stupňovanie sexuálneho napätia medzi hlavnými hrdinami a urobila dobre. Čitateľ tak mal čas ich spoznať, dokonca v retrospektíve stretávame Huntera ešte ako tínedžera, zoznámiť sa s ostatnými členmi v Natinej rodine bez toho, aby nás ešte v tejto časti otravovala autorka s obsažnými opismi sexuálneho zbližovania. Najprv sa teda zbližujú hlavne po tej ľudskej stránke, samozrejme bez bozkávania by to zase nešlo, a potom tesne pred finále sa čitateľky dočkajú aj onoho aktu, na ktorý Hunter naráža od samého začiatku a Nat sa tomu bráni tak, že mu vždy dá svoje nesprávne číslo.
Oproti prvému románu Šéf, ktorý
som od tejto autorky čítala, tento sa mi páčil oveľa viac. Vyznieva
prepracovanejšie a nie je tak tuctovo prepchaný erotickými scénami.
V niečom sa však tieto dva príbehy podobajú. Opäť je tu temné tajomstvo
minulosti, mužskí hlavní hrdinovia sú si až nápadné podobní, sú úspešní,
bohatí, vyšportovaní a v závere je ich konanie tak trochu nereálne
a nelogické. Preklad bol vydarenejší ako v prvom prípade. Možno aj to
je dôvod, prečo sa mi príbeh nezdal tak kostrbatý ako jeho predchodca.
MOJE HODNOTENIE: 3,5/5