Budeš ma milovať (Make Me Love You), Johanna Lindseyová, IKAR, 2017, preklad: Zuzana Therová

Moja obľúbená Johanna Lindseyová ma ani tento krát nesklamala. Práve naopak. Prekvapila  ma v tom zmysle, že po toľkých napísaných románoch, má ešte stále toľko nápadov, ktoré dokáže aj veľmi kvalitne podať.  Ako je z anotácie jasné, syn grófa z Tamdonu Róbert Whithworth a lord Dominik Wolfe si idú po krku. V podstate po krku ide hlavne Dominik Róbertovi, ktorý zneuctil jeho sestru a ona preto spáchala samovraždu. Princ regent si chce naplniť pokladnicu, a pretože verí, že sa tí dvaja nepomeria, prikáže Whithworthovi staršiemu, aby uzavreli mier s rodinou Wolfovcov a spečatili ho sobášom Dominika Wolfa a Róbertovej sestry Brooke, tí, ktorí neuposlúchnu, prídu o majetok v prospech princovej pokladnice.

Brooke, ktorá sa cíti v rodine nechcená a nemilovaná túto možnosť celkom uvíta a spolu so svojou pestúnkou, ktorá sa stala neskôr jej komornou, odchádza na panstvo Wolfovcov, ktoré je opradené tajomstvami  súvisiacimi s vlkmi. Dominik sa samozrejme ženiť nechce, ale zároveň nemôže princovi odporovať, inak by prišiel o majetok. 

Krásna Brooke a nemenej očarujúci Dominik rozohrajú hru kto z koho.  Napriek tomu, že sa Brooke nedostalo od rodičov a brata veľa lásky, je vďaka svojej pestúnke-komornej  dobrým človek so srdcom na správnom mieste. Ako každý túži po láske a o tú Dominikovu sa rozhodne bojovať, aby sa nemusela vrátiť ku svojej krkavčej rodine.

Ozvláštnením je i Gabriel, Dominikov priateľ z detstva, ktorý uňho pracuje takpovediac ako „dievča pre všetko“ a rád si nedáva servítku pred ústa, hlavne, keď má príležitosť doberať si svojho kamaráta.

Ako to už v správnych romantických románoch býva, iskrenie medzi hlavnými postavami je elektrizujúce a nedá sa prehliadnuť, no oveľa krajšie je to, ako sa pomaličky zbližujú ľudsky a vzniká medzi nimi skutočná láska. 

Brooke pomôže Dominikovi vyliečiť poranenú nohu, ktorú ma na svedomí jej brat a ten postupne zisťuje, že jeho nevesta je nielen krásna, ale aj múdra a láskavá...

  

Osviežujúce na tomto románe – v porovnaní s inými v tomto žánri – je určite aj to, že väčšinu času strávime na Dominikovom panstve. Brooke a Dominik sa teda zbližujú mimo plesových sál a spoločenských salónov.

To je majstrovstvo Johanny Lindseyovej – všetky svoje príbehy dokáže podať s takým čarom a originalitou so skutočnou nepresladenou romantikou a erotikou, ktorej nie je ani málo ani príliš. Záver bol prekvapujúci a samozrejme, nepochybujte o tom, že Brooke skrotí svojho vlka a ten ju bude milovať.... 

HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner

Román si môžete zakúpiť TU.

 

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU ĎAKUJEM
INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU BUX.SK

Prenasledovaná – Andrea Novosedlíková, vydavateľstvo Taktik 2017

Román od slovenskej autorky Andrey Novosedlíkovej sa čítal veľmi ľahúčko. Upútal ma od prvej vety, pretože hlavná hrdinka Liliana a jej uvažovanie i samotný príbeh bol vykreslený nanajvýš reálne. Autorka ho napísala vo forme ja-rozprávača, čo autentickosť ešte podčiarkla. 

Nejde iba o verné zobrazenie príbehu mladej ženy, ale aj jej pohľad na svet, situácie,  ktorých sa ocitá i to ako sa s tými nečakanými, a často nie pozitívnymi, vysporiada. 

Veľmi ma oslovila postava Liliany, nebola to žiadna ufňukaná naivka, autorka ju vykreslila ako človeka z mäsa a kostí, no s povahovými črtami, ktoré mi zaimponovali, pretože nebola taká typicky naivná, ale ani prehnane nedôverčivá, nezaoberala sa hlúposťami, ale z môjho pohľadu stála nohami pevne na zemi, vedela sa postaviť za svojich blízkych a to najhlavnejšie – nenaháňala sa za láskou a nebola tou typicky zúfalou tridsiatničkou v štýle Bridget Jones, aj keď Bridget zbožňujem, s Lilianou by som sa v realite určite skôr stotožnila.

Prenasledovaná spadá do žánru triler - takmer celý príbeh sme v napätí, pretože Lilianu niekto pravidelne „navštevuje“ v jej bytu bez jej vedomia a necháva jej nepríjemné odkazy v podobe vytopeného bytu alebo rozhádzaných kníh.  Okrem toho sa však Liliana musí popasovať aj s problémami vo vzťahoch a nielen tých ľúbostných.  

  

Svieži rozprávačský štýl a zaujímavé dejové epizódy z Lilianinho života vás prinútia otáčať stránku za stránkou a možno aj vy, rovnako ako aj ja, vycítite, že sem tam niečo alebo niekto, celkom „nehrá“ a napokon sa dočkáme i finálneho odhalenia viacerých záhad, ktoré sú veľmi šikovne a nenútene zakomponované do príbehu.

Liliana stretáva hneď niekoľko mužov, ale nie všetkým by mala veriť ... určite siahnite po tejto kvalitne napísanej knihe, ktorú som ja zhltla na jedno posedenie. 

Ak máte rady/radi veľmi jemne podané ľúbostné príbehy s poriadnou príchuťou reality a napätia, toto bude pre vás to pravé orechové.

Hodnotenie: 5/5 s ohľadom na žáner 

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU 

TAKTIK

Knihu si môžete zakúpiť na stránke vydavateľstva Taktik

alebo na stránke kníhkupectiev Martinus, Gorila, či Panta Rhei alebo Bux.

37 sekúnd (37 seconds), Stephanie Arnoldová, Sari Padorrová, Tatran, 2016, preklad: Mária Kočanová

V knihe 37 sekúnd nejde o vymyslený príbeh, ale o svedectvo ženy, ktorá počas tehotenstva získala neochvejný pocit, že počas pôrodu zomrie. Neboli to len obavy spôsobené tehotenskými hormónmi, ale reálna predtucha, ktorá sa v deň pôrodu, krátko potom, čo porodila, stala realitou. Ak by druhorodička Stephanie dopredu vehementne neupozorňovala lekárov a špecialistov na túto možnosť, dnes by už nebola medzi živými.

Prežila len vďaka tomu, že si svoju „nočnú moru“, s ktorou bojovala každú minútu svojho tehotenstva, nenechala pre seba. Mala šťastie aj na ľudí, ktorí jej uverili  a pomohli jej uskutočniť  krízový plán B, ak by naozaj potrebovala darovať krv - 0 Rh negatív, bolo v daný deň v krvnej banke vďaka jej úsiliu dostatok. Špeciálne prístroje i lekári boli na túto možnosť našťastie pripravení.  

Autorka nám farbisto líči všetko, čo prechádzalo naplneniu jej predtúch i traumu, ktorá jej „náhla smrť“ spôsobila, kým sa z nej fyzicky i psychicky spamätala.  Stephanie náhle po pôrode prekonala embóliu plodovou vodou EPV – je to veľmi zákerne a nečakané ochorenie a väčšinou sa končí smrťou. Aj preto sa Stephanie Arnoldová rozhodla napísať svoj príbeh, aby  ženy dávali na svoju ženskú intuíciu a zachránili si svoj vlastný život. Odvtedy sa venuje rodinám, je v správnej rade Nadácie EPV, ktorá pomáha rodinám, ktoré prišli o matky kvôli EPV a zároveň sa snažia predchádzať  tragédiám pri pôrodoch.

Stephanie Arnoldová pred  (s manželom) a po (so synom) "osudnom" pôrode.

Jednoznačne odporúčam prečítať si tento príbeh každému, koho zaujímajú životné príbehy reálnych ľudí či medicínske „zázraky“. Kniha sa číta veľmi dobre, dej je dynamický a nie je len opisom faktov ale oveľa viac - Stephanie pochopila, že všetko je  medzi nebom a zemou. Záver je prekvapivý a dozviete sa, kto stál za tým, že Stephanie dostala varovanie v podobe snov...

HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu 

Titul si môžete zakúpiť TU

Hra na lásku a nenávisť (The Hating Game), Sally Thorne, IKAR, 2017, preklad Diana Ghaniová

Román Hra na lásku a nenávisť je veľmi dobre napísaná romantická komédia, ktorá ma pohltila od prvého slovíčka a ani na chvíľočku som sa pri nej nenudila, ani ma inak nesklamala. Je to kvalitný kokteil lásky, humoru, iskrenia a erotiky.

Miestami som mala pocit, že sa Pán Darcy stretol s Elizabeth Bennetovou v 21. storočí. Akurát, že on sa volá Joshua Templeman a ona Lucy Huttonová. 

Presne takto nejako si predstavujem dokonalú romantickú komédiu s inteligentnými plastickými hrdinami, skvelými dialógmi a vkusne  prezentovanou erotikou. 

Láska a nenávisť sú zrkadlové obrazy tej istej hry, v ktorej musíme zvíťaziť práve my. Prečo? Prikazuje nám to srdce aj ego. Verte mi, viem, čo hovorím. 

(str. 5)

   

Lucy Huttonová hrá s kolegom hry. Napríklad aj hru, kto prvý odvráti zrak a kto koho dobehne či porazí v práci. Joshua je tak trochu záhadný, ale autorka nám nepriamo avšak celkom „čitateľne“ podsúva pravdu o ich vzťahu a to, kto koho v skutočnosti nenávidí a či vôbec?

Vrhne na mňa napoly povýšenecky, napoly podráždený pohľad. „Nejako veľmi si ma všímaš, Piškótka. Rád by som ti však pripomenul, že keď komentuješ môj vzhľad, porušuješ pravidlá personálneho oddelenia B&G.“

Ach, hra „personálne oddelenie“. Tú sme nehrali už celú večnosť. 
„Prestaň ma volať Piškótka, inak ťa nahlásim personálnemu oddeleniu.“ (str. 13)

Napriek tomu, že príbeh neponúka nijaké dejové zvraty, ktoré by nás na každej stránke prekvapovali, našu pozornosť si príbeh získava neuveriteľnou ľahkosťou, situačnou komikou a skvele prepracovanými dialógmi. Svoje vnímanie deja nám podsúva Lucy, ale aj napriek tomu si medzi riadkami vieme „prečítať“ aj ten Joshuov „pohľad na vec“.

Navyše napätie a rozvíjanie vzťahu pekne pomaly graduje a autorka nám doslova maľuje pred očami pestrý a pri tom reálne pôsobiaci život mladej ženy a muža, ktorí rozohrali hru, ktoré vedie k ich postupnému zbližovaniu. Verila som každému slovu, všetkému čo sa stalo, a preto aj erotické iskrenie a jeho „vyvrcholenie“ naozaj ponúkne čitateľovi súčasne emotívny i vzrušujúci zážitok.

Ceruzkou urobí jedinú rovnú čiarku, akoby niečo rátal, a potom si všimne, že ho pozorujem.

„Prečo sa uškŕňaš?“

Podľa mňa si značí každú našu hádku. (str. 49)

Pri zaspávaní som naňho myslela, a možno práve preto sa mi o ňom sníva. Je noc, ležím na bruchu s tvárou na vankúši a on sa nado mnou skláňa. Je horúci ako oheň, tlačí sa na mňa, niečo mi vášnivo šepká do ucha a panvou sa mi obtiera o zadok. Keď budem tvoj šéf, dám ti poriadne zabrať. Dám ti – poriadne- zabrať. (str. 57)

„Zostaň so mnou chvíľu tu hore.“

„Načo?“ Pokúsim sa skĺznuť na zem, ale on ma pridrží na mieste a pritisne o stenu. Zovriem mu plecia a dospejem k záveru, že pod košeľami v štýle Clarka Kenta sa skrývajú mohutné svaly.

...

Keď sa ku mne znova skloní, pritisne mi ústa na pery a snaží sa mi ich pootvoriť, dôjde mi, čo sa deje.

Joshua – Templeman-sa so mnou-bozkáva. (str. 74)

„Srdce ti tlčie ostošesť,“ konštatuje. „A okrem toho vyzeráš priam chorobne nadržane. Podľa mňa je to vážne.“

„Zomriem?“

„Predpíšem ti pokoj na pohovke pod mojím dozorom. Výsledok je však neistý.“ (str. 205)

Päťdesiat odtieňov šedej na mňa pôsobilo tak nereálne, že som to jednoducho nedočítala, ale tu to jednoducho nehrozí. Trošku nás síce autorka v závere naťahuje, kým si obaja hrdinova uvedomia „ako to naozaj je“, napriek tomu som to zožrala aj s navijakom a naozaj tomuto románu neviem a NECHCEM nič vytknúť! 

„Prvý raz hráme hru, ,kto prvý odvráti zrak´, keď si vo mne.“ Jemne pohne bokmi a privriem oči. Čakala som, že pocítim najmä tlak a rozkoš, keďže je taký veľký a ja malá, ale hrdlo mi stíska skôr od emócií. Nezmôžem sa ani na slovo. A môže za to výraz v jeho očiach, keď sa vo mne začne pohybovať. (str. 323)

MOJE HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM

INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU

 Ak vás zaujal tento titul, môžete si ho zakúpiť TU.