Darca, The Giver), Lois Lowry, vydavateľstvo Harper Collins

Táto kniha je fenomenálna. Čítala som ju v origináli a stálo to za to. Keďže to autorka napísala hlavne pre deti, jazyk je jednoduchý a priamy. Od prvej chvíle vnímame dej z pohľadu veľmi vyzretého a inteligentného chlapa Jonasa, ktorý čoskoro dosiahne dvanásť rokov, čo v komunite znamená, že sa  vyprofiluje jeho povolanie a rada mu ho pridelí na základe pozorovania jeho úspechov a daností počas detstva.

V prvej polovici vnímame rozdiely tohto a nášho sveta. Rodina neexistuje – nahrádza ju rodinná jednotka  family unit, rodičia nie sú skutočnými rodičmi detí, ktoré vychovávajú. Každý člen spoločnosti ma svoju úlohu, niekto sa stará o malé deti ako Jonasov otec, Jonasova kamarátka Fiona sa zasa stane opatrovateľkou starých, niektoré dievčatá za stanú rodičkami a porodia deti pre jednotlivé rodinné jednotky. Každoročne sa umelo, na základe rozhodnutia rady, vytvoria rodinné jednotky, nič nevychádza z rozhodnutia jednotlivca. Všetko je bezfarebné a nikto nesmie mať viac či menej. Jedinci, ktorí sa nevedia prispôsobiť sú vylúčení. Aj novorodenci, ktorí neprospievajú.

Vďaka tomu, že Jonas vidí veci inak, (the capacity to see beyond) stane  sa príjemcom pamäte, zistí čo znamená „vylúčenie z komunity“ a mnoho iných vecí, ktoré v tomto napohľad dokonalom svete bez násilia no i bez skutočných emócií, chýba. Rozhodne sa to zmeniť a zachrániť život, ktorý sa ešte len začal...

                Táto kniha nie je len pre deti, práve naopak, dospelý si z nej možno odnesie ešte oveľa viac. Odporúčam a klaniam sa pred Lois Loiwryovou, ktorá vtesnala do tejto útlej knižky takú podstatnú myšlienku zaobalenú do jednoduchého, no silného príbehu.

               Zarezonuje to vo vás a ešte dlho budete nad týmto nevšedným príbehom rozmýšľať. Dobrá správa – Darca má aj svoje nezáväzné pokračovania: The Gathering Blue, The Messenger a The Son – v ktorých sa stretneme aj s postavami z tohto príbehu. (Knihy mám objednané, dodanie trvá asi mesia , takže do tých dvoch mesiacov sa možno objavia aj recenzie vyššie spomínaných pokračovaní.)

                Hodnotenie: 5/5 bez ohľadu na žáner.

MLADŠÍ SESTRA I., (The Younger Sister)I. ,II.,III., Jane Austenová, Catherine Austen-Hubbacková, vydavateľstvo ČAS, 2011, Jana Velvarská

Prvé kapitoly sú dielom Jane Austenovej, no za zvyšok príbehu môžeme ďakovať blízkej Austenovej príbuznej – neteri Catherine, dcéry Janinho brata – námorného kapitána Francisa Austena. Avšak, Catherine sa s tetou Jane nikdy nestretla, narodila sa rok po smrti slávnej tety.

               

  Austenová vždy pracovala s podobnou literárnou látkou – rodinami zo strednej vrstvy, v tomto prostredí rozihrala svoje intrigy, trefné dialógy a v podstate jednoduchý dej. Catherine dej zdramatizovala a prispôsobila móde svojho času. Hlavnou hrdinkou je Emma Watsonová, ktorá sa po smrti strýka, u ktorého vyrastala a ktorý bol bohatší a vplyvnejší ako jej rodičia, vracia domov a spoznáva svoje tri sestry – starostlivú Elizabeth, hysterickú Margaret a príliš ráznu a priamu Penelopu a aj bratov - najstarší Robert je tvrdý právnik, ktorý častejšie používa chladný rozum ako srdce, ale nedá sa povedať, že by mu úplne chýbalo. Spolu s neznesiteľnou  manželkou Jane žije v Croydone, kde strávi istú nepríjemnú časť svojho života aj Emma ... Mladšieho brata Samuela, ktorý sa učí za doktora, spoznáva o čosi neskôr pri smutnej príležitosti úmrtia svojho otca, no napriek dlhému odlúčeniu si s ním porozumie najlepšie.

V strede záujmu sa samozrejme ocitá láska a dvorenie. Emma očarí takmer celý Winston, vrátane neohrabaného lorda Osborna, vypočítavca Toma Musgrovea i sympatického vikára Howarda. V Croydone zase padne do oka vypočítavému lekárovi Morganovi, ktorému sa podarí chytiť Emmu do pasce...

                Zarytí obdivovatelia Jane Austenovej určite rozpoznajú, že príbeh nevymyslela Jane Austenová, (aj keď sa Catherine riadila jej poznámkami) avšak isté prvky zostávajú zachované, vtipné a trefné dialógy (niekedy je ich však na „austenovské“ dielo až príliš), dej je dramatickejší, ale chýba mu istá elegancia a plynulosť, s ktorou sa stretávame pri dielach tety Jane. Postavy nie sú prepracované do takej hĺbky ako napríklad Pán Collins v Pýche a predsudku alebo Pani Norrisová v Mansfield Parku. Situačná komika úplne absentuje. Čo sa však podarilo - vykreslenie sexuálne ho napätia medzi mužskými a ženskými protagonistami:

                Upřel na ni zkoumavý pohled, jako by chtěl z výrazu vyčíst i její myšlenky. Ona nadále studovala jeho kresbu, jako by ji ten výtvor uhranul.

                Byla by ráda něco řekla, ale její city ji přemohly a ona sa rozplakala. Chtěla odejít z pokoje, ale on ji rozhodně zadržel. Držel ji pevně kolem pasu a jeho ruka svírala její....

                „Ne, ne slečno Millarová, vaše netečnost a neznalost mne od vás nevyženou. Raději bych zkusil poněkud vás v tomto směru osvítit.“  Ta slova byla pronesena tlumeně, a přesto se zdálo, že ji přemohla. Tváře ji polil nach. Zvedla sa z břehu, na němž seděli, a poodešla k nedalekému šípkovému keři, kde se zaměstnala snahou utrhnout z šípku několik růžových květů. Sam ji chvíli pozoroval. Pak si všiml, že se její závoj zachytili o trnitý keř, když se natahovala pro jednu z růží. Vyskočil a ve chvíli byl u ní, aby ji vysvobodil.

                Príbeh sa mi páčil, nútilo ma čítať, aby som vedela, ako to všetko dopadne, napriek tomu, že som vedela od začiatku s kým sa dá Emma dokopy. Isté momenty vás však určite prekvapia.

Hodnotenie: 3,5/5

Sever a Jih, North and South, Elizabeth Gaskellová, vydavateľstvo ČAS

Príbeh Margaret Haleovej začína typicky popoluškovsky, žije s tetou a sesternicou Edith v Londýne a pri príprave nadchádzajúcej Edithinej svadby pracuje na prípravách usilovne ako včielka. Jej popoluškovskosť nespočíva v šikane od príbuzných, tí sú k nej milí a majú ju radi, avšak je chudobná a na rozdiel od Popoluškinej krásy je Margaret len šedým priemerom. No duševne je to hrdá a krásna osoba, ktorá sa úderov dočká najmä od života a žiadna kmotrička jej nepodá pomocnú ruku (čarovnú paličku). 

Prvá rana osudu prichádza v podobe otcovho rozhodnutia zanechať povolanie kňaza z čoho vyplýva sťahovanie sa z krásnej prírody juhu (z fiktívneho mestečka Helstone) do priemyselného „začmudeného“ Miltonu.  Tesne pred odchodom ju brat Edithinho muža, šikovný právnik Henry Lennox, požiada o ruku, avšak Margaretino srdce takýto cit, ako je náklonnosť k mužovi, zatiaľ nepoznalo, preto bez zaváhania odmieta.

 

V Miltone sa zoznamuje s veľmi úspešným továrnikom Johnom Thorntonom, ktorým od začiatku pohŕda ako obyčajným obchodníkom, nedžentlmenom. Je zaujímavé ako sa Margaret postupne mení, stále zostáva hrdou a čestnou, ale jej názory „ohýbajú“ nielen strety s pracujúcou vrstvou, chorou Bessy a jej otcom Nicholasom,

ale aj s rodinou Thorntonovcov - rozmaznaná Fanny, Johnova sestra či tvrdá, ale milujúca matka pani Thorntonová  - všetci formujú Margaretino povedomie o živote a poprehadzujú rebríček jej hodnôt. Bez pochýb jednou s najvýrečnejšou pasážou je časť, v ktorej John Thornton vysvetľuje Margaret ako vníma slovo „džentlmen“ a čo v jeho ponímaní zahŕňa slovo „muž“.

Margaretin otec je človek, ktorý aj napriek tomu, že kedysi bol kňazom má len pramálo viery v ozajstný život a Margaret je jeho pevnou oporou v živote, ona však nemá nikoho o koho by sa mohla oprieť. Matke sa trochu odcudzila po všetkých tých rokoch, čo strávila u tety v Londýne, navyše je mama smrteľne chorá, čo vylučuje akékoľvek  Margaretino „vyžalovanie sa z boliestok“ týmto smerom.

Pozitívnymi a silnými osobnosťami príbehu sú určite chudobní Higginsovci, pani Thorntonová a jej syn. 

John Thornton je muž, ktorý aj keď spadne, dokáže vztýčiť hlavu, nehanbiť sa za svoj neúspech, ktorý spôsobil štrajk pracovníkov, nie jeho zlé rozhodnutie. Vie, čo chce, miluje Margaret, a ani jej odmietnutie nezlomí jeho lásku k nej. Nemstí sa, nepreklína ju. A ako sa hovorí trpezlivosť ruže prináša. Po mnohom nešťastí sa na Margaret usmeje šťastie sa stáva sa bohatou dedičkou tovární, kde podniká John Thornton (ktoré má v prenájme).

K záveru prezradím len toľko: pohne každým romantickým srdcom!

 Hodnotenie: 5/5 s ohľadom na žáner.
Pripájam fotografie zo spracovania britskej televízie BBC. Česká verzia filmu sa volá Láska v bílem pekle pre info. :)