Catherine Barr (text), Jenni Desmond (ilustrácie) – Štrnásť vlkov (Fourteen wolves), IKAR, edícia Stonožka, 2022, preklad: Marcel Uhrín

V rovnakej miere tu musím podčiarknuť prácu autorky textu i autorky ilustrácií. Nejde o klasickú knižku pre deti, kde si autor prostredníctvom fantázie nachádza cestu k prírode a týmto nádherným tvorom, ale skôr o reportážne podanú detskú ilustrovanú knihu o tom, ako najprv vlky zmizli z územia dnešného Yellowstonského parku, ako to zmenilo tunajší ekoystém a čo všetko sa v ňom zmenilo, keď sa postupne navrátili do lesov Yellowstonu a zmenili hierarchiu fauny.

Autorka však nezabudla na to, že píše pre deti a tom prispôsobila aj podanie skutočnosti a faktografických údajov. Nechýbajú ani umelecké opisy prírody, takže sa v tejto nádherne pestrofarebnej knižke o prírode stretávame s beletrizovanou reportážou pre deti – asi tak by som to pomenovala a je to skutočne čarovné. Deti určite tieto informácie pojmú úplne inak, ako keby to niekedy čítali iba ako holé fakty.

Ilustrácie sú primerané veku čitateľa, nie sú ani príliš zjednodušené, ale zároveň presne ilustrujú daného živočícha, fungovanie ekosystému alebo prírodného javu.

Krásne zrealizovaná nádherná myšlienka ako prepájať znalosti o prírode s literatúrou a takto nenásilne priblížiť deťom bohatstvo národných parkov i to, ako to v prírode funguje a ako málo stačí, aby sa v prírode narušila rovnováha.

 

 MOJE HODNOTENIE: ⭐⭐⭐⭐⭐5/5 s ohľadom na žáner 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

 a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Mariana Čengel-Solčanská – Zakliata jaskyňa

Prvýkrát som si takto prečítala knižné spracovanie ešte pred tým, než si pozriem filmové. A naozaj ma tento príbeh očaril. Jednoduchý jazyk klasického rozprávkarského štýlu podnecuje rýchlu dynamiku deja, no aj napriek tomu sú postavy veľmi pekne vystihnuté a čitateľ rýchlo pochopí, kto má aké silné stránky a neduhy.

záber z filmového spracovania

Kliatbu, ktorou je opradená soľná jaskyňa, poznajú v kráľovstve iba vďaka legende, čo sa o nej šíri už niekoľko rokov, no nenásytnosť a nevďačnosť podnietia v jednom mladom srdci túžbu po niečom, čo sa schovával v útrobách tejto prenádhernej jaskyne.

Ada a Lena, dcéry najlepšieho soliara v kráľovstve, každá iná a predsa obe s odvážnym srdcom, prekonajú prekážky i vlastné slabosti, zocelia sa a možno sa dočkajú aj ozajstných princov! 😊

Krásne prerozprávané, nechýbalo tu vôbec nič, čo si klasická slovenská rozprávka zaslúži: nebezpečenstvo, kliatba, láska, priateľstvo, odvaha, náprava charakteru a zaslúžená odmena i trest pre tých, čo si to zaslúžia.

MOJE HODNOTENIE: 4/5 ⭐⭐⭐⭐ s ohľadom na žáner 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

 a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Stanislav Repaský – Kristínka a svet fantázie, (pôvodná slovenská tvorba pre deti) Ikar, edícia Stonožka, 2022, ilustroval Peter Uchnár

Príbeh o Kristínke zaujme čitateľa od prvého slova. Dynamicky plynúce a magicky čarovné rozprávanie o nebojácnom dievčatku, ktoré sa vďaka Tulákovi – rozprávkarovi dostane do iného sveta, kde zažije nejedno dobrodružstva, spozná zaujímavé tvory i ich životné príbehy.

Táto krásna knižka pre deti je napísaná skutočne skvostne. Cítiť, že nejde o preklad, ale o pôvodnú slovenskú tvorbu. Slovenčina je nádherný jazyk a autor Stanislav Repaský píše naozaj úžasne. Keďže sa často stretávam s neprimeranými konštrukciami v slovenskej stavbe viet, (najmä v prekladoch ale, žiaľ, v dnešných časoch sa to už vďaka tomu, že ľudia začínajú čítať veľa aj v angličtine, prejavuje aj v pôvodnej tvorbe) musím toto naozaj vyzdvihnúť, ako krásne a nenásilne jazyk plynie. Takéto knižky by mali deti čítať. Prosím zaradiť do povinného čítania! Nechýba tú ani krásny originálny príbeh, hrdinovia, ktorých si zamilujete a v neposlednom rade, nádherné ilustrácie Petra Uchnára.

Jednoduchý a jednak hlboký príbeh pretkaný fantáziou, dobrými skutkami, priateľstvom, odvahou – knižka predčila moje očakávania. Istým spôsobom mi tento nevšedný príbeh pripomenul majstrovstvo J. K. Rowlingovej. Aj ona takto čarovne prepája obyčajné veci s rozprávkovou fantáziou, ponúkne vám ponaučenie, dobrodružstvo i trošku filozofie, takže knižka obohatí ako deti tak aj ich rodičov či dospelého čitateľa, ktorý sa rád ponára do magického sveta fantázie.

MOJE HODNOTENIE: 5/5 ⭐⭐⭐⭐⭐ s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

 a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Cynthia Harrod-Eagles, Tajomstvá zámku Ashmore (The Secrets of Ashmore Castles), IKAR, 2022, preložila Miriam Ghaniová

Keď v roku 1901 počas poľovačky zahynie gróf Stainton, jeho nástupcom a dedičom sa v okamihu stáva Giles, jeho najstarší syn, ktorý sa venuje archeológií a táto správa ho zastihne na vykopkávkach v Egypte.

Kitty je zámožnou dedičkou baroneta. Jej macoche nejde o nič iné, len aby nevlastnú dcéru vydala a Kitty získala vážený titul. Mladé dievča je však traumatizované mnohými nešťastnými udalosťami v rannom detstve a ľudí sa bojí viac ako čohokoľvek iného. Až na svoju úžasnú kamarátku a spolužiačku Ninu. Tá si ju od prvého dňa v dievčenskej škole vezme pod svoje krídla.

Nina je sirota, pochádza z nižšej spoločenskej vrstvy než jej najlepšia priateľka. Na rozdiel od Kittiných rodičov počas svojho života venovali rodičia Nine všetku svoju lásku a pozornosť. Preto sú obe dievčatá také rozdielne, no aj tak sa napokon zamilujú sa do toho istého muža.

Román sa dočká aj pokračovania...

Zo začiatku môže mať čitateľ trochu problém s postavami. Je ich tam neúrekom a keďže aj dejových liniek je pomerne veľa, trochu potrvá, kým sa v príbehu zorientujete.

Autorka však skutočne ovláda svoje remeslo a originálnym, veľmi priamym a pútavým spôsobom zobrazuje životy rôznych spoločenských tried a skúpín: služobníctva, priemyselníkov, druhorodených bratov titulovaných grófov, chudobné učiteľky klavíra, bohaté dedičky i nešťastne zamilovaných mladých grófov. Je to tuho naozaj veľa, no i napriek tomu sa vám tieto každodennosti budú zdať zaujímavé a budete hltať stránku za stránkou. Navyše, reálie danej doby sú uchopené tak nenútené, že sa viete vžiť do spoločenských manierov každej vrstvy. A rozhodne tu nenájdete nijaké nudné opisy, ktoré by vás mohli v príbehu vyrušovať.

Ilustračné foto 

Všetko má však svoje pre a proti. Úžasná mozaika anglickej spoločnosti na úplnom začiatku 20. storočia, ktorú tento príbeh ponúka, neumožňuje, aby niektorá postava vynikla, resp. aby ste k nej vy prenikli až do duše. Postavy nie sú jednotvárne, každá je vystihnutá a má svoj charakter, no v istých situáciách kĺžeme tak mierne po povrchu. Zaujímavé je, že autorka ponecháva niektorým postavám priestor na vnútorný monológ a iným len veľmi málo alebo vôbec.

Nečakajte ohromné zvraty, akcia a dynamika je v príbehu vystavaná na bežnej realite danej doby. Pocitovo to vo mne vyvoláva niečo podobné, ako keď sa pozeráte na obraz krásneho malebného anglického vidieka. Obraz vás síce neohromí, niečo podobne ste už niekde videli, ale ten príjemný pocit z krásne zazelenanej krajinky vždy stojí za to. A tento príbeh a jeho spracovanie (skvelý preklad!) rozhodne stojí za prečítanie. 

HODNOTENIE: 4 ⭐⭐⭐⭐ bez ohľadu na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

 a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU

Michaela Mihoková, Nádej zomiera na jeseň, (pôvodná slovenská tvorba) Naše vojsko, 2021

Nádej zomiera na jeseň je román, ktorý vás úplne pohltí, a to od prvej po poslednú stránku. A to i napriek niekoľkým časovým rovinám, množstvom postáv a dosť náročným témam. 

Miška Mihoková je spisovateľka ,,par excellence" a to ani trochu nepreháňam. 

Život, hĺbku a originalitu, akú som našla v tomto románe, človek nenájde len tak každý deň.

V úvode sa zoznamuje s príbehom ohrdnutej dievčiny, ktorú opustí tajný milenec, odohráva sa to na Slovensku počas pádu komunizmu...

Potom však prichádzajú na scénu iné postavy z a súčašnosti - 21.storocia - mladá avšak húževnatá Sára Richterová,  Tadeáš, budúci cigánsky vajda, ktorému však toto životné poslanie skôr prekáža, akoby ho lákalo, Adam Kalet, márnotratný syn, čo po maturite opúšťa rodičov, aby spoznal sám seba a zodpovedal si na večnú shakespearovsku otázku: Byť či nebyť? 

A napokon Barbora Rákayová, historická postava, o ktorej sa dozvedáme viac prostredníctvom knihy, ktorú nájde Sára v podkroví... práve Barbora s ružovými vlasmi istým spôsobom popretkáva osudy všetkých postáv tohto, pre mňa, skutočne nezabudnuteľného príbehu.

Žasnem, ako to autorka všetko celé premyslela a poskladala ako nádherný obraz z puzzle dielikov, z tých najmenších, pretože tu každá časť hrá svoj prím, myšlienky, miestami aj filozofické, sú trefné, posúvajú dej dopredu, no zároveň aj krásne poukazujú na život ako taký a aj čitateľa obohacujú o umelecký zážitok i poučenie bez toho, aby skĺzli do pátosu, čo sa odráža na veľmi pútavom a rýchlo plynúcom čítaní.

V tejto knihe je život, farebný, tvrdý, ozajstný, uveriteľný, ale aj jeho zázraky, ktorým ľahko uveríte, lebo sú to presne tie okamihy života, čaro, ktorých prežívame aj my iba ich musíme vedieť naozaj oceniť.

Nádej umiera na jeseň je komplexným a veľmi autentickým príbehom o pravej láske, priateľstve, odvahe a, samozrejme, o nádeji, ktorá nikdy neumiera, veru, ani na jeseň...

GENIÁLNE ⭐⭐⭐⭐⭐ 5/5

 Knižku som si prečítala vďaka štafete organizovanej na INSTAGRAME 💜organizovanou autorkou Kristínkou Ježovičovou @kristinajezovicova

Diana Dušeková, Áno, pán architekt! (pôvodná slovenská tvorba), vydavateľstvo Maxim, 2022

Pokračovanie sviežeho romantického príbehu z pera slovenskej autorky nás presúva v dejstve o pár rokov dopredu. Keďže po ukončení štúdia sa Zeusovmu kolegovi, Robovi, podarilo Miu prehovoriť, aby prijala jeho ponuku a pracovala v ich firme s vysvetlením, že Daniel po svojom odchode (a rozchode s ňou) už figuruje v ich ateliéri iba ako meno na papieri.

O to väčšie je jej prekvapenie, keď sa „boh bohov“ alias Zeus po troch rokoch objaví na prestížnom udeľovaní architektonických projektov na Slovensku. Ich stretnutie je nečakané a z Miinej strany vôbec nie vítané. Daniel celom nerozumie, prečo je jej hnev taký silný ...

Zmluvy nepustia a Mia musí zotrvať v Zeusovej firme proti svojej vôli, aby dokončila svoje záväzky a projekty.

Úvod sa znova, tak ako v prvej časti, niesol v ľahšej atmosfére a autorka v nej vykreslila najmä citové rozpoloženie postáv a s tým spojené ich konanie. Obaja k sebe ešte čosi cítia, ale ... prekážok je neúrekom.

A opäť, rovnako ako v predchádzajúcej časti, ľahko plynúca prvá polovica, orientovaná viac na ich vzťah-nevzťah, ma oslovila omnoho viac. Pôsobila reálnejšie. Potom sa znova rozbehol kolotoč drámy a akcie. Nemyslím si, že by to autorka napísala zle, to vôbec nie. Bolo to podané uveriteľne a v rámci slovenskej reality, no akosi sa mi to ku konci, tá smola, zloba, nenávisť a závisť už prejedla.

Sumár sumárom, aj tak by som toto dielko hodnotila ako vskutku vydarené. Nechýba mu v podstate žiadna kvalita dobrého romantického príbehu. Miestami by som možno čakala väčšiu hĺbku a menej pátosu, ale stále to bolo v množstve, ktoré sa dalo zniesť a vyslovene ma to nerušilo.

A totálne ma vzalo (v dobrom slova zmysle) jedno veľké klišé, neprezradím aké - dodalo to vzťahu medzi Zeusom a Miou takú novú rovinu a hoci ste sa s takýmto dejovým zvratom mohli stretnúť v mnohých romantických seriáloch a telenovelách, aj tak sa mi to tam páčilo aj, keď je to ozaj silné klišé. No ak to udrie na tú správnu strunu – vôbec to nevadí, práve naopak, príbehu to pridalo na dynamike, zaujímavosti a ukázalo iný pohľad „na vec“.

HODNOTENIE: 4 ⭐⭐⭐⭐ s ohľadom na žáner

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem 
internetovému kníhkupectvu
Preškoly.sk

Knižku si môžete zakúpiť TU.

Diana Dušeková: Áno, pán profesor! (pôvodná slovenská tvorba) vydavateľstvo Maxim, 2017

Román slovenskej autorky píšucej pod menom Diana Dušeková ma zaujal svojou anotáciou, veľmi pochvalnými recenziami a i jednoduchou milou obálkou. Hneď na začiatku spoznávame hlavných hrdinov Miu a Zeusa, jej učiteľa na vysokej škole. Mne osobne to pripomenulo moje vysokoškolské časy, doberanie, štúdium, hoci som žiadneho fešného „profáka“ s gréckymi koreňmi veru nestretla 😊

Dynamický začiatok nás posúva k ďalším stretnutiam tejto dvojice – učiteľ a študentka. Iskrivé dialógy, nenávistné pohľady plné túžby ... a zakázané ovocie, ktoré istotne chutí najlepšie aj
sa naňho dobre z diaľky pozerá – a tak sa stávame svedkami miestami veľmi vtipných hašterivých dialógov medzi Zeusom a Miou. 

Ani jeden z nich si nechce pripustiť ich vzájomnú príťažlivosť. Páčilo sa mi, že sa na seba nevrhli hneď, bolo to pekne vygradované, no potom, keď sa konečne dali dokopy, stratilo to trochu čaro. Nie preto, žeby tam bolo veľa explicitne podaných erotických scén. Práve naopak, autorka sa veľmi zdarne držala iba jemných náznakov ich telesných zblížení, za čo jej tlieskam pretože to bolo tak akurát.

Čo sa mi však nepáčilo bolo konanie postáv, najmä v druhej polovici knihy. Akoby odrazu všetci prišli o rozum a robili jednu hlúposť za druhou. Keby tam bolo tej drámy a extrémnych zvratov menej a udržalo by si to tú „jednoduchosť“ bežného života a jeho trampôt, pôsobilo by to na mňa sviežejšie a uveriteľnejšie.

Napriek tomu sa mi Miin a Zeusov príbeh veľmi páčil i to, ako to autorka napísala. Jej štýl je skutočne pútavý. Našla sa tam síce iba aj zopár štylistických lapsusov, čo mne osobne dosť vadili – to je žiaľ však aj na triko redaktora. Štandardne je to však výborne zvládnuté, čítala som celkom dosť kníh, ktoré z mnohých uhlov pohľadov tejto nesiahajú ani po členky, takže naozaj nechcem kritizovať – písať autorka vie, a to veľmi dobre. No myslím, že keby sa sústredila viac na každodenné problémy v živote bežných zamilovaných ľudí, jemné nedorozumenia a urobila to istým spôsobom trochu nevšedným, fungovalo by to na mňa o čosi viac... 😊

Aj napriek tomu však tento román vrelo odporúčam, pretože je veľmi pútavo napísaný, krásne romantický, v úvode sa veľmi dobre načrtol vzťah typu „hate-to-love“ (od nenávisti k láske) a za tú prvú časť by som autorke dala jednotku s hviezdičkou. 💘

HODNOTENIE: 4,5/5 ⭐⭐⭐⭐✩ s ohľadom na žáner 

 

Eliška Melušová: Odkaz záhadnej lady (pôvodná slovenská tvorba) vydavateľstvo Maxim, 2020

Román Odkaz záhadnej lady z pera slovenskej autorky Elišky Melušovej spadá do žánru historická romanca a v podstate sa drží zaužívaných dejových koľají tohto žánru.

Musím sa priznať, že prvá verzia tejto recenzie bola trošku ostrejšia, ale keď sa mi to trošku uležalo v hlave, uvedomila by som si, že by to nebolo celkom férové, pretože príbeh sa mi čítal dobre, aj napriek nezrovnalostiam, ktoré spomeniem.

Keďže historické romance ja skutočne môžem, pustila som sa do čítania s veľkým nadšením.

Začiatok na mňa zapôsobil veľmi dobre, dej plynul dynamicky, hoci ma trochu rušili také drobnosti ako prepis mena Stephany s „y“ a nie Stephan-ie, čo mne pripadá v anglofónnom ,,svete" prirodzenejšie, ale takéto veci sa dajú opomenúť, na nich príbeh nestojí.

 Avšak, neskôr sa tam začali hromadiť nelogickosti v reáliách danej doby. Napríklad, že komorná bola v rodine Klarenovcoch už od čias, keď bol barón slobodný mládenec. Nezdá sa mi, žeby nejaká komorná pracovala pre muža, tí mali komorníkov, takéto ,,nepresnosti" v príbehu trochu uberajú na uveriteľnosti.

Aby som však iba nekritizovala, prekáranie hlavných postáv, onej záhadnej lady Stephany Klarenovej a budúceho vojvodu, grófa Bogardiho sa mi páčilo, malo to ten správny šmrnc.

Z jazykového - štylistického hľadiska ma zaskočil výraz ,,polka" vo význame ,,polovica" - ako dobre vieme, ,,polka" je tanec a toto by veru v knihách nemalo byť, za mňa dosť veľké faux pas – odkaz pre redakciu 😊

Na danú dobu si podľa mňa začali Stephanie a gróf Bogardi až príliš skoro tykať. Vzápätí sa tu rozvinula detektívna zápletka, celkom slušne vygradovaná.

Zopár zvratov ešte pred záverom pridalo príbehu na dramatickosti, no mala som pocit, že konanie hlavných postáv bolo niekedy dosť nelogické. Rozumiem , že to slúžilo na predĺženie drámy, aby sme si na ten happyend ešte trochu počkali, no menej je niekedy viac.

Celkovo hodnotím štýl autorky ako pútavý, ľahko plynúci. Keďže ide o romantickú fikciu, nechcem veľmi hodnotiť reálie, no podľa mňa sa autorke nepodarilo vystihnúť myslenie ľudí žijúcich v tej dobe v Anglicku. Uvažovali a správali sa až príliš moderne. Ak vám tieto veci v príbehoch nevadia, resp. reálie danej doby veľmi nepoznáte, tak si to možno ani nevšimnete.

Autorka síce spomenula  známe ulice a inštitúcie v Londýne, ale ani to nepomohlo tej uveriteľnosti, aby to so sebou prinieslo aj atmosféru Anglicka v 19. storočí. Chýbal tam väčší dôraz na to, ako vtedy  fungovala spoločnosť, etiketa, bontón, atď.

Myslím, že ak by sa autorka vrhla na moderný žáner, modernú romantiku – zapôsobilo by to na mňa oveľa viac. 😉

HODNOTENIE ⭐⭐⭐ – za celkom originálny príbeh a štylistiku 😊