Eliška Melušová: Odkaz záhadnej lady (pôvodná slovenská tvorba) vydavateľstvo Maxim, 2020

Román Odkaz záhadnej lady z pera slovenskej autorky Elišky Melušovej spadá do žánru historická romanca a v podstate sa drží zaužívaných dejových koľají tohto žánru.

Musím sa priznať, že prvá verzia tejto recenzie bola trošku ostrejšia, ale keď sa mi to trošku uležalo v hlave, uvedomila by som si, že by to nebolo celkom férové, pretože príbeh sa mi čítal dobre, aj napriek nezrovnalostiam, ktoré spomeniem.

Keďže historické romance ja skutočne môžem, pustila som sa do čítania s veľkým nadšením.

Začiatok na mňa zapôsobil veľmi dobre, dej plynul dynamicky, hoci ma trochu rušili také drobnosti ako prepis mena Stephany s „y“ a nie Stephan-ie, čo mne pripadá v anglofónnom ,,svete" prirodzenejšie, ale takéto veci sa dajú opomenúť, na nich príbeh nestojí.

 Avšak, neskôr sa tam začali hromadiť nelogickosti v reáliách danej doby. Napríklad, že komorná bola v rodine Klarenovcoch už od čias, keď bol barón slobodný mládenec. Nezdá sa mi, žeby nejaká komorná pracovala pre muža, tí mali komorníkov, takéto ,,nepresnosti" v príbehu trochu uberajú na uveriteľnosti.

Aby som však iba nekritizovala, prekáranie hlavných postáv, onej záhadnej lady Stephany Klarenovej a budúceho vojvodu, grófa Bogardiho sa mi páčilo, malo to ten správny šmrnc.

Z jazykového - štylistického hľadiska ma zaskočil výraz ,,polka" vo význame ,,polovica" - ako dobre vieme, ,,polka" je tanec a toto by veru v knihách nemalo byť, za mňa dosť veľké faux pas – odkaz pre redakciu 😊

Na danú dobu si podľa mňa začali Stephanie a gróf Bogardi až príliš skoro tykať. Vzápätí sa tu rozvinula detektívna zápletka, celkom slušne vygradovaná.

Zopár zvratov ešte pred záverom pridalo príbehu na dramatickosti, no mala som pocit, že konanie hlavných postáv bolo niekedy dosť nelogické. Rozumiem , že to slúžilo na predĺženie drámy, aby sme si na ten happyend ešte trochu počkali, no menej je niekedy viac.

Celkovo hodnotím štýl autorky ako pútavý, ľahko plynúci. Keďže ide o romantickú fikciu, nechcem veľmi hodnotiť reálie, no podľa mňa sa autorke nepodarilo vystihnúť myslenie ľudí žijúcich v tej dobe v Anglicku. Uvažovali a správali sa až príliš moderne. Ak vám tieto veci v príbehoch nevadia, resp. reálie danej doby veľmi nepoznáte, tak si to možno ani nevšimnete.

Autorka síce spomenula  známe ulice a inštitúcie v Londýne, ale ani to nepomohlo tej uveriteľnosti, aby to so sebou prinieslo aj atmosféru Anglicka v 19. storočí. Chýbal tam väčší dôraz na to, ako vtedy  fungovala spoločnosť, etiketa, bontón, atď.

Myslím, že ak by sa autorka vrhla na moderný žáner, modernú romantiku – zapôsobilo by to na mňa oveľa viac. 😉

HODNOTENIE ⭐⭐⭐ – za celkom originálny príbeh a štylistiku 😊