Nanič mama (The Unmumsy mum) Sarah Turner, vydavateľstvo Tatran, 2018, preklad: Jana Benková-Marcelliová

Ružová knižka Nanič mama z pera blogerky Sarah Turnerovej je úprimnou sondou do hĺbky duše obyčajnej mamy, ktorá je v prvom rade človek a teda svoje mamičkovské povinnosti zvláda ako „človek“ nie ako „supermama“.  

Môj pôrodný výkon vyvrcholil, keď som bola otvorená na desať centimetrov. Vyhlásila som najnezmyselnejší štrajk vo svojom živote a odmietla tlačiť.

„Chcem epidurálku!“ zakvílila som nevedno na koho. Moja požiadavka zostala bez odozvy, keďže táto loď odplávala o päť centimetrov skôr.

„Chcem cisársky rez!“

„Chcem zomrieť!“

Tak. Tak.

Všetci znervózneli. Trish zostrila hlas.

autorka, blogerka Sarah Turnerová

Podľa Jamesa som potom predstierala, že tlačím. Pritom som mumlala „Veď tlačím,“ no očividne som nedokázala nasmerovať akékoľvek úsilie smerom dolu. Zjavne som sa však spamätala a napokon skutočne zatlačila, lebo po troch hodinách, keď sa ma zmocnil už známy pocit, že sa usilujem vysrať delovú guľu, bol Jude konečne na svete.
Neskutočná úľava. (str. 39)

Obal knihy vás navnadí na príjemné oddychové čítanie s humorným podtónom, no Sarah nám toho chce povedať viac, ako len pobaviť. Keďže aj ja som mamou (mám takmer šesťročného syna a trojmesačnú dcérku) vedela som sa vžiť do Sarah absolútne na sto percent. S tým rozdielom, že nepijem toľko vína a na rozdiel od Sarah prešla som si aj drsnejšou formou popôrodnej depresie.

Snaž sa nemeškať. Mám tvojich detí po krik. (Sárina smska Jamesovi – str. 76)

Nie je to jeho vina, ale po piatich hodinách „Som priateľský svietiaci medvedík, naučím ťa 1,2,3“ som uháňala po skrutkovač na vyberanie batérií a mumlala: „Už nie si taký priateľský, čo Alfie?“ (str. 104)

Musím povedať, že knižka sa mi čítala jedna radosť, pretože autorka nevymenúvala konkrétne situácie, ale skôr zovšeobecňuje plusy a mínusy svojho materstva takým nadneseným svojským spôsobom a preto sa skôr dozvedáme o duševnom dozrievaní počas materstva ako o konkrétnych zážitkoch s množstvom dialógov a opisov. Myslím, že to poňala sviežo a vďaka tomu sa kniha číta ľahučko, občas si súhlasne pokyvkávate hlavou, smejete sa nad niektorými historkami a sem-tam si uvedomíte, že aj vy robíte rovnaké chyby a obviňujete sa – a tak ako zistili Sarah pri svojom blogovaní – nie ste v tom samy. 

Autorka Sarah Turnerova so synmi Judeom, Henrym a manželom Jamesom.

Teraz žijem v nádeji, že si zaslúžim vykúpenie za odsudzovanie z bezdetných čias preto rozdávam súcitné kývnutia hlavou, kedykoľvek som svedkom takejto situácie. Už nevydávam nesúhlasné „ts ts ts,“ akým cudzí ľudia naznačujú, že si máte urobiť poriadok s deckom. S úsmevom viditeľne prikývnem v nádeji, že vyšlem jasný odkaz „Všetci sme si to zažili. Správa sa nerozumne. Kryjem ti chrbát.“ (str. 203)

Táto publikácia môže byť skvelou terapiou pre všetky (viac či menej ) zúfalé mamičky. Určite odporúčam prečítať každej či už budúcej mame, alebo už dávno ,,praktizujúcim“ maminám. Nielen, že sa skvelo zabavíte, ale trošku sa vám uľaví, že nie ste jediná na svete, ktorú niekedy materstvo dovádza k nepríčetnosti. Ak ste sa ešte len chystáte na mamičkovské povinnosti, táto Sárina spoveď vás pripraví na to, že netreba mať „veľké očakávania“ a je to v poriadku, ak to nie vždy zvládate bez kriku a sĺz (tým som vás samozrejme nechcela vystrašiť).

„Nikdy nebudem svoje deti podplácať,“ vyhlásila som raz. Ha, ha , ha, ha, ha. Podplácanie je v skutočnosti jediná rodičovská taktika, s ktorou dosahujem žiaduce výsledky. Nie som v tom sama:  podplácanie je základom rodičovského prístupu u 99 percent populácie. Za každým slušným dieťaťom sú gumové cukríky, nie je tak? Zvyšné percento používa mágiu alebo čary. (str. 110)

Moje deti - Lianka a Alex

Nedostatky som našla v názvoch seriálov a relácií, či detských animákov, ktoré našinec nemusí vždy poznať a tak „nezafungujú“ u nás Slovákov tak ako v Británii. Je otázne či prekladateľka nemohla prekladať tieto názvy našimi ekvivalentmi, pretože niektoré pasáže sa kvôli týmto nedotiahnutým maličkostiam stávajú prázdnymi a nič nehovoriacimi výpoveďami. Za pokus by to stálo.   

S týmto problémom však autorka nemá nič spoločné. Čo ma však ešte negatívne zaskočilo je to, že Sarah neverí v nič, v Boha, v posmrtný život, jednoducho v nič. V kapitole, ktorú venovala svojej mame, sa k tomuto priznala a toto ma fakt veľmi zarmútilo. „Sarah, v niečo veriť musíš!“ Nie je to smutné, keď žijeme bez viery? Neviem si predstaviť, že by som verila v to, že po smrti ma nič nečaká. Kruté....

Myslím, že Sarah venovala väčšiu časť svojich myšlienok úskaliam materstva ako ich krásam, ale keď si uvedomíte, že tie „krásy“ sú popisované takmer všade a každý hovorí len o tom peknom (na to zlé sa rýchlo zabudne) je fajn, že sa môžeme podeliť aj s tým menej pekným a zároveň si takto dopriať psychohygienu a uľaviť svojmu svedomiu a výčitkám.

P.S.: Veľmi som sa pobavila na zistení, že Sarah Turnerová,( aj keď a v tejto knižke zaprisahávala, že ďalšie dieťa už nechce) sa stala medzičasom maminou až troch synov – Henryho, Judea a Wilfa. Nikdy nehovor nikdy! 

Autorkini traja synovia - Jude, Wilf a Henry

Z jej blogu: Henry, Jude, Wilf – if Mummy could live her life one hundred million times over, the three of you and your dad would be in it every time. No regrets.  – Henry, Jude, Wilf aj keď by sa mamička mala ešte sto miliónov krát narodiť, vy traja a ocko by ste boli v každom jednom jej  živote.

HODNOTENIE: 4/5 s ohľadom na žáner

Moje ratolesti

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu 

Titul si môžete zakúpiť TU

Absint (Absinthe) Winter Renshaw, Ikar, 2018, preklad: Andrea Vargovčíková

Obálka románu Absint už napovedá, že ide o tak trochu erotický a viac-menej romantický počin z pera americkej autorky Winter Renshawovej. Očakávala som, že príbeh bude vystavaný hlavne na sexuálnom zbližovaní hlavných hrdinov, ale mýlila som. Autorka chcela poukázať na to, že sex je hlavne vášnivým výsledkom spriaznených duší ako v prípade devätnásťročnej Halston a nového riaditeľa strednej školy Forda Hawthorna. Ešte pred tým, než sa stretnú zoči-voči zoznámia sa cez aplikáciu Karma (online anonymná zoznamka) a začnú spolu nezáväzne flirtovať, okrem korenistých opisov sexu sa rozprávajú najmä o literatúre. Halston si zvolí nick Absint podľa svojich zelených očí a budúci riaditeľ je Kerouac.

 

V úvode sa hneď dozvieme, že Halston je „na koberčeku“ u riaditeľa spozná svojho anonymného „milenca“.  Ford však nechce preskočiť hranicu a dáva od Halston ruky preč...

„Ešte vždy ma môžete prehnúť cez koleno a naplieskať mi na zadok.“ Zdvihla sa, strčila si lízanku do úst a s vlhkým puknutím ju vytiahla. „Alebo ma môžete preťahovať do bezvedomia a zlomiť mi srdce.“

...

„Si to ty,“ vyhŕkla, akoby vytiahla eso z rukáva. „Ty si Kerouac.“

 

Naozaj je tu pekne vykreslené sexuálne napätie bez prehnaného množstva sexuálnych scén, je to viac o tom duševnom zbližovaní, ale nie tak o tom ideálnom, ale reálnom, keď sa človek zamilováva, aj keď vie že by nemal ... hlavne nie riaditeľ strednej školy do študentky.

Autorka je očividne sčítaná, túto vlastnosť prepožičala obom hlavným hrdinom. Počas svojho četovania rozoberajú Kerouaca, Veľkého Gatsbyho, Rebeku...Takže už len vďaka tomu je jasné, že autorka naozaj vie písať a príbeh má šťavu.

Avšak má aj nedostatky. Sem-tam sa mi niektoré situácie zdali pritiahnuté za vlasy. Hlavne minulosť Halston je ohromne temná, keďže je dieťaťom narkomanov, no ona je akosi príliš pozitívna, príliš odvážna. Sem tam som si priala, aby trošku ukázala slabosť, ale ona bola charakterovo veľmi silná a sama sebou. A to, čo v detstve zažila by v realite na nej určite zanechalo „traumatické“ stopy. Toto sa mi ťažko prekuslo, jednoducho mi to takpovediac vybilo oči.

Niektoré veci neboli dotiahnuté do konca. Napríklad Ford od začiatku veľmi pútal pozornosť tým, že má nejaký závažný dôvod, prečo s ňou nemôže byť. Rovnako spomínal svoje predchádzajúce sklamania so ženami, ale nič z toho nám autorka neskôr nevyjasnila, čo je naozaj veľká škoda, lebo príbeh tak pôsobí odfláknuto, prvoplánovo a neprepracovaný do detailov, čo narúša inak veľmi príjemný príbeh zakázanej lásky dvoch spriaznených duší.

Ďalšie informácie »

Škandalózna hra (The Scoundrel´s Honor) Christi Caldwell, Ikar, 2018, preklad: Miriam Ghaniová

Christi Caldwellová ma už v prvej časti tejto série Sinful Brides (hriešne nevesty) presvedčila o tom, že jej romány sú strhujúce, pútavé, postavy sú plné emócií, ich konanie je vzhľadom na dané situácie logické a hlavné hrdinky sú veľmi sympatické dámy, o ktorých by ste len márne hľadali nejaké snobské maniere.

Penelope Tidemorová z druhej časti Škandalózna hra je toho krásnym príkladom. Veľmi sa mi na nej páčilo ako sa snažila všetko brať s nadhľadom, humorom a vyťažiť z každej situácie niečo pozitívne.

 Takú hrdinku som tuším v červenej knižnici nezažila.

Najdrahší Fezzimore,

Dnes nás Jonathan naučil, ako sa hrá hazard. Poľahky som porazila Poppy a Prudence. Už chápem, prečo trávi toľko času v tých svojich kluboch. Je to čertovsky dobrá zábava.

Penny

12 rokov

(str. 274)

Penelope pozrela na drsných chlapov v prekvapivo elegantnom oblečení, ktoré ostro kontrastovalo s ich vystupovaním.

„Vie niekto, že je tu?“ zašepkal Black ľadovým tónom, až jej od hrôzy zovrelo hrdlo. Začala vážne pochybovať, či bola táto návšteva dobrý nápad.

Obrovský surovec, ktorý ju odvliekol z ulice do klubu, pokrútil hlavou. „Vonku nikto nebol.“

Pán Black ju prebodol pohľadom. „Si si istý?“

Penelope namáhovo preglgla. Božemôj. Prečo len prikladala slovám jeho sestry takú váhu? „Zabijete ma?“ vyletelo z nej odrazu? (str. 67)

 Nečudujem sa, že si toto trošku bláznivé a hlboko zmýšľajúce, úprimne dievča získalo srdce na pohľad neprívetivého a chladného majiteľa herne Rykera Blacka, ktorý získal titul vikomta vďaka hrdinskému činu, no i napriek sa s ním tiahne temná minulosť pouličného výrastka, zlodeja a vraha.

„Moja matka so švagrinou pripravili svadobné raňajky.“ Zastala. Ešte jeden krok a narazila by do jeho mohutnej hrude. „To najmenej, čo teraz môžeme urobiť, je sadnúť si na niekoľko hodín a pretrpieť celú túto prekliatu ...“

Umlčal ju hlbokým a intenzívnym bozkom, ktorý jej vyrazil dych. Úplne zmeravela. Jej prvý bozk. Predstavovala si ho ako letmý dotyk pier sprevádzaný nežnými vyznaniami lásky. Pri tomto horúcom vzplanutí však takmer zhorela zaživa. Omámene zastonala, ovinula mu ruky okolo krku a pritisla sa bližšie na jeho pevnú hruď. (str. 95)

V prvej časti Nebezpečná stávka sme sa oboznámili s príbehom lásky Rykerovej sestry Heleny Banburyovej, ktorá sa vydala za vojvodu a práve na nimi usporiadanom plese sa problémy priťahujúca a rojčivá Penelope dostane do povážlivej situácie s lordom Chathamom alias Rykerom Blackom a tak chtiac nechtiac sa ich životy musia spojiť. Penny nechce zničiť šancu mladšej sestry Poppy na výdaj a Ryker sa obáva, že klesajúcu návštevnosť jeho klubu spôsobil práve škandál s Penelope Tidemorovou.

Neznáma slečna s postavou, ktorá by patrila skôr chlapcovi, naňho civela s vytreštenými očami. V ich zafírových hĺbkach sa zračila čistá hrôza. Dopredu sa obrnil pred slzami a prosbami, keď zrazu...

„Pustite ma, vy bastard!“ (str. 39)

Penelope sa vydá, aj keď jej spočiatku jej ženích naháňa hrôzu, rýchlo však prichádza na to, že klebety o Rykerovi nie sú vôbec pravdivé. On nemá srdce z kameňa, iba si okolo neho postavil múry, aby mu po ňom opäť niekto nepošliapal.

Zamračila sa. Na chvíľu zabudla na svoje nešťastie a pozrela naňho. „Na plači nie je nič zlé.“

„Je na ňom zlé úplne všetko,“ namietol a obrátil sa nabok. (str. 141)

Aj Ryker Black je zaujímavou hlavnou mužskou postavou. Je zábavné sledovať ako ho spočiatku vníma Penelope a zároveň my ako čitatelia vidíme aj za oponu jeho chladnej masky. Prináša to do príbehu rôznorodosť  napätie a zároveň vyzdvihuje romantické črty diela a všetkým rojčivým dušiam určite párkrát poskočí srdce nad vášnivým prejavom emócií hlavného mužského hrdinu.

Jeho život bol strohý a nalinajkovaný. Okrem jednej slabej chvíľky, keď jej prezradil svoju detskú túžbu, sa nikdy nezmienil o nijakých pôžitkoch.

Kandizovaný cukor ...

(str. 275)

Autorka sa netají tým, že rada necháva svojich hrdinov trpieť, aby na konci nájdené šťastie bolo o to sladšie a zaslúženejšie. Vďaka tomu má tento román skvelú dynamiku, ľahko plynie a žiadna pasáž nie je navyše ale pekné dopĺňa skladačku celého príbehu.

Oceňujem aj striedmosť erotických scén, opis je dostatočný ale nie prehnaný, romantický a nie vulgárny. Túto romancu hodnotím ako jednu  najlepších, aké som dosiaľ čítala. O chlp lepšia ako prvá časť. Už sa neviem dočkať, kedy vyjdú ďalšie dva diely o Rykerových bratoch - Niallsovi a Callumovi.

HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM

INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU

  Ak vás zaujal tento titul, môžete si ho zakúpiť TU

Zachráňte Amelie (Saving Amelie) Cathy Gohlke, i527.net, 2018, preklad: Monika Urbanová

Román Zachráňte Amelie z obdobia 2. svetovej vojny je neuveriteľne precíznou prepracovanou časťou pomyselnej mozaiky príbehov z tohto neľahkého obdobia ľudských dejín. Autorka Cathy Gohlke sa v ňom nesústredila na to, čo sa dialo v koncentračných táboroch, ale chce nám ukázať, kde to všetko „začalo“  - myšlienka, že jedna rasa je lepšia ako ostatné, že existujú ľudia, ktorí „nie sú hodní života“...

Rachel Kramerová je sebavedomá krásna Američanka s nemeckými koreňmi. Adoptovali si ju Američania, jej otec je popredným vedcom v oblasti eugeniky, ktorej cieľom je „vylepšiť“ ľudskú rasu a „vyčistiť“ ju od všetkého nevyhovujúceho. Rachel sa nepáči, čo sa v poslednej dobe hovorí o Nemecku a o tom, čo stvára Hitler v Európe, no otec ju presvedčí, aby s ním išla na výlet do Nemecka. Jej kedysi najlepšia kamarátka Kristine je podľa slov jej manžela, dôstojníka SS, Gerhardta Schlicka, psychicky labilná a očividne je ich vzťah na pokraji krachu... Rachel sa v kútiku duše na kamarátku hnevá, keďže s ňou pretrhla všetky kontakty, a preto jej veľmi neverí, keď ju poprosí, aby vzala jej hluchú dcérku Amelie do Ameriky a zachránila jej život ...

 ,,Vieš, čo znamená byť v Nemecku v dnešnej dobe hluchý?“

Rachel potriasla hlavou, akoby sa chcela striasť zmäteného pocitu, ktorý sa jej zmocnil. Zároveň chcela povedať, že nevedela, že Amelie je hluchá, nevedela, čo znamená byť hluchý v Nemecku a rovnako nechápala, o čo ju Kristine žiada.

„Nepočula si tie prejavy na galavečere? Nepočúvala si ich?“ Kristine sa naklonila a povedala stíšeným hlasom: „Zbavia Nemecko každého geneticky nedokonalého muža, ženy a dieťaťa. Či už fyzicky, mentálne alebo emočne postihnutého - to je jedno. Všetci zmiznú pre väčšie blaho vlasti. Mysleli tým aj Amelie.“

„Čo myslíš tým ,zbavia´?“

Kristine uchopila Rachel za prsty. Jej zovretie bolo silnejšie ako Rachel čakala. „Zabijú ich – zavraždia ich.“ (str. 36)

TU sa začína Rachelino „otváranie očí“ a neskôr i „duše“. Od momentu, kedy sa Rachel dostáva do konfliktu svojich domnelých predstáv, o tom, čo jej otec robí a čo sa v realite deje v mene eugeniky a pre blaho ľudstva, začína neuveriteľne dramatický príbeh plný zvratov, historických faktov a Božej milosti, ktorá popretkáva a spojí osudy viacerých ľudí.

Jason Young je americký korešpondent, podozrieva doktora Kramera, Rachelinho otca, z neetických postupov pri vykonávaní cieľov eugeniky. Rachel mu najskôr nechce veriť ale postupne zisťuje, že Jason je jediný človek, ktorému môže dôverovať. Jasonovi sa Rachel páči od prvého stretnutia, ona ho spočiatku vníma ako človeka, ktorý ju ako dcéru doktora Kramera, chce využiť, aby sa dostal k informáciám, čo spočiatku vlastne Jasonov cieľ aj bol... kým obaja neprídu na to, že za všetkým sú ešte väčšie hrôzy ako len myšlienka nadradenosti árijskej rasy a sterilizácia geneticky nevhodných ľudí... holokaust

„V dnešnom Nemecku je najdôležitejšie byť - a javiť sa  - zdravá, silná a normálna.“

„Otec, ale toto nie je vôbec o mne!“

Naklonil sa dopredu, ustato, no naliehavo. „Mýliš sa. Tak veľmi sa mýliš, Rachel. Je to o tebe – je a vždy to bolo o tebe. Na to nikdy nezabudni!“ (str. 65)

Postavy sa vyvíjajú, nielen Rachel i Jason prejdú neuveriteľnú cestu duchovného rastu počas tvrdých skúšok, ale i ostatné postavy, Lea Hartmanová, Rachelino dvojča, ich stará mama, mladá židovka Rivka a samotná Amelie. Všetky konania postáv, dialógy a celkovo ich charaktery vystihla autorka na jednotku s hviezdičkou. Príbehu sa naozaj nedá nič vytknúť.

Najviac ho trápilo, čo spozoroval Dietrich počas svojej návštevy Ameriky – spôsob, akým sa Američania správali k černochom. Po niektorých stránkach sa veľmi nelíšili od toho, ako sa nemeckí občania na začiatku správali k Židom. Ak sa takýmto spôsobom správajú k občanom Američania, podniknúť voľačo na ochranu svojich vlastných Židov alebo Židov roztrúsených po celom svete? Nebol si tým istý. (str. 280)

Nedokážem slovami opísať, ako skvele je táto kniha napísaná. Cathy Gohlkeová prešla neuveriteľnou cestou výskumu, precestovala Európu, navštívila i nemecké mestečko Oberammergau, kde situovala väčšinu dejových línií, aby nám sprostredkovala tento hlboko poučný príbeh o „drahej milosti“, o ľuďoch, ktorí drahú milosť v sebe chcú mať a učia sa jej a tých ostatných, ktorí spadli do temnoty prísľubov Hitlera o „očiste“ nemeckého národa. A navyše, nechýba tu ani jemná romantika.

„A čo sa stane, keď prídeš do New Yorku?“ sotva dokázala dýchať.

Otočil jej tvár k sebe. „Vyhľadám slečnu Rachel Kramerovú. Spýtam sa jej, či by so mnou v ten deň nezašla na kávu, potom na obed a na večeru.“

„Večera? Nie je to už príliš vážne?“

Pritiahol si ju bližšie. „Veľmi vážne Po zvyšok môjho života.“

„Aj môjho,“ sľúbila. (str. 387)

Myslím si, že román sa bude páčiť nielen čitateľom, ktorí majú radi romány z tohto obdobia, ale očarí aj tých, ktorí si radi prečítajú príbeh plný nádeje a odkazov, ktoré nás smerujú k Bohu a k ľudskosti, k láske ...

HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

Román Zachráňte Amelie si môžete kúpiť TU - https://www.i527.net/kniha/zachrante-amelie/

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu i527.net