Neslušná dáma (Lady be bad) Megan Frampton, IKAR 2018, preklad: Miriam Ghaniová

Eleanor Howlettová je najstaršou dcérou vojvodu z Marymountu, spoločnosť ju vníma, ako nenápadnú a nudnú. Jej sestra Della neuvážene utiekla s učiteľom tanca a uvrhla tak na svoje sestry tieň škandálu. Hrdinkou, ktorá vykúpi rodinu z tohto „hriechu“ má byť práve najstaršia Eleanor. Otec ju chce vydať za lorda Bennetta Carsona, aby tak výhodným zväzkom zaistil váženosť svojej škandálom poškvrnenej rodiny. Lord Carson má zase na svadbu finančný dôvod, keďže jeho otec  neustrážil financie a sú takmer na mizine. Bennet má aj mladšieho brata, nezvyčajné urasteného lorda Alexandra, ktorý na svoju „budúcu švagrinú“ narazil ešte pred ich oficiálnym zoznámením v špeciálnej miestnosti kníhkupectva, doslovne na seba narazia a jemu vypadnú z rúk kniha s neslušnými obrázkami – presnejšie – erotickými polohami Herkulesa a Deiáneiry a iných mýtických postáv.

„ Zaujalo vás to?“ spýtal sa oveľa vľúdnejšie než predtým. Eleanor si iba matne uvedomovala, že si sadol vedľa nej a ukázal na miesto, kde boli osoby na obrázku spojené. „Je naozaj obdivuhodné, aký je ten muž silný, že ju takto udrží,“ poznamenal a dráždivo skĺzol prstom po stránke.

(str. 12)

 

 Eleanor si vedie zoznam, čo by chcela skúsiť, kým sa poslušne vydá. Carsona na prvýkrát odmietne. Práve Alexander sa podujme na jej presviedčanie a uzavrú dohodu – on jej ukáže život v plnej kráse, aby mohla „žasnúť“ a ona sa posnaží zmeniť názor na vydaj. Samozrejme, taká dohoda, keďže zahŕňa aj prekladanie erotickej talianskej poézie, nemôže skončiť  v neprospech „neslušnej“ dámy...

Neslušný zoznam lady Eleanor:          

Byť úprimná. Byť priama. Dať o sebe vedieť.

(str. 77)

Román Neslušná dáma je, čo sa týka obsahu a zápletky,  viac-menej priemerný vo svojom žánri, avšak jednoduchosť príbehu a pomerne hlboký ponor do psychiky postáv v kombinácii s perfektnou štylistikou z neho robí čosi viac ako iba obyčajnú historickú románu.

Hrozné, že aj takáto obyčajná vec jej pripadala zaujímavá. To dokazovalo, aký nudný život dosiaľ viedla. Možno by mohla vyskúšať aspoň tie druidské rituály.

Alebo niektoré aktivity z tejto knihy, zašepkal nehanebný hlások v jej hlave.

(str. 143)

                Pozitívom je aj veľký priestor, ktorý autorka venovala zbližovaniu hlavných hrdinov. Aj keď spočiatku celá dohoda medzi Eleanor a Alexom vyznieva nanajvýš nepravdepodobne a bláznivo, dokonca aj záver na mňa pôsobil príliš jednoducho vyriešený, no erotické iskrenie, vzájomné duševné a ľudské zbližovanie ma tak pohltilo, že som „žasla“ spolu s Eleanor, aj keď moja naivita určite nezodpovedá naivnej dievčiny tej doby.  Autorka do opisu ich fyzického zbližovania „prepašovala“ niečo surové, autentické, romantické a tak správne šteklivé v tom najlepšom pomere, aby to nebolo príliš sladké, ale ani vulgárne, no zároveň uveriteľné.

Nečudo, že o tom ten taliansky básnik toľko hovoril. Musela uznať, že Alex je naozajstný majster. Keby mala takú báseň ona, znela by takto:

Ach,

ach,

Božemôj!

Nebesá!

Viac, prosím.

Možno by nemala toľko kritizovať toho úbohého Taliana, ktorý sa usiloval opísať všetky tieto pocity.

Sedela mu v lone, nohy jej viseli na jednu stranu a zadok mala presne tam.

Ten pocit by si vyžadoval úplne inú báseň. Takú, ktorá by pozostávala len zo stonov, vzdychov a z výkrikov.

(str. 181)

Ďalšie informácie »

Studený výstrel (Cold shot) Dani Pettrey, vydavateľstvo i527.net, 2018, preklad: i527.net

         Táto detektivka s romantickou zápletkou a s veľavravným názvom „Studený výstrel“ je napínavým čítaním od začiatku až do konca. Ide o prvú časť zo série Chrabrosť z Chesapeaku. Hneď od prvej strany nás autorka uvádza in medias res doprostred hlavnej zápletky: bývalý ostreľovač Griffin McCray je správcom parku a práve tu nájde telesné pozostatky, ktoré určite nepochádzajú z čias občianskej vojny. Na miesto činu zavolá súdnu antropologičku Finley Scottovú, s ktorou už nejaký čas spolupracuje a pri ktorej sa mu tep pravidelne zrýchľuje, ale snaží sa to zakryť pod maskou príkrosti a nezáujmu. Prípad vraždy ich však zblíži, keďže Finley je v ohrození života. Páchateľ zasahuje do vyšetrovania a chce ho zmariť. Je evidentné, že vrahom je vynikajúci ostreľovač, a tak na povrch postupne vyplávajú veci z Griffinovej minulosti, na ktoré chcel dávno zabudnúť a hlavne nechcel, aby o tom vedela Finley...

V ušiach jej búšilo tak nahlas, že nič nepočula.

Čakala, dýchala plytko a namáhavo, hruď jej zvieralo.

Neprichádzal.

Naplnila ju úľava... potom jej to však došlo.

Kradne telo neznámej.

(str. 36)  

                Vedľajšími postavami sú Griffinovi priatelia, agent FBI Declan Grey a Parker Mitchell, kriminalistický technik. Ich priateľstvo je narušené udalosťami z minulosti. Luke Gallagher bol tiež súčasťou ich parite, ale pred rokmi záhadne zmizol. Tu, v osudoch jeho priateľoch, sa črtajú ďalšie samostatné príbehy z tejto série.

Keď odchádzala. Winston zakňučal.

Mrkol na svojho psa. ,,Ver mi" vydýchol napätie, ktoré ho zvieralo vo vnútri... , a to všetko iba z jedného bozku na líce, ,,viem, ako sa cítiš." 

(str. 100)

                  Myslím, že celý príbeh je písaný veľmi dynamicky, autorka pracuje s detailmi, a pred vašimi očami sa doslova rozvíja napínavý „film“ a čitateľ musí hltať stránku za stránkou, aby spolu s hlavnými postavami prišiel na koreň veci a zistil, kto je vrahom a prečo vlastne vraždil.

 Všetko bolo úplne jasné - miloval ju. Aj proti svojej vôli sa do tejto ženy hlboko zamiloval.

Ponáhľal sa k nej, kľakol si pred ňou na kolená a objal ju.

Zložila sa v jeho zovretí. 

(str. 159)

Ďalšie informácie »

Milá pani Birdová, (Dear Mrs. Bird), A.J. Pearce, IKAR,2018, preklad Anna Kolčiterová

Názov románu Milá pani Birdová nenapovedá, že sa príbeh odohráva vo vojne zmietanej Británii počas druhej svetovej, na mňa pôsobí ako román, ktorý by ste si radi prečítali pri šálke dobrej kávy alebo čaju. Spočiatku príbeh plynie ľahučko a hrôzy vojen boli hlavnou hrdinkou Emmy prezentované s odosobneným podtónom a štipkou humoru, aby sa tak vyrovnala s netradičnými životnými okolnosťami. Emmy túži stať sa vojnovou korešpondentkou, chce urobiť niečo významné, niečo odvážne. Nakoniec sa však nestane váženou žurnalistkou, ktorá by dokumentovala prebiehajúce boje na frontoch, ale riadením osudu sa stane prepisovateľkou nie veľmi príjemnej pani Birdovej, ktorá v časopise Priateľ ženy vedie rubriku Henrietta Birdová radí.

Emmy však zistí, že pani Birdová je striktná a neempatická bytosť, ktoré nie je ochotná odpovedať na tie najpálčivejšie témy v živote žien, ako je rozvod, vzťahy či dokonca vojnou podmienené tragické udalosti, pri ktorých prichádzali ľudia o svojich najbližších. Preto sa postupne odhodlá vziať situáciu do vlastných rúk a ľudom odpisuje na vlastnú päsť v mene pani Birdovej ...

Ani v Sodome a Gomore by nebrali vážne niektoré veci, ktoré pani Birdová považovala za zdegenerované. Prirodzene, pred svadbou niektoré veci absolútne neprichádzali do úvahy. Nesmeli ste sa nechať uniesť a ak ste sa dostali do problémov, bola to, samozrejme, len vaša chyba.

Vlastne, ak ste sa aj v tom najnevinnejšom zmysle slova zamotali do nejakých vzťahov, okamžite ste sa mali stiahnuť, pretože pani Birdová („ktorá vám pomôže“) s najväčšou pravdepodobnosťou ani neodpovie na váš list.

(str. 46)

Druhou líniou tohto veľmi milého, miestami dojímavého príbehu, je vzťah Emmeline s jej najlepšou kamarátkou Bunty. Význam pravého priateľstva, ľudskosti v čase zmietanom vo  vojne – to je hlavnou ideou tohto románu.

V tej chvíli sa Bunty práve vrátila na svoje miesto.

„Si v poriadku?“ opýtala som sa kradmo.

„Samozrejme,“ odpovedala mi tónom, akoby bolo úplne v poriadku, že je človek na WC dvadsať minút.

„Charles ma naučí jazdiť na motorke.“

„Fíha,“ Bunty zvolala s takým nadšením, akoby organizoval cestu na mesiac.

(str. 118)

Autorku inšpirovali k napísaniu príbehov dvoch kamarátok práve ozajstné články pre ženy, ktoré vychádzali počas druhej svetovej vojny v Británii, takže mnohé listy, na ktoré Emmy odpovedá sú takmer autentické. Trošičku mi to pripomenulo román Literárna a koláčová spoločnosť, ale v tomto príbehu sa do popredia až tak nedostávajú jednotlivé mini príbehy z listov, skôr ide o Emmyin pohľad na svet.

Jediné, čo mi pri čítaní vadilo je neskutočné množstvo preklepov. Bohužiaľ, nie je to chyba románu, ale skôr korektora/korektorky slovenského prekladu. Naozaj už som dlho nenašla v jednej knihe, toľko tlačových chýb. 😮 Napriek tomu určite stojí za prečítanie! :)

Ďalšie informácie »

Dielo majstra, (The Masterpiece) Francine Riversová, Kumran, 2018, preklad: Zdenka Buntová

Francine Riversová je autorkou, ktorá má neuveriteľný talent prerozprávať tie najťažšie príbehy a vliať do nich zároveň svetlo a nádej. Ani jej najnovší počin Dielo majstra nie je výnimkou. Príbeh dvoch ľudí, ktorí v detstve prišli o rodičov a museli sa už ako deti postaviť zoči-voči najťažším životným skúškam, vás určite chytí za srdci a aj si pri ňom poplačete. Najmä v retrospektívnych častiach, keď sa vraciame do ich detstva. Podľa mňa, utrpenie detí, je to najhoršie, čo sa na svete deje...

Mamy však ráno nebolo. Bobby Ray nevedel, či má ísť do školy, alebo čakať. Plný obáv aj hnevu schmatol učebnice a rozbehol sa dolu schodmi.

V škole sa ho pán Talbot znovu vypytoval, či je všetko v poriadku, a Bobby Ray znova tvrdil, že áno. „Prečo by nemalo byť?“ odvrkol vzdorovito.

„Pretože máš už tretí deň to isté tričko.“

 „Mama nemala čas prať. Jasné?“

„Tak dobre, ale kde máš úlohu? Vždy si ich píšeš poctivo a teraz už dva dni nič. Ani cvičenia, ktoré vám dávam v triede, si nevyriešil. Čo sa deje?“

„Zabudol som, to je všetko. Napíšem si ju a zajtra donesiem.“

Takmer sa rozplakal, keď mu pán Talbot stisol plece.

 „Povieš mi, keby si potreboval pomoc, však?“

(str. 179)

Je to príbeh, pri ktorom som si výdatne poplakala, ale zároveň mi zahrial dušu...

 

                Bobby Ray si utrel oči. Bál sa povedať, že mamy niet už piaty deň a horúčkovito sa pokúšal niečo vymyslieť. „Úlohy mám napísané.“

                Jeho učiteľovi sa zaleskli oči. „Tým sa teraz netráp. Ničím sa netráp. Pomôžem ti.“  

(str. 181)

Z Bobbyho Raya sa stane uznávaný umelec Roman Velasco, no aj napriek umeleckým a pracovným úspechom nie je Roman alias Bobby Ray šťastný. Minulosť ho prenasleduje a vyrovnáva sa s ňou netradičným spôsobom – v noci maľuje grafiti, za čo by ho mohli posadiť do basy a zároveň by stratil svoje nadobudnuté umelecké renomé.

               

                Grace Moorová mala tiež ťažké detstvo, no na rozdiel od Romana, sa vďaka neuveriteľnému zážitku z detstva vyberie cestou viery a aj napriek nepriaznivým životným udalostiam, ktoré ju prenasledujú aj v dospelosti, jej lásku a oddanosť Bohu to nenaruší.

Ďalšie informácie »