Milá pani Birdová, (Dear Mrs. Bird), A.J. Pearce, IKAR,2018, preklad Anna Kolčiterová

Názov románu Milá pani Birdová nenapovedá, že sa príbeh odohráva vo vojne zmietanej Británii počas druhej svetovej, na mňa pôsobí ako román, ktorý by ste si radi prečítali pri šálke dobrej kávy alebo čaju. Spočiatku príbeh plynie ľahučko a hrôzy vojen boli hlavnou hrdinkou Emmy prezentované s odosobneným podtónom a štipkou humoru, aby sa tak vyrovnala s netradičnými životnými okolnosťami. Emmy túži stať sa vojnovou korešpondentkou, chce urobiť niečo významné, niečo odvážne. Nakoniec sa však nestane váženou žurnalistkou, ktorá by dokumentovala prebiehajúce boje na frontoch, ale riadením osudu sa stane prepisovateľkou nie veľmi príjemnej pani Birdovej, ktorá v časopise Priateľ ženy vedie rubriku Henrietta Birdová radí.

Emmy však zistí, že pani Birdová je striktná a neempatická bytosť, ktoré nie je ochotná odpovedať na tie najpálčivejšie témy v živote žien, ako je rozvod, vzťahy či dokonca vojnou podmienené tragické udalosti, pri ktorých prichádzali ľudia o svojich najbližších. Preto sa postupne odhodlá vziať situáciu do vlastných rúk a ľudom odpisuje na vlastnú päsť v mene pani Birdovej ...

Ani v Sodome a Gomore by nebrali vážne niektoré veci, ktoré pani Birdová považovala za zdegenerované. Prirodzene, pred svadbou niektoré veci absolútne neprichádzali do úvahy. Nesmeli ste sa nechať uniesť a ak ste sa dostali do problémov, bola to, samozrejme, len vaša chyba.

Vlastne, ak ste sa aj v tom najnevinnejšom zmysle slova zamotali do nejakých vzťahov, okamžite ste sa mali stiahnuť, pretože pani Birdová („ktorá vám pomôže“) s najväčšou pravdepodobnosťou ani neodpovie na váš list.

(str. 46)

Druhou líniou tohto veľmi milého, miestami dojímavého príbehu, je vzťah Emmeline s jej najlepšou kamarátkou Bunty. Význam pravého priateľstva, ľudskosti v čase zmietanom vo  vojne – to je hlavnou ideou tohto románu.

V tej chvíli sa Bunty práve vrátila na svoje miesto.

„Si v poriadku?“ opýtala som sa kradmo.

„Samozrejme,“ odpovedala mi tónom, akoby bolo úplne v poriadku, že je človek na WC dvadsať minút.

„Charles ma naučí jazdiť na motorke.“

„Fíha,“ Bunty zvolala s takým nadšením, akoby organizoval cestu na mesiac.

(str. 118)

Autorku inšpirovali k napísaniu príbehov dvoch kamarátok práve ozajstné články pre ženy, ktoré vychádzali počas druhej svetovej vojny v Británii, takže mnohé listy, na ktoré Emmy odpovedá sú takmer autentické. Trošičku mi to pripomenulo román Literárna a koláčová spoločnosť, ale v tomto príbehu sa do popredia až tak nedostávajú jednotlivé mini príbehy z listov, skôr ide o Emmyin pohľad na svet.

Jediné, čo mi pri čítaní vadilo je neskutočné množstvo preklepov. Bohužiaľ, nie je to chyba románu, ale skôr korektora/korektorky slovenského prekladu. Naozaj už som dlho nenašla v jednej knihe, toľko tlačových chýb. 😮 Napriek tomu určite stojí za prečítanie! :)

HODNOTENIE: 4/5 s ohľadom na žáner

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM

INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU

Román Milá pani Birdová si môžete zakúpiť TU