Zabudnúť, či dať druhú šancu?
Tess
Connellyová práve dostala kopačky od svojho priateľa Seba a má pocit, že
jej život prestal mať zmysel. Vie, že nie je dobrou asistenout riaditeľa,
milého staršieho pána s titulom, sira Richarda vo firme vyrábajúcej
alkoholické nápoje. Aby nezabudla na svoje povinnost v práci, na obrazovku
počítača si lepí farebné lepiace papieriky, takže častokrát nimi má oblepené
takmer každé voľné miesto na monitore. Jej život je presne taký istý chaos ako
spleť farebných papierikov pripomenajúcich, čo má urobiť. Okrem toho má úžasneho
starého otca, ktorý kedysi pracoval ako vychýtený krajčír a keďže už
začína „zabúdať“ žije v domov pre seniorov. Spolu vymýšľajú rôzne módne
vychytávky – kabelky zužitkovaním starých nepotrebných vecí. Býva v bytíku
s mierne uletenou redaktorkou píšucou o zdravom životnom štýle,
Fionou
Napriek
tomu, že je to dievča, ktoré vie, čo ju robí šťastnou, veselo to ignoruje.
Zameriava sa v živote na to pozlátko...
Rovnako
zúfalo túži aj po tom, aby sa jej expriateľ k nej vrátil. Na prelome
starého a nového roku, inšpirovaná programom o novoročnom rituáli
v televízií, zaželá, aby ho nikdy nebola stretla ... a to želanie sa
jej skutočne vyplní... odrazu nikto z Tessinej rodiny či známych nevie,
kto je to ten Seb? A keď naňho napokon stretne Tess znova, ani on ju
nespozná...
Alexandra
Potter píše skutočne veľmi zručne, vie, čo chce príbehom povedať, ide pod
povrch, ponára sa do psychiky hlavnej hrdinky, vedľajšie postavy sú skutočne
iba vedľajšie a dokreslujú pohnútky i psychické rozpoloženie
ústrednej postavy.
Príbeh sa čítal veľmi dobre. Čitateľa zaujme, ako si bude smoliarska Tess počínať a to i v celkom bežných životných situáciach, hoci celkový príbeh je ozvláštnený vplyvom nadprirodzeného ritutálu, tón príbehu je dosť reálne podaný. S Tess spoločne znova prežívame vzťah so Sebom. Dúfam, že tentoraz „nič nepokazí“ a urobí všetko tak, aby bol Seb spokojný...
Bude
však spokojná Tess?
Tento
príbeh nás nabáda, aby sme zhodili masky a boli čo najviac sami sebou. Ak
mám však porovnať štýl autorky so štýlom podobne píšucej autorky Sophie
Kinselly, mám pocit, že Sophie tam vždy prepašuje viac humoru a situačne
vtipných momentov ako Alexandra. To jediné mi v tomto príbehu chýbalo,
napriek tomu je to veľmi pekný príbeh s krásnymi myšlienkami, poučný
a určite zaujme čitateľky obľúbujúce pohodové, oddychové romány bez
prehnaných romantických klišé scén.
Knižku som si prečitala v rámci štafety organizovanej na Instagrame knihomoľkou @kniha_je_radost
MOJE HODNOTENIE: 4 ⭐⭐⭐⭐/5
0 komentárov:
Zverejnenie komentára