Krajina mlčania (Land of Silence), Tessa Afsharová, Kumran, 2017, preklad Zdenka Buntová

     V poradí piaty príbeh od Tessy Afsharovej si ma podmanil od prvého momentu, aj keď som prvé stránky viac-menej preplakala. Elianna je dcérou obchodníka s látkami, ktorý má dve dcéry a keď už neveril, narodil sa mu synček. Jozef je štvorročný chlapček. V osudný deň ho dajú na starosť strážiť práve Elianne a jej život sa od toho dňa zmení. Jej braček zomiera po uštipnutí včelou. Keďže mám päťročného synčeka, čítalo sa mi to veľmi ťažko. Na jednej strane som rozumela aj Elianne, no nemenej som sa vedela vžiť  aj do pocitov jej otca.  Žiaľ, Eliannin otec sa od onoho dňa na svoju najstaršiu dcéru nevie ani pozrieť. Priamo ju neobviňuje, ale Elianna cíti, že odrazu je skôr sirotou ako milovanou dcérou. Ani sama si nedokáže odpustiť a obviňuje sa z toho, čo sa stalo. Jeden z mála, ktorý jej vinu nepripisuje je jej snúbenec Etan:

„Chcela by som prežívať takú blízkosť k Bohu ako ty.“

„Môžeš.“

„Hádam to raz príde ...“ zašepkala som s nádejou v hlase.

Etan si končekom prsta pošúchal sluchu. „Boh vie o tvojom trápení Elianna. Vie o každej slze, ktorú si preliala. Neopustil ťa. A ty sa snaž neopúšťať jeho.“

Elianna je talentovaná výtvarníčka a po tom, čo otec stratí po synovej smrtí záujem o svoje obchody, sa do podnikania púšťa sama. Vďaka jej skvelým nápadom, dosahuje rodinný podnik nevídané úspechy.  Kvôli obchodovaniu sa však odsúva aj jej svadba s Etanom. To, po čom kedysi najviac túžila, odrazu stráca význam, keďže pod ťarchou výčitiek sa snaží otcovi zavďačiť  svojou pomocou, svojou prácou ...

V najväčšom nešťastí Elianna prichádza aj na to, že Boh stojí nad akékoľvek náboženstvo.

Zamyslela som sa. Boh nám dal zákon, aby nás usmernil k mravnému a zbožnému životu. A čo sme urobili s jeho slovom? Ako sa mohlo stať, že sme Božiu milosť premenili na zbraň proti chorým a bezmocným? Ako sme mohli majestát Božieho zákona pokrútiť tak, že cudzinci a neverci sú schopní väčšieho súcitu než vyvolený Boží ľud?

Autorka tak ako vždy vložila postavám do úst silné myšlienky, ktoré sú nadčasové.

„Ústami proroka Jeremiáša Boha vyslovil vzácny sľub:  ... opojím unavenú dušu a každú roztúženú dušu naplním,“ povedal Gamaliel, keď dokončil modlitbu. „Ste unavené deti moje. Ste plní túžob. Chcem, aby ste pochopili, že srdce Boha je vám naklonené a jeho zámerom je vaše dobro a spokojnosť. Vynahradí vám roky ,ktoré zožrali kobylky. Nepoddávajte sa zúfalstvu, dôverujte Bohu celým srdcom. Nespoliehajte sa na vlastné chápanie.“

Aj ja som sa už veľakrát v živote presvedčila, že Božie zázraky sú nad naše chápanie. A musíme prestať myslieť rozumom, aby sme ich pustili k sebe. Otvoriť si dušu. A milovať ho. Veriť mu.

Veľmi sa mi páčil Etan, to ako videl veci také, aké sú naozaj. Nedával sa strhnúť davom:

„Etan! Som nečistá!“

Privinul si ma a moju hlavu si položil na plece. „V živote som nestretol čistejšiu ženu.“
 

(keď si prečítate, ako sa Elianna obetovala, pochopíte, prečo to povedal... )

 

Výnimočným v tomto románe je Eliannino stretnutie s Ježišom Kristom a jej následné zázračné vyliečenie. Tak ako autorka na pár stránkach opísala Ježiša, je neuveriteľné.  Pocity, ktoré vo mne vyvolali slová, jeho činy a to, ako oslovil Eliannu (toto sa verne pridŕža Biblie, aj keď nevieme, ako sa tá žena v skutočnosti volala) sa nedá opísať. Cítila som, akoby Ježiš bol so mnou, cítila som to, čo cítila Elianna. Tessa Afsharová má nádherný dar – nielen vdýchnuť život postávam, ale dokáže to, že vy s tými ľuďmi prežívate každý pád i úspech, úplne všetko:

 

„Dcéra,“ prihovoril sa mi. Prvý raz od Jozefovej smrti ma niekto oslovil dcéra. A mne s tým slovom prenikol do srdca prúd neopísateľnej lásky. Ako sa dá vyjadriť zázrak. Zásah nebies nemožno opísať slovami. Ježiš dotykom uzdravil moje telo a jediným slovkom dcéra mi vyliečil srdce. Prijal ma za svoju.

HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner

ZAUJAL VÁS TENTO ROMÁN? 

KÚPTE SI HO TU (KUMRAN) alebo TU (MARTINUS)

ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU 

VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM

VYDAVATEĽSTVU