Jane Austenová, Pýcha a predsudok (Pride and Prejudice), IKAR, 2022, preklad: Danka Jacečková

Pýcha a predsudok je v dnešnom modernom svete už klasickým ľúbostným románom o predsudkoch a pýche, ktoré by mohli zabrániť zrodu takého ušľachtilého citu, ako je láska. A to je práve ono, aj dnes sa tieto prekážky stavajú ľuďom do vzťahov, a nielen tých ľúbostných. Preto to stále čítame, točia sa filmy ...

Jane Austenová v ňom vykreslila zamilovávanie sa váženého a bohatého muža, pána Fitzwilliama Darcyho, s trochu arogantnými maniermi a slabšou sebareflexiou a prchkej mladej ženy, Elizabeth Bennetovej, s vyhranenými názormi (predsudkami 😊), pýšiacu sa svojim ostrovtipom a schopnosťou odhadnúť povahu človeka...

A obaja sa poriadne popália. Elizabeth si ani neuvedomuje, ako skreslene sa na svet díva, a hoci sa domnieva, že nemá predsudky a pozerá sa na spoločnosť triezvo, napokon si musí priznať, že ani ona sa vždy nezachovala spravodlivo a uvážlivo. Pán Darcy zase pochopí, že city a láska nehľadia na spoločenský rebríček a nech proti tomu akokoľvek ,,bojuje“ ... srdcu nerozkáže.

A čo nám vlastne tento nesmrteľný príbeh chcel povedať? Čo nám Jane Austenová chcela povedať? Ukázala nám ľudské poklesky, ktoré sa opakujú a sú súčasťou každej doby a hoci nemusíme rozumieť všetkým manierom a spoločenskej etikete vtedajšej doby, rozhodneme si vieme predstaviť, aké to je, urobiť chybu, nešťastne sa zamilovať, ako nám klebety dokážu obrátiť život hore nohami a že iba pravda a čestné jednanie dokážu urobiť nápravu.

Román Pýcha a predsudok nie je skrz-naskrz romantickým čítaním, hoci ľúbostná zápletka je v popredí, súčasník si nemusí ani uvedomiť, že v tej dobe hľadanie manžela nemuselo nevyhnutne súvisieť s romantikou. V očiach žien regentského obdobia, v ktorej Jane Austenová písala, išlo o živobytie, o istoty, zabezpečenie – hľadanie manžela predstavovalo útočisko, bezpečie. A hoci to možno vyznie hrozne, hľadanie manžela tu skutočne má celkom inú dôležitosť ako v dnešných časoch.  

Zároveň však tento príbeh prekračuje svoju dobu uvedomením si, že táto podstata uzatvárania manželstva nebola správna a v mnohých prípadoch tieto partnerstvá nefungovali a jestvovali iba na povrchu.

Z môjho pohľadu je tento román geniálny nielen preto, že sa tu snúbi krásny a úprimný príbeh pravej lásky bez príkras a pátosu, ale zároveň poukazuje na chyby vtedajšieho fungovania spoločnosti a to tak, že si to nikto, azda okrem Jane, a neskorších čitateľov (tí, čo si už Pýchu a predsudok mohli prečítať v inej dobe) ani nevšimol.

Prečo však aj napriek irónií a kritike spoločnosti vníma väčšina čitateľov Jane Austenovú ako autorku romantických príbehov? Čítali ste už krajšie vyznanie lásky ako tie čo napísala Jane? 😊

„Márne som sa vzpieral, zbytočne som bojoval sám so sebou, nedokážem viac potláčať svoje city. Musíte mi dovoliť, aby som vám povedal, ako hlboko vás obdivujem a milujem.“ (str. 209)

 Sú také autentické, neprehnané a pritom plné citu.

Kto ma trochu pozná, vie, že Pýcha a predsudok je môj najobľúbenejší román a Jane Austenová najobľúbenejšia autorka – takže moje hodnotenie je plný počet  hviezdičiek a jedno veľké nekonečné plus. 😊 ⭐⭐⭐⭐⭐+🌟

P.S.: K novému prekladu, nemôžem nič vytknúť. Zdá sa mi prepracovanejší a modernejší, nenašla som tam žiadne rušivé momenty. Čítal sa veľmi dobre.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR 

                               a internetovému kníhkupectvu:

Ak vás recenzia zaujala, knižku si môžete kúpiť  TU