Nielen krása vie očariť...
Frederica
Merrivillová je dvadsaťštyriročná mladá dáma, ktorá sa po smrti matky príkladne
stará o svojich mladších bratovi i sestru, nevídanú krásku, ktorá
oplýva takým pôvabom, že v Londýne vyvolá poriadny rozruch. No bez dôvtipu
staršej sestry by sa do žiadneho salónu nikdy nedostala ... v tom má prsty
Frederica. Tá by pre svoju rodinu urobila aj nemožné.
A tak
staršia slečna Merrivillová osloví lorda Alverstoka, markíza, s ktorým ju
spája iba veľmi vzdialené príbuzenstvo. Kvôli sestre však neváha požiadať tohto
cynického, znudeného starého mládenca o pomoc pri uvedení svojej nádhernej
sestry do spoločnosti. A markíz sa na to napokon aj podujme, hoci sa tomu
sám čuduje, čo ho k tomu viedlo...
Frederica
si neberie servítku pred ústa a keby narazila na menej sebavedomého a zakomplexovaného
muža, rozhodne by si narobila problémy. Lord Alverstoke však pri nej precitne z otupenosti
nudnou spoločnosťou a množstvom hlúpučkých krások, ktoré sa ho snažia vmanévrovať
do manželstva. Pri tejto usmievavej, dôvtipnej a pohotovej dievčine, ktorá
už rozhodne nepatrí medzi debutantky a krásou sa sestre nemôže rovnať, zisťuje,
že ho život začína baviť a už sa tak nenudí ... hlavne, keď je v spoločnosti
staršej slečny Merrivillovej ... a jej podarených mladších bratov.
Množstvo
postáv a rôzne klebety v úvode, ktorými nás zásobujú tie menej dôvtipné príbuzné
lorda Alverstoka, bažiace po jeho bohatstve, môžu nejedného čitateľa popliesť –
kto je kto, v akom vzťahu, koho je
to dcéra a tak ďalej - no na to, aby ste si tento milý, humorný a jemne
romantický príbeh užili, to nemá nijaký vplyv ...
Je
úžasné sledovať prerod skrz-naskrz cynického lorda Alverstokea, ako sa jeho srdce
obrnené pred niečím takým, ako je láska a veci s tým spojené (obeta,
empatia, nezištná pomoc ... ) pomaly roztápa pod Fredericiným úprimným karhaním
a vtipkovaním. Hoci autorka nezachádza až tak pod povrch, prostredníctvom toho,
čo sa deje na povrchu nepriamo poukazuje, akú silu majú city a čo všetko
dokážu..
Nechýbajú
vtipné prekárania, úsmevné lapajstvá Fredericiných bratov i menej rozumné
výčiny Fredericinej hlúpučkej sestry ...
Austenovská
irónia sa tu nezaprie, no Heyerová je v nej ešte ostrejšia a priamejšia, avšak
v nežnostiach, po vyznaní si citov hlavných postáv, je už striedmejšia, a
práve tieto jemné scény, poukazujúce na ľúbostnú zainteresovanosť našich
hrdinov vyvolávajú to príjemné poskočenie srdiečka a príjemne mrazenie u
čitateľa, keď si tí dvaja „konečne“ vyznajú, čo k sebe cítia ... v tomto
prípade platí – menej je niekedy viac, krásy i priveľmi explicitnej romantiky😊.
HODNOTENIE: 5⭐⭐⭐⭐⭐/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR
0 komentárov:
Zverejnenie komentára