Príspevky
Prvé kapitoly
sú dielom Jane Austenovej, no za zvyšok príbehu môžeme ďakovať blízkej
Austenovej príbuznej – neteri Catherine, dcéry Janinho brata – námorného kapitána
Francisa Austena. Avšak, Catherine sa s tetou Jane nikdy nestretla,
narodila sa rok po smrti slávnej tety.
Austenová
vždy pracovala s podobnou literárnou látkou
– rodinami zo strednej vrstvy, v tomto prostredí rozihrala svoje intrigy,
trefné dialógy a v podstate jednoduchý dej. Catherine dej
zdramatizovala a prispôsobila móde svojho času. Hlavnou hrdinkou je Emma
Watsonová, ktorá sa po smrti strýka, u ktorého vyrastala a ktorý bol
bohatší a vplyvnejší ako jej rodičia, vracia domov a spoznáva svoje tri sestry – starostlivú Elizabeth,
hysterickú Margaret a príliš ráznu a priamu Penelopu a aj bratov
- najstarší Robert je tvrdý právnik, ktorý častejšie používa chladný rozum ako
srdce, ale nedá sa povedať, že by mu úplne chýbalo. Spolu s neznesiteľnou manželkou Jane žije v Croydone, kde
strávi istú nepríjemnú časť svojho života aj Emma ... Mladšieho brata Samuela,
ktorý sa učí za doktora, spoznáva o čosi neskôr pri smutnej príležitosti úmrtia
svojho otca, no napriek dlhému odlúčeniu si s ním porozumie najlepšie.
V strede záujmu sa
samozrejme ocitá láska a dvorenie. Emma očarí takmer celý Winston, vrátane
neohrabaného lorda Osborna, vypočítavca Toma Musgrovea i sympatického vikára
Howarda. V Croydone zase padne do oka vypočítavému lekárovi Morganovi,
ktorému sa podarí chytiť Emmu do pasce...
Zarytí
obdivovatelia Jane Austenovej určite rozpoznajú, že príbeh nevymyslela Jane
Austenová, (aj keď sa Catherine riadila jej poznámkami) avšak isté prvky
zostávajú zachované, vtipné a trefné dialógy (niekedy je ich však na „austenovské“
dielo až príliš), dej je dramatickejší, ale chýba mu istá elegancia a plynulosť,
s ktorou sa stretávame pri dielach tety
Jane. Postavy nie sú prepracované do takej hĺbky ako napríklad Pán Collins
v Pýche a predsudku alebo Pani Norrisová v Mansfield Parku. Situačná
komika úplne absentuje. Čo sa však podarilo - vykreslenie sexuálne ho napätia
medzi mužskými a ženskými protagonistami:
Upřel na ni zkoumavý pohled, jako by chtěl z výrazu
vyčíst i její myšlenky. Ona nadále studovala jeho kresbu, jako by ji ten
výtvor uhranul.
Byla by ráda něco řekla, ale její city ji
přemohly a ona sa rozplakala. Chtěla odejít z pokoje, ale on ji
rozhodně zadržel. Držel ji pevně kolem pasu a jeho ruka svírala její....
„Ne, ne slečno Millarová, vaše
netečnost a neznalost mne od vás nevyženou. Raději bych zkusil poněkud vás
v tomto směru osvítit.“ Ta slova
byla pronesena tlumeně, a přesto se zdálo, že ji přemohla. Tváře ji polil
nach. Zvedla sa z břehu, na němž seděli, a poodešla k nedalekému
šípkovému keři, kde se zaměstnala snahou utrhnout z šípku několik růžových
květů. Sam ji chvíli pozoroval. Pak si všiml, že se její závoj zachytili o trnitý
keř, když se natahovala pro jednu z růží. Vyskočil a ve chvíli byl u ní,
aby ji vysvobodil.
Príbeh
sa mi páčil, nútilo ma čítať, aby som vedela, ako to všetko dopadne, napriek
tomu, že som vedela od začiatku s kým sa dá Emma dokopy. Isté momenty vás
však určite prekvapia.
Hodnotenie: 3,5/5
0 komentárov:
Zverejnenie komentára