Pýcha
a predsudok je v dnešnom modernom svete už klasickým ľúbostným
románom o predsudkoch a pýche, ktoré by mohli zabrániť zrodu takého ušľachtilého
citu, ako je láska. A to je práve ono, aj dnes sa tieto prekážky stavajú
ľuďom do vzťahov, a nielen tých ľúbostných. Preto to stále čítame, točia sa filmy ...
Jane
Austenová v ňom vykreslila zamilovávanie sa váženého a bohatého muža, pána
Fitzwilliama Darcyho, s trochu arogantnými maniermi a slabšou sebareflexiou
a prchkej mladej ženy, Elizabeth Bennetovej, s vyhranenými názormi
(predsudkami 😊), pýšiacu sa svojim ostrovtipom a schopnosťou
odhadnúť povahu človeka...
A obaja
sa poriadne popália. Elizabeth si ani neuvedomuje, ako skreslene sa na svet
díva, a hoci sa domnieva, že nemá predsudky a pozerá sa na
spoločnosť triezvo, napokon si musí
priznať, že ani ona sa vždy nezachovala spravodlivo a uvážlivo. Pán Darcy zase pochopí,
že city a láska nehľadia na spoločenský rebríček a nech proti tomu akokoľvek ,,bojuje“ ... srdcu nerozkáže.
A čo
nám vlastne tento nesmrteľný príbeh chcel povedať? Čo nám Jane Austenová chcela
povedať? Ukázala nám ľudské poklesky, ktoré sa opakujú a sú súčasťou každej
doby a hoci nemusíme rozumieť všetkým manierom a spoločenskej etikete
vtedajšej doby, rozhodneme si vieme predstaviť, aké to je, urobiť chybu,
nešťastne sa zamilovať, ako nám klebety dokážu obrátiť život hore nohami a že
iba pravda a čestné jednanie dokážu urobiť nápravu.
Román
Pýcha a predsudok nie je skrz-naskrz romantickým čítaním, hoci ľúbostná
zápletka je v popredí, súčasník si nemusí ani uvedomiť, že v tej dobe
hľadanie manžela nemuselo nevyhnutne súvisieť s romantikou. V očiach žien
regentského obdobia, v ktorej Jane Austenová písala, išlo o živobytie,
o istoty, zabezpečenie – hľadanie manžela predstavovalo útočisko, bezpečie.
A hoci to možno vyznie hrozne, hľadanie manžela tu skutočne má celkom inú
dôležitosť ako v dnešných časoch.
Zároveň
však tento príbeh prekračuje svoju dobu uvedomením si, že táto podstata uzatvárania manželstva nebola správna a v mnohých prípadoch tieto partnerstvá
nefungovali a jestvovali iba na povrchu.
Z môjho
pohľadu je tento román geniálny nielen preto, že sa tu snúbi krásny a úprimný
príbeh pravej lásky bez príkras a pátosu, ale zároveň poukazuje na chyby
vtedajšieho fungovania spoločnosti a to tak, že si to nikto, azda okrem
Jane, a neskorších čitateľov (tí, čo si už Pýchu a predsudok mohli
prečítať v inej dobe) ani nevšimol.
Prečo však aj napriek irónií a kritike spoločnosti
vníma väčšina čitateľov Jane Austenovú ako autorku romantických príbehov? Čítali
ste už krajšie vyznanie lásky ako tie čo napísala Jane? 😊
„Márne som sa vzpieral, zbytočne
som bojoval sám so sebou, nedokážem viac potláčať svoje city. Musíte mi
dovoliť, aby som vám povedal, ako hlboko vás obdivujem a milujem.“ (str.
209)
Sú také autentické, neprehnané a pritom plné
citu.
Kto ma trochu pozná, vie, že Pýcha a predsudok je môj najobľúbenejší román a Jane Austenová najobľúbenejšia autorka – takže moje hodnotenie je plný počet hviezdičiek a jedno veľké nekonečné plus. 😊 ⭐⭐⭐⭐⭐+🌟
P.S.: K novému prekladu,
nemôžem nič vytknúť. Zdá sa mi prepracovanejší a modernejší, nenašla som
tam žiadne rušivé momenty. Čítal sa veľmi dobre.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára