Wonders of books: Georgette Heyer, Frederica (originálny názov: Frederica), IKAR, 2022, preklad: Tamara Chovanová, preklad básní: Jana Báliková

Nielen krása vie očariť...

Ak siahnete po tomto románe, nečakajte typickú historickú romancu v štýle Bridgertonovcov. Georgette Heyerová sa vo svojich romantických príbehoch orientovala na iné aspekty romance – vtipné dialógy, dynamický dej, dôraz na historickú akurátnosť a veľa, veľa irónie a satirického podtónu, ktorým sa rovnako ako Jane Austenová, vysmieva spoločnosti, zároveň však neidealizuje svojich hrdinov a ukáže nám aj ich neduhy, hoci tak, aby sme im ich maniere v zapätí odpustili a iba sa nad nimi pousmiali... nebodaj nad tým aj mávli rukou. A tie prehrešky predsa len nie sú až také malé...

Frederica Merrivillová je dvadsaťštyriročná mladá dáma, ktorá sa po smrti matky príkladne stará o svojich mladších bratovi i sestru, nevídanú krásku, ktorá oplýva takým pôvabom, že v Londýne vyvolá poriadny rozruch. No bez dôvtipu staršej sestry by sa do žiadneho salónu nikdy nedostala ... v tom má prsty Frederica. Tá by pre svoju rodinu urobila aj nemožné.

A tak staršia slečna Merrivillová osloví lorda Alverstoka, markíza, s ktorým ju spája iba veľmi vzdialené príbuzenstvo. Kvôli sestre však neváha požiadať tohto cynického, znudeného starého mládenca o pomoc pri uvedení svojej nádhernej sestry do spoločnosti. A markíz sa na to napokon aj podujme, hoci sa tomu sám čuduje, čo ho k tomu viedlo...

Frederica si neberie servítku pred ústa a keby narazila na menej sebavedomého a zakomplexovaného muža, rozhodne by si narobila problémy. Lord Alverstoke však pri nej precitne z otupenosti nudnou spoločnosťou a množstvom hlúpučkých krások, ktoré sa ho snažia vmanévrovať do manželstva. Pri tejto usmievavej, dôvtipnej a pohotovej dievčine, ktorá už rozhodne nepatrí medzi debutantky a krásou sa sestre nemôže rovnať, zisťuje, že ho život začína baviť a už sa tak nenudí ... hlavne, keď je v spoločnosti staršej slečny Merrivillovej ... a jej podarených mladších bratov.

Množstvo postáv a rôzne klebety v úvode, ktorými nás zásobujú tie menej dôvtipné príbuzné lorda Alverstoka, bažiace po jeho bohatstve, môžu nejedného čitateľa popliesť – kto je kto, v akom vzťahu, koho je to dcéra a tak ďalej - no na to, aby ste si tento milý, humorný a jemne romantický príbeh užili, to nemá nijaký vplyv ...

Je úžasné sledovať prerod skrz-naskrz cynického lorda Alverstokea, ako sa jeho srdce obrnené pred niečím takým, ako je láska a veci s tým spojené (obeta, empatia, nezištná pomoc ... ) pomaly roztápa pod Fredericiným úprimným karhaním a vtipkovaním. Hoci autorka nezachádza až tak pod povrch, prostredníctvom toho, čo sa deje na povrchu nepriamo poukazuje, akú silu majú city a čo všetko dokážu..

Nechýbajú vtipné prekárania, úsmevné lapajstvá Fredericiných bratov i menej rozumné výčiny Fredericinej hlúpučkej sestry ...

Austenovská irónia sa tu nezaprie, no Heyerová je v nej ešte ostrejšia a priamejšia, avšak v nežnostiach, po vyznaní si citov hlavných postáv, je už striedmejšia, a práve tieto jemné scény, poukazujúce na ľúbostnú zainteresovanosť našich hrdinov vyvolávajú to príjemné poskočenie srdiečka a príjemne mrazenie u čitateľa, keď si tí dvaja „konečne“ vyznajú, čo k sebe cítia ... v tomto prípade platí – menej je niekedy viac, krásy i priveľmi explicitnej romantiky😊.