Aj vy ste vždy mali pocit, že učiteľ literatúry rozoberá
obsah knižného diela takým spôsobom, že ste z toho mali španielsku dedinu?
Videli ste príbeh, ale on videl akési symboly
plodnosti, smrti, znovuzrodenia ... Dodnes nechápete odkiaľ to vzal? Autor
tejto veľmi zábavnej publikácie „Čítaj
literatúru ako profesor“ vám to všetko pekne vysvetlí a zároveň sa
budete baviť jeho hláškami, ktoré sú niekedy sarkastické, vtipné, ale vždy
trefné.Konečne (ak ste na do nikdy neprišli) spoznáte kľúč k pochopeniu všetkých príbehov vtesnaných do kníh a zistíte, že príbeh je vlastne iba JEDEN (str. 214) (Hovoríte si ČOŽE? AKO?! Uvidíte), symboly nie sú nikdy originálne, ale už ich niekto predtým použil a čokoľvek v tých symboloch zbadáte, vlastne máte pravdu. (str. 257)
Interpretácia textu je ako fantázia,
nikdy sa nemôžete úplne mýliť ... ak sa však naučíte pravidlá čítania textu,
uvidíte odrazu viac ako doteraz a určite sa vaše čítanie stane o to
obohacujúcejšie.
Hovorím o gramatike
literatúry, teda istom súbore konvencií, vzorcov, kódov a pravidiel, ktoré
sa učíme používať pri práci s textom.
...
Viete čítať a súčasťou
tejto schopnosti je aj to, že poznáte textové konvencie, viete ich rozoznať a predpokladať
výsledok.
Väčšinou reagujeme na čítanie beletrie emotívne, (v čo dúfa
každý spisovateľ), ale ak čítate ako profesor všimnete si aj iné aspekty románu
– SPOMIENKA- SYMBOL-VZOREC – tieto tri veci odlišujú profesionálneho čitateľa od zvyšku sveta. (str. 27) Thomas C. Foster nás „naučí“ pozerať
na veci inak. Napríklad, vedeli ste, že viktoriánska literatúra je plná
sexuálnych narážok? Keďže v tej dobe bol sex tabu, nemohli o ňom písať
otvorene, všetko transformovali do inej formy. Dokonca aj duchovia, upíry či vlkolaci symbolizujú rôzne aspekty
každodennej reality. (str. 47)
Faktor AHA! (str. 58) Poznáte ten pocit, keď vám
odrazu niečo dôjde, keď si prečítate niečo „medzi riadkami“ – a to sa nám
podarí len ak máme ako čitateľ už nejaké tie skúsenosti – pretože novšie a staršie diela
medzi sebou vedú dialóg – tomu sa
hovorí intertextualita.
Napríklad také shakespearovské diela- každá doba a každý
spisovateľ si Shakespeara pretvoria pre seba (str. 63) a preto je
logické, že by sme sa mali na text vždy inou optikou – nemáme čítať vlastnými očami (str. 252) lebo
by nám mohlo uniknúť hlbšie posolstvo –
to znamená, že sa nemám na text vždy pozerať očami súčasníka z 21. storočia.
Táto príručka je naozaj veľmi zábavná a neuveriteľne dynamická.
Jediné, čo by som jej vytkla, (a za čo autor nemôže) je to, že je v nej
veľa pre Európanov neznámych diel amerických spisovateľov, ktoré žiaľ u slovenského
čitateľa tak nezarezonujú. Našťastie autor nás celkom dobre oboznámi s dejom
a ku konci už celkom chápeme prečo je Tori Morrisonová taká skvelá autorka.
Plusom sú určite aj filmy, ktoré autor tiež „číta“ ako literatúru
a nachádza v nej medzi riadkami symboly, vzorce, metafory...
HODNOTENIE: 5/5 s ohľadom
na žáner
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára