DEJ: Kaine
Prescottová prišla o manžela Dannyho, ktorý zahynul pri autonehode, ale ona vie, že to nebola nehoda. Aby sa oslobodila
od svojho prenasledovateľa – vraha svojho manžela, ktorý jej v byte
necháva narcisy a prenasleduje ju, no nevie o tom presvedčiť políciu,
presťahuje sa zo San Diega do Winsconsinu, malého mestečka Oakwood, kam siaha jej rodokmeň a kedysi tu žila jej pra-pra-stará
mama Ivy Thorpeová. No ani tu v polorozpadnutom
dome na Foster Hille nenachádza pokoj, pretože jej prenasledovateľ si
ju našiel aj tu ... Ivy Thorpeová,
asi sto rokov predtým než sa na Foster HIll dostala Kaine, rieši záhadu tohto domu
po tom, čo sa v dube neďaleko Foster Hillu nájde neznáme
mŕtve dievča, ktorú ona sama pomenovala Gabriela. Keď jej
otec, lekár, pri prehliadke tela zistí, že asi pred dvomi týždňami dievča
rodilo, Ivy sa rozhodne, že to dieťa musí nájsť a zachrániť ho...
Jaime Jo Wrightová
napísala naozaj nekonvenčný veľmi napínavý príbeh, v ktorom okrem
prvkov napätia a hororu nájdete
silné
postavy, zrkadlenie reality dnešnej doby a obrovskú vieru presahujúcu
tento svet...
Moje oči vidia
ďaleko za hranice dneška, za hranice mojej situácie v tomto svete
otrávenom a poznamenanom hriechom. Vidím až do neba. A je nádherné.
Je dobré. Je to moja budúcnosť. Vo večnosti, v Božej prítomnosti, v jeho
dokonalosti neexistuje žiadne zúfalstvo. Tam žije len nádej. On je moja nádej.
(str. 203)
„Pozeráš sa na veci
obrátene. Akoby tento život a všetko, čo ponúka, bolo jediné, čo existuje.
Mám dojem, že táto Gabriela nás môže všetkých naučiť, ako vidieť poza tento
svet a uprieť svoj zrak na Ježiša.“
(str. 235)
Napriek tomu, že príbeh
ma dve časové pásma, v jednom sa nám z minulosti prihovára Ivy a zo súčasnosti
Kaine, oba príbehy, rovnako ako obe mladé ženy, sú pútavé
a nenudia. Ani na chvíľku
som nemala pocit, že ma jedna línia bavila viac ako tá druhá. Navyše, je tu ešte
Gabriela,
mŕtve dievča, ktoré nám v oboch časových rovinách postupne odhaľuje
tajomstvá hrôzostrašného domu na Foster Hille.
Nechýba dokonca ani romantická zápletka, a to v oboch líniách príbehu, takže román je naozaj pocitovo veľmi pestrý a číta sa „jedna radosť“. Nemusíte sa obávať zbytočných a prehnaných opisov starého domu z minulého storočia, autorka všetko poňala veľmi dynamicky a zároveň nezabudla ani na vykreslenie vnútorného sveta hlavných hrdiniek.
Počula Joela zašepkať: „Odpusť.“ A potom sa
jeho ústa zúrivo prisali k jej perám. Keď zakňučala ako psík, Joel jej
zaboril prsty do vlasov a dychtivo ju bozkával, akoby v sebe celé
roky dusil túžbu a len teraz jej dal priechod.
(str. 260)
Záver je naozaj prekvapujúci a pekne rozmotá inak veľmi zamotanú zápletku, nad ktorou som pri čítaní nahlas uvažovala „Ako to len tá Jaime pozaplietala! Mala som pocit, že z toho sa už nevypletie! Ale bravúrne sa všetko vyriešilo k mojej čitateľskej i logickej spokojnosti.
Odporúčanie: nečítajte keď ste večer sami doma, je to
miestami dosť desivé.
Hodnotenie: 5/5 bez ohľadu na žáner
Za poskytnutie recenzného výtlačku
veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu i527.net
Ak vás tento román
zaujal, môžete si ho zakúpiť TU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára