„Zaľúbený lord“ je prvá kniha, ktorú som čítala od Elizabeth
Michelsovej a musím povedať, že sa mi veľmi páči, ako tento príbeh
napísala. Hlavná hrdinka Sue Greenová je podľa svojej otrasnej matky (Bože, tá
bola príšerná, najradšej by som do nej hodila niečo poriadne ťažké, ako sa
mohla takto správať k vlastnej dcére? A druhú velebiť do výšin?
Otras!) a spoločnosti šedou myškou, ktorá si už štyri sezóny neúspešne
hľadala manžela a piata má byť jej poslednou. Matka sa jej chce zbaviť
a poslať ju robiť platenú spoločníčku k nezáživnej tete Mildred,
ktorá neznáša čokoládu!
So sesternicami, dvojičkami Isabelle a Viktóriou,
a so svojou sestrou Evangeline sa vkradnú na ples Rutledgeovcov. Sue
sesternice trošku provokatívnejšie upravia a ona podgurážená troškou
šampanského začne vyvádzať a po schodoch cestou do tanečnej sály si veselo
tancuje a vykopáva nohy poriadne vysoko, nanešťastie si nevšimne Holdena,
ktorého kopne rovno do nosa. Ostatné dievčatá zbabelo ujdú a ona sa ocitne
s džentlmenom celkom sama, keďže by na plese vôbec nemala byť, predstaví
sa ako „Suzanna“.
V tej temnej chodbe mohla stretnúť a zraniť kohokoľvek. Prečo to muselo byť práve toto úchvatné stvorenie s nádhernými svetlými vlasmi a podmanivými očami? Ona nemá také šťastie. Keby to bol nejaký priemerne vyzerajúci muž, mala by aspoň príležitosť vo vyhliadkach na manželstvo. No tento muž o chvíľu nepochybne prestane krvácať a odíde. Nechá ju sedieť na schodoch a pobeží požiadať o tanec niekoho ako Evangeline. – Sue je veľmi vtipná a prostoreká. Je myšlienkové pochody sú žoviálne a úsmevné.
Zasmiala sa
vykročila po schodoch.
„Máš pravdu.
Ospravedlňujem sa. Toto všetko je pre mňa celkom nové .“
„Aha! Takže sa nepotuluješ
po vidieku a nehľadáš nosy, do ktorých by si si udrela.
„Nie, stačil mi ten
tvoj.“
„Som poctený.“
Na jej smolu, matka
ju na plese prichytí a pošle domov ... Správanie jej matky je naozaj do
očí bijúca nespravodlivosť a nehanebnosť.
„Nehanebné!“ Mama
vytiahla z rukavičky vreckovku a dvoma prstami podvihla Sue bradu.
Potiahla ju do obdĺžnika svetla prenikajúceho a začala jej zotierať z líc rúž. Drsné plátno jej škriabalo
pokožku, zodieralo líca.
„Mama to bolí.“
Holden hľadá Suzannu, ale keď ju matka odstrojí „z
prevleku“, nespozná ju a sklamaná Sue, odchádza bez rozlúčky
a zaumieni si, že sa naňho už ani nepozrie. Ale jej sesternice presvedčia
Holdena, že Suzanna bude na ďalšom plese a opäť sa tam stretnú. Lenže
tentoraz je Sue iba Sue a Holden ju považuje za niekoho, kto vie, kde je
jeho zvodná Suzanna ....
Doberanie si medzi Sue a Holdenom bolo čarovné,
vtipné a také „živé“, verila som každej vetičke, hltala stránku za
stránkou, aby som zistila, ako to s nimi dopadne. (jasné, že happy end,
ale ako sa k nemu dopracujú!)
„Tvoje kresby sú
ako čokoládové koláče. Pripomínajú mi čosi, čomu neviem prísť celkom na koreň,
a predsa v tých ťahoch uhlíka nachádzam akúsi útechu.“
Holden i Sue boli pre mňa veľmi príjemnými
postavami. Sue bola čarovná a tak krásne prostoreká, kritická k sama
sebe, ale zároveň mala v sebe očarujúci nadhľad, ktorý si podľa mňa
Holdena musel získať. A nebola vôbec taká škaredá za akú ju mala matka.
Holden ma očaril ako postava o niečo menej, v istých záležitostiach
bol trochu naivný (dozviete sa v príbehu), ale páčilo sa mi, že nebol taký
prelietavý a nedával na reči okolia. Vôbec ho nezaujímali dohady
a klebety spoločnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára