Román Hra na lásku a nenávisť je veľmi dobre napísaná
romantická komédia, ktorá ma pohltila od prvého slovíčka a ani na
chvíľočku som sa pri nej nenudila, ani ma inak nesklamala. Je to kvalitný
kokteil lásky, humoru, iskrenia a erotiky.
Miestami som mala pocit, že sa
Pán Darcy stretol s Elizabeth Bennetovou v 21. storočí. Akurát, že on
sa volá Joshua Templeman a ona Lucy Huttonová.
Presne takto nejako si
predstavujem dokonalú romantickú komédiu s inteligentnými plastickými
hrdinami, skvelými dialógmi a vkusne
prezentovanou erotikou.
Láska a nenávisť
sú zrkadlové obrazy tej istej hry, v ktorej musíme zvíťaziť práve my.
Prečo? Prikazuje nám to srdce aj ego. Verte mi, viem, čo hovorím.
(str. 5)
Lucy Huttonová hrá s kolegom hry. Napríklad aj hru, kto
prvý odvráti zrak a kto koho dobehne či porazí v práci. Joshua je tak
trochu záhadný, ale autorka nám nepriamo avšak celkom „čitateľne“ podsúva pravdu
o ich vzťahu a to, kto koho v skutočnosti nenávidí a či
vôbec?
Vrhne na mňa napoly
povýšenecky, napoly podráždený pohľad. „Nejako veľmi si ma všímaš, Piškótka.
Rád by som ti však pripomenul, že keď komentuješ môj vzhľad, porušuješ pravidlá
personálneho oddelenia B&G.“
Ach, hra
„personálne oddelenie“. Tú sme nehrali už celú večnosť.
„Prestaň ma volať Piškótka, inak ťa nahlásim personálnemu oddeleniu.“ (str. 13)
„Prestaň ma volať Piškótka, inak ťa nahlásim personálnemu oddeleniu.“ (str. 13)
Napriek tomu, že
príbeh neponúka nijaké dejové zvraty, ktoré by nás na každej stránke
prekvapovali, našu pozornosť si príbeh získava neuveriteľnou ľahkosťou,
situačnou komikou a skvele prepracovanými dialógmi. Svoje vnímanie deja
nám podsúva Lucy, ale aj napriek tomu si medzi riadkami vieme „prečítať“ aj ten
Joshuov „pohľad na vec“.
Navyše napätie a rozvíjanie vzťahu pekne pomaly graduje
a autorka nám doslova maľuje pred očami pestrý a pri tom reálne
pôsobiaci život mladej ženy a muža, ktorí rozohrali hru, ktoré vedie
k ich postupnému zbližovaniu. Verila som každému slovu, všetkému čo sa stalo,
a preto aj erotické iskrenie a jeho „vyvrcholenie“ naozaj ponúkne
čitateľovi súčasne emotívny i vzrušujúci zážitok.
Ceruzkou urobí
jedinú rovnú čiarku, akoby niečo rátal, a potom si všimne, že ho
pozorujem.
„Prečo sa uškŕňaš?“
Podľa mňa si značí
každú našu hádku. (str. 49)
Pri zaspávaní som
naňho myslela, a možno práve preto sa mi o ňom sníva. Je noc, ležím
na bruchu s tvárou na vankúši a on sa nado mnou skláňa. Je horúci ako
oheň, tlačí sa na mňa, niečo mi vášnivo šepká do ucha a panvou sa mi
obtiera o zadok. Keď budem tvoj
šéf, dám ti poriadne zabrať. Dám ti – poriadne- zabrať. (str. 57)
„Zostaň so mnou
chvíľu tu hore.“
„Načo?“ Pokúsim sa
skĺznuť na zem, ale on ma pridrží na mieste a pritisne o stenu.
Zovriem mu plecia a dospejem k záveru, že pod košeľami v štýle
Clarka Kenta sa skrývajú mohutné svaly.
...
Keď sa ku mne znova
skloní, pritisne mi ústa na pery a snaží sa mi ich pootvoriť, dôjde mi, čo
sa deje.
Joshua –
Templeman-sa so mnou-bozkáva. (str. 74)
„Srdce ti tlčie
ostošesť,“ konštatuje. „A okrem toho vyzeráš priam chorobne nadržane. Podľa mňa
je to vážne.“
„Zomriem?“
„Predpíšem ti pokoj
na pohovke pod mojím dozorom. Výsledok je však neistý.“ (str. 205)
Päťdesiat odtieňov šedej na mňa pôsobilo tak nereálne, že
som to jednoducho nedočítala, ale tu to jednoducho nehrozí. Trošku nás síce
autorka v závere naťahuje, kým si obaja hrdinova uvedomia „ako to naozaj
je“, napriek tomu som to zožrala aj s navijakom a naozaj tomuto
románu neviem a NECHCEM nič vytknúť!
„Prvý raz hráme
hru, ,kto prvý odvráti zrak´, keď si vo mne.“ Jemne pohne bokmi a privriem
oči. Čakala som, že pocítim najmä tlak a rozkoš, keďže je taký veľký
a ja malá, ale hrdlo mi stíska skôr od emócií. Nezmôžem sa ani na slovo.
A môže za to výraz v jeho očiach, keď sa vo mne začne pohybovať.
(str. 323)
MOJE HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner
ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM
INTERNETOVÉMU KNÍHKUPECTVU
Ak vás zaujal tento titul, môžete si ho zakúpiť TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára