Pokračovanie osudu „zlej dvojičky“ Jeannette Brantfordovej
(recenzia Podvedený vojvoda TU ) naplnilo moje očakávania. Jeannette rodiča po
škandále na plese, kde vojvoda odhalí ich podvod s výmenou počas sobáša
a vyzná lásku jej dvojičke Violet, pošlú do „vyhnanstva“ na vidiek do
Írska.
A tu sa karta obráti. Rozmaznaná Jeannette stretáva
veľmi príťažlivého architekta Darragha O’Briena a aj keď ju máta v snoch,
uvedomuje si, že je pod jej „spoločenskou úrovňou“ a snaží sa svoje
nepokojne bijúce srdce upokojiť, keď sa jej pulz pri ich pravidelnom stretnutí
zrýchľuje.
,,Máte výbornú
mušku, dievčatko,“ poznamenal mäkký
mužský hlas s príjemnou intonáciou, ktorá pripomínala peknú lyrickú írsku
baladu.“ (str. 7-8)
Sama s dvomi čudáckymi príbuznými, s Wildou aj jej mužom Cuthbertom, sa na vidieku nudí a tak sa postupne začne venovať činnostiam, ktoré by ju zabavili. Začne maľovať a zistí, že má v kreslení celkom talent. Jej nátura sa pomaly mení vplyvom dobrosrdečných príbuzných ale hlavne vďaka každodenným konfliktom s príťažlivým architektom, ktorého robotníci ju každé ráno budia v neuveriteľne skorom čase.
,,Ako sa cítiš?“
opýtala sa
Violet zdvihla obočie,
akoby ju tá otázka trocha prekvapila, ale príjemne.
(str. 129)
(str. 129)
Jeannette začne
s Darraghom ťahať za prsty a robí všetko možno, len aby sabotovala
rannú prácu robotníkov. Medzi ňou a architektom to nebezpečne iskrí, aj
keď obaja vedia, že by si mali držať odstup....
„Volám sa Jeannette
Rose Brantfordová. Lady Jeannette Brantfordová, nijaké dievčatko. Bola by som
rada, keby ste ma prestali oslovovať tak dôverne.“ (str. 11)
Ďalší škandál však na seba nenechá dlho čakať
a v ohnisku problému je zasa krásna Jeannette. Navyše, ani jej
diabolsky príťažlivý nápadník Darragh nehrá celkom fér a pred Jeannette
schováva svoju pravú totožnosť lorda.
Nebol prvý, kto ju
oklamal. Toddy jej šepkal do ucha sladké slová a sľuby a potom ju bez
milosti odvrhol. (str. 273)
Hlavná hrdinka sa zmení postupne, ale z príbehu
čitateľ vycíti, že Jeannette nebola nikdy naozaj taká zlá, ako sa zdalo. Jej
maniere spočívajú v zlej výchove, stará mama jej od malička tĺkla do
hlavy, že správna dáma sa nevzdeláva, veľa nečíta, ale organizuje večierky a je
očarujúcou hostiteľkou.
Bojí sa byť sama sebou, lebo ju naučili a vnútili obraz toho, aká má byť. Na rozdiel od svojej sestry sa nechala ovplyvniť a prijala tieto „pravdy“ za svoje. Našťastie únik od spoločnosti jej otvorí nielen oči, ale aj zlomené srdce, aby mohla naozaj milovať toho, kto si to zaslúži...
Ľúbi ho. O tom
nemá pochybnosti. Ale bude to stačiť? Bolo jej jasné, že ak si nedá pozor
a venuje mu srdce, ďalšia zrada ju zničí. (str. 273)
Autorka veľmi pekne spracovala iskrenie medzi hlavnými
hrdinami. Tracy Ann Warrenová je majsterkou historických romancí. Každá je
niečím iná a zároveň všetky sú rovnako očarujúce. Už sa neviem dočkať
„Očareného lorda“, kde si posvietime na nesmelú Elizu Hammondovú, najlepšiu
kamarátku Violet Brantfordovej.
HODNOTENIE: 4,5/5- príbeh o Violet sa mi páčil o málinko viac, takže som strhla pol bodíka. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára