sobota 15. júla 2017

Ozvena v tme (An Echo in The Darkness), Francine Rivers, umran, 2017, preklad Jana Seichertová

Ak siahnete po akomkoľvek románe od Francine Riversovej, môžete očakávať kvalitne prepracovaný román plný viery a lásky.

No jednoznačne najdojímavejší je príbeh o Hadaši.

Pokračovanie ,,Hlasu vo vetre" s názvom ,,Ozvena v tme" v istých aspektov prvú časť takmer predčilo. (Recenziu na ,,Hlas vo vetre" nájdete TU) Nachádzame tu hlbšie spojenie s Bohom, nielen u Hadaše, po jej zázračnom prežití v aréne, ale aj u ostatných postáv začína klíčiť semienko poznania, viery a lásky k Bohu. V predchádzajúcej časti sa autorka viac sústredila na opísanie zvrhlosti a nemravnosti Ríma, jeho úpadok vystihla neuveriteľne autenticky.

 Venescia bola ako mnohí pacienti, ktorí prichádzali za Alexandrom a za ňou, odkedy Antonia porodila svoje dieťa. Hľadali u nich zázračné lieky a skoré uzdravenie. Niektorí boli bledí, chudí a náchylní vyvracať sýte jedlo, aby si mohli pochutnať na ďalšom. Iní sa sťažovali na trasenie, pričom dych im páchol po víne a mali chorobne žltú pokožku. Títo muži a tieto ženy viedli promiskuitný život a potom od nich žiadali, aby ich zbavili vredov na genitáliách alebo odporne zapáchajúceho výtoku. Ich požiadavka vždy znela rovnako: Vyliečte ma, aby som mohol pokračovať vo svojich radovánkach. 

Chceli hrešiť bez následkov.
Ako nás dokážeš zniesť, Pane, keď sme takí tvrdohlaví a pochabí? Ako to s nami vydržíš? 
(str. 190) 
Už na začiatku si čitateľ istotne uvedomí, že hriechy rozmaznaných Rimanov sa až príliš podobajú tým súčasným. V ,,hlase" nám Riversová nastavuje zrkadlo, ale neodsudzuje hriešnikov na večné zatratenie, práve naopak, postava Hadaše je pre nás svetlom v tme. Učí nás ako sa
odovzdať Bohu, uvedomiť si, že nie sme sami, stačí len požiadať a Boh nám podá ,,pomocnú ruku"...

Napriek tomu v jej očiach nikdy nevidel pohľad, ktorý naňho pred chvíľou uprel rímsky vojak.
Darovala svoj skromný prídel mincí Rimanke, ktorá nemala peniaze na chlieb hoci vedela, že ženin syn bol legionár a podieľal sa na zničení jej rodnej vlasti. (str.  158)

Po útoku levice sa Hadaša dostáva do rúk lekára Alexandra Democeda, ktorý ju s Božou pomocou zachráni z pazúrov smrti. Marcus Valerián zatiaľ stráca zmysel života, žiali za milovanou Hadašou, znenávidí svoju sestru, za to že jeho milovanú poslala na smrť. Zároveň opovrhuje aj sám sebou, pretože práve on po tom, čo Hadaša odmietla jeho žiadosť o ruku, na ňu v hneve kričí, aby si ju ten jej boh nechal. Rímom pokazená a duchom slabá Júlia si túto jeho vetu a hnev vysvetlí po svojom a Hadašu pošle na krutú smrť ospravedlňujúc seba pred sebou samou i bratom, že to urobila ,,pre neho".

 ... v skutočnosti ju zotročila spôsobom, aký by Júlia nikdy nepovažovala za možný. Stala sa otrokyňou očakávaní iných ľudí, svojich vlastných vášní, okolností a strachu. Otrokyňou viny.  
(str. 227)
 Markovi sa otvoria oči, uvedomí si presne to, čo mu vždy Hadaša vravela o úpadku Ríma a jeho občanov. Jeho srdce i duša nastupujú na cestu hľadania pravdy. Odchádza do Galiley, ma miesta, kde chce svoje zlomené srdce a zúfalstvo, hnev konfrontovať s Bohom, v ktorého vedome neverí, ale vybral sa ho hľadať pretože hlas srdca bol silnejší ako rozum. Hadašino semienko viery a lásky k Bohu začína klíčiť ...

A tak Marcus urobil, o čo ho Ezra požiadal. Uspokojil svoju hlbokú potrebu hovoriť o Hadaši a počas rozprávania o nej si vôbec neuvedomil iróniu svojho konania: rozprávaním príbehu o prostej judejskej otrokyni Marcus Lucianus Valerián, Riman, ktorý v nič neveril, hlásal evanjelium Ježiša Krista. (str. 221)


Marcom sa znovu prevalila vlna bolesti. Keď letel do tmy, počul Hadašin šepot: ,,I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť, lebo ty si so mnou..." (str. 176)

Hadaša je poznačená jazvami na tvári a na jednu nohu kríva, napriek tomu i jej strachu a pochybám sa necháva viesť Bohom. Pomáha Alexandrovi liečiť ľudí a jej cestu opäť pretne rodina Valérianovcov.


Láska v jej hlase mu zohriala celé telo. Azarine ruky boli silné a hladké. Marcus ich nechcel pustiť. Oči mu horeli, lebo pochopil, že Júlia mala pravdu. Azar sa veľmi podobá na Hadašu. Srdce mu bilo ako šialené. Veľmi túžil uvidieť jej tvár.(str. 388)

Na tomto románe je zjavné, že je historicky prepracovaný a zároveň nenudí, pretože historické fakty sú v príbehu zakomponované nenútene a prirodzene. Rovnako verne sa autorka pridŕža i Biblie.

... odvrátil sa od brány a zamieril hore schodmi k opustenej vile, pričom si stále opakoval žalm, ktorý ho Hadaša naučila. ,,Pán je môj pastier, nič mi nechýba..." (tento žalm mi prirástol k srdci, aj ja si ho opakujem, napĺňa ma radosťou ... <3) (str. 353)

Viera a láska autorky k Bohu je cítiť z oboch hlavných hrdinov,  Hadaša je tá nežná časť, pripravená obetovať sa a odpúšťať. Marcus je na ceste k pravde agresívnejší, hľadá dlhšie a hnevá sa viac, postupne sa jeho boj namierený voči Bohu mení na boj so samým sebou. Aj ten s Božou pomocou vyhráva.

Marca panovačná otázka malého chlapca zaskočila. ,,To zistím, až sa s ním stretnem," vyhlásil s čudnou zmesou pokory a vzdoru v hlase. 
,,Odpovede, ktoré hľadáte, možno nenájdete v niečom, čo môžete vidieť a čoho sa môžete dotknúť."  (str. 138)
 

Veľmi sa mi páči, ako je tento román napísaný, Francine Riversová  nezabúda na detaily vtedajších reálií- napr. opisy miestností veľkolepých víl Rimanov, lekárske postupy či náčinia, ktoré sa už v tej dobe využívali. V jej príbehu o Hadaši nechýba ani nevšednosť a originalita. Ľahúčko prelína súbežné dejove línie Marcusa a Hadaše, až kým sa ich cesty opäť nepretnú. Vie udrieť na tú správnu strunu a získava si čitateľa tak, že mu poskytne vierohodné reálie a reálnych ľudí, ktorí prežívajú výnimočné obdobie hľadania sa na ceste k Bohu a zároveň postaví svojich hrdinov do situácií, kde sa s nimi vieme úplne stotožniť, napríklad keď sa Hadaša bojí odhaliť Marcovi svoju tvár, kvôli tomu, že sa obáva, že sa mu kvôli jazvám už nebude páčiť.

 ,,Nič sa tým nezmení," namietla so slzami na krajíčku. ,,Nemôže."
,,Nemôže? Zabudla si na svoje vlastné slová, Hadaša?" Boh dokáže aj nemožné." Nežne sa dotkol jej závoja. ,,Bráni ti v tom Božia vôľa alebo tvoja vlastná?" Keď mu neodpovedala, chytil ju za ruku. ,,Mala by si to zistiť." 
Pobozkal jej dlaň, pustil ju a kývol Rašidovi. 
   Keď Alexander a Rašid vyšli z miestnosti, srdce sa jej rozbúchalo ako šialené. Marcus na ňu hľadel tak prenikavo, že sa jej z jeho pohľadu zakrútila hlava.
  ,,Milujem ťa," zopakoval. Miloval som ťa vtedy a milujem ťa aj teraz. Netrvalo by dlho a zamiloval by som sa do teba znovu ... "(str. 439)


O autorke je známe, že sa stala veriacou až neskôr počas svojej spisovateľskej kariéry, predtým písala ľúbostné romance, no keď sa odovzdala Ježišovi, chcela svoje presvedčenie ďalej odovzdávať aj prostredníctvom kníh. V prvých dvoch častiach série V znamení leva sa jej to nádherne podarilo. Ak by ste si mali prečítať hocijakú knihu z tohto žánru, odporúčam jednoznačne túto sériu pozostávajúcu z románov ,,Hlas vo vetre", ,,Ozvena v tme" a čoskoro sa chystá aj posledná časť s pracovným názvom ,,Istý ako úsvit".


HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ĎAKUJEM vydavateľstvu:


Román Ozvena v tme si môžete zakúpiť na stránke vydavateľstva Kumran, v e-shope kníhkupectva Martinus alebo na Gorila.sk

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

Wonders of books Published @ 2014 by Ipietoon