Anotácia: Marianna
Daventryová by urobila čokoľvek, aby unikla nudnému životu v anglickom Bathe a
prejavom lásky nechceného ctiteľa. Ako dar z neba odrazu prichádza pozvanie pre
ňu a sestru, dvojča Cecíliu, na návštevu rozľahlého vidieckeho panstva Edenbrooke.
Marianna sa chopí príležitosti a vydáva sa na cestu. Starej mame musí sľúbiť,
že sa bude správať ako skutočná dáma, hoci to sa jej veľmi nedarí. Teší sa
však, že si oddýchne a užije milovaný anglický vidiek. Cecília si robí nádeje
na príťažlivého dediča panstva Edenbrooke. Marianna sa však zakrátko presvedčí,
že aj najdômyselnejšie plány sa môžu vymknúť z rúk. Zapletie sa do nečakaného
dobrodružstva pretkaného tajomstvom a náklonnosťou. Poradí si nakoniec so
svojím zradným srdcom, alebo jej záhadný cudzinec úplne obráti život naruby?
Julianne Donaldsonová |
Marianne je veľmi sympatická mladá dáma, ktorá sa rada točí
a občas sa zatočí až príliš. Vtedy prichádzajú problémy. No je aj veľmi
odvážna a vtipná. Neváha zachrániť raneného kočiša a urobí všetko
preto, aby sa spolu so slúžkou dostali do bezpečia. Samozrejme, taká hrdinka si
nezaslúži len náš obdiv, ale aj tú pravú lásku. Aj ju samozrejme dostane, ale
nebude to mať až také ľahké. Keďže má krásnu dvojičku Cecíliu, tieto romantické
úlohy väčšinou prenecháva práve jej.
Príbeh je síce jednoduchý, ale naozaj napísaný s citom,
jemná romantika a skvelé dialógy vám pripomenú Austenovej Pýchu a predsudok. Nechýbajú
tu ani vtipné momenty, iskrivé
prekárania hlavných hrdinov, jedna či dve menšie záhady a odhalenia.
Nezaregistrovala som v ňom nijaké rušivé momenty, ani
nudné časti. Hladko plynúca romanca bez prílišných pikantérii poteší každé
romantické srdce.
Páčilo sa mi hlavne to, že hlavná hrdinka bola k sebe
úprimná a vždy bola sama sebou. A hlavný hrdina? Bláznivo zamilovaný
až po uši ... nádherné!
Kiež by sa podľa
tohto románu natočil film!
Najlepšie pasáže z knihy:
Vystrčila som
bradu: „Prepáčte, ale mala som dojem, že
som oslovila džentlmena. Teraz vám však musím dať za pravdu: naozaj som si vás
s niekým splietla.“
*
„Ste ... ste teda
... dojička?“
„Áno, pane.“
„Koľko máte kráv?“
zaujímal sa a lišiacky si ma premeriaval.
Pozorne som sa
naňho dívala. „Štyri.“ Ten šibalský
pohľad mi dával poriadne zabrať.
„Ako sa volajú?“
„Kto?“ Na okamih
som sa nesústredila.
„Predsa vaše
kravy.“ Je to výsmech, čo mu sála z očí? „Istotne ste im dali nejaké
mená.“
...
„Ach, isteže,“
dodal nežne, „a potom tu je ešte vaša plachosť. Žiadna dojička by sa takto
nepýrila."
*
Obdaril ma takým
láskavým a dôveryhodným úsmevom, že som sa nezdráhala prezradiť mu svoju
totožnosť.
„Slečna Marianna
Daventryová.“
Úsmev mu zamrzol na
perách, pohľad sa zúžil. Prísne si ma premeral.
Pod jeho skúmavým
pohľadom som stratila aj posledné zvyšky sebadôvery.
*
„Ste odvážna,“
zašepkal a prstom mi prebehol po dlani. Dotýkal sa ma tak jemne, že som
necítila žiadnu bolesť. Naplno som vnímala elektrizujúcu vlnu, ktorá sa od
prstov na rukách valila priamo k srdcu. Ešte nikdy som nezažila také
vzrušenie. Poriadne ma to vykoľajilo.
„Nemyslite si, že vás
nectím, keď si vás doberám,“ povedal potichu. „Pokladám si za česť, že poznám,
čo ukrýva vaše srdce, Marianna.“
*
S nepredstieraným
úžasom som k nemu otočila hlavu. Chcela som si overiť, či myslí svoje slová
vážne. Temer sa nám dotýkali nosy. Ani sa nehýbal. Prisahala by som, že
zadržiava dych.
„Som rád, že ste si
vzali moju radu o dupaní nôžkou k srdcu.“ Chechtal sa. „Niežeby vám
však bola niečo platná.“
*
Jeho dych mi pošteklil
šiju. Znovu mnou prebehla triaška. Spýtavo som zdvihla obočie.
HODNOTENIE: 5/5
( s ohľadom na žáner)
( s ohľadom na žáner)
0 komentárov:
Zverejnenie komentára