Zvláštne, až teraz postrehla, ako málo na sama myslí na svoju budúcnosť. Napokon, aký by to malo zmysel? Jej existencia sa podobala statnému, vetrom ošľahanému stromu, ktorý zapustil korene tak hlboko, že s ním už nik nepohne. (str. 15)
V zdarnom úvode sa vplyv týchto dám ukázal najviac, autorka sa tým zjavne snažila odlíšiť od typickej šablóny súčasného romanticko-eroticky ladeného prúdu historických romancí.
V polovici to však vyznie, akoby to vzdala a odrazu vhupneme presne do toho štýlu, ktorému sa autorka spočiatku vyhýbala, snažiac sa nadviazať na austenovskú-heyerovskú iróniu a satiru. Nečakane sa ocitáme v chúlostivej a dosť pikantnej situácii, a hoci táto scéna nebola vôbec zle napísaná, od tej chvíle by čitateľ akosi viac očakával hlbšie myšlienkové pochody oboch postáv, no v tomto ohľade autorka znova zvolila skôr austenovský ,,pohľad na vec" a teda o duševných úvahách slečny Livie sa toho dozvedáme podstatne viac než o tom, ako to všetko prežíva jej budúci manžel. Gabriel Penhallow pre mňa postupne strácal svoje čaro z prijemne iskrivého úvodu, jeho postoje i myšlienkové pochody sa nemenili, opakovali sa, vyzneli dosť plytko a častokrát dosť neosobne. Navyše, mnohé situácie nemali v príbehu žiadnu výpovednú hodnotu a hoci mali dokresliť charakterové črty hlavného hrdinu, aj tieto prvky sklzli, žiaľ, iba po povrchu. Oveľa lepšie by celý príbeh vyznel, ak by sa autorka buď rozhodla napísať príbeh iba z Liviinho pohľadu, alebo ho venovala obom hrdinom rovnako, v tomto ohľade je Livia a jej vnútorný svet vykreslený omnoho lepšie.
,,Našťastie, nezáleží na tom, čo si o mne myslíte, ani na tom, čo si myslím ja o vás."
Och, toľké pohŕdanie. Zabolelo ju to. Hĺupe, že to tak vníma. Emócie sa však ovládajú ťažko a v tejto chvíli zatúžila po odplate. ,,Určite," odsekla. ,,Povýšenecký úbožiak je späť. Dokonalý Penhallow." (str. 117)
Príbeh vôbec nebol napísaný zle, ba práve naopak, malo to údernosť, dokonca časť odohrávajúca sa v Bathe získala letmý nádych asutenovskej irónie a práve táto časť sa dá považovať za skutočne vydarenú, ak by autorka pokračovala v tomto štýle a stavila viac na humor než erotiku, mohla s veľkou cťou obhájiť svoju pozíciu milovníčky románov od Jane Austen a Georgette Heyer.
Žiaľ, nestalo sa. Príbeh zrazu sklzol do typických klišé vzorcov tohto žánru. Postavy sa prestali prekárať, iskrenie pominulo, odrazu sme už čítali akýsi iný príbeh s koncom, ktorý síce ulahodil každej romantickej duši, ale potenciál, na ktorý mal príbeh našliapnutý v prvej polovici sa nenaplnil.
Moje hodnotenie 3,5 ⭐⭐⭐⋆ /5*
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR
a internetovému kníhkupectvu:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára