Novinka
od švédskeho spisovateľa Fredrika Backman má skutočne ohúrila. Napriek tomu, že
mám doma od neho aj Oveho, Babičku, Britt Marie a Medveďovce (chýba mi
ešte My verzus vy) doteraz som sa do nich nepustila, keďže mám celkom veľa
neprečítaných kníh v knižnici a navyše veľa času strávim aj prekladaním
(tiež beletrie) 😊. No teraz som si už skutočne istá, že tie Backmanove
romány patria k pokladom mojej knižnice.
Ešte
som doteraz nikdy nečítala tak zamotaný, vtipný a dojímavý príbeh v jednom. Spočiatku
sa mi javili informácie, ktorými nás autor bohato zásobil, trochu mätúce, ale
vnímam to ako jeho zámer, aby nás zmiatol a potom postupne odkrýval
tajomstvá každého z účastníkov obhliadky bytu. Postáv nám Backman doprial
tiež požehnane. V podstate ani netušíme, ktorá z postáv je tá hlavná.
Ja by som za hypotetickú ústrednú postavu označila možno práve chlapíka, ktorý
skočil z mosta ešte desať rokov pred tým, než sa počas obhliadky bytu
odohrala táto čudesná rukojemnícka dráma a aj keď v príbehu vlastne
priamo ani nevystupuje, práve on spája všetkých týchto ľudí, ktorí sa počas
tejto bizarnej situácie takpovediac zblížia z hodiny na hodinu.
Jazyk
je dynamický a táto dynamika je postavená na dialógoch, rýchlom spáde
udalostí a retrospektívnom prepletaní dejových línií. Okrem toho autor
nešetril nádhernými myšlienkami, takzvanými večnými pravdami. Že ako ich
rozoznáte? Jednoducho, srdce vám zaplesá, keď sa nad týmito vetami zastavíte.
A verte mi, že sa zastavíte!
Zopár z nich:
„Vaša mamička mala pravdu. Tí,
ktorí nás vedia rozosmievať, sú na celý život,“ utvrdzovala sa Estelle
a myslela na istého britského spisovateľa, ktorý napísal, že na svete nič
nie je neodolateľnejšie a nákazlivejšie než dobrý humor. A potom si
spomenula na americkú spisovateľku, ktorá napísala, že samota je ako hlad,
človek si ani nevšimne, ako vyhladol, kým nezačne jesť. (str. 254)
Estelle si spomenula na
ďalšieho spisovateľa, ktorý takmer pred sto rokmi napísal, „že tvoje deti nie
sú tvoje deti, sú to synovia a dcéry prapôvodnej životnej túžby.“ (str.
255)
A holá pravda? Tá
neexistuje. O hraniciach vesmíru sme vypátrali len to, že vlastne
neexistujú, o Bohu vieme iba toľko, že o ňom nevieme nič. Preto istá
mama farárka mala na svoju rodinu úplne jednoduchú požiadavku: Robme to
najlepšie, čo je v našich silách. Hneď dnes zasaďme jabloň, aj keď vieme,
že svet sa zajtra rozpadne na kusy.
Zachráňme, koho vládzeme.
(st. 327)
Aj
napriek neskromnému počtu postáv, ľahko sa s nimi stotožníme, pretože sú
presne takí skutoční ako my. Majú svoje chyby, slabosti i svoju
individuálnu výnimočnosť. Fredrik Backman je znalec ľudského zmýšľania,
všetkých možných starostí, radostí i démonov dnešnej modernej doby
a ich dopad na človeka.
Odporúčam všetkými desiatimi! Ja
som z tohto románu nadšená. Rozosmial ma, rozplakal a dočítala som ho
o pol druhej v noci – asi viete prečo, MUSELA SOM!
HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na
žáner
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára